Deti potrebujú disciplínu, poriadok a ich život vyžaduje pevnú štruktúru. Na tomto sa zhodnú všetci detskí psychológovia. Je ale potrebné pre dosiahnutie týchto cieľov používať fyzické tresty? A aké sú dôsledky takýchto trestov?
Existuje veľké množstvo vedeckých štúdií, ktoré sa zaoberajú fyzickými trestami. Najrozsiahliéjšia štúdia na túto tému vznikla v roku 2016 na Univerzite v Texase. Autori štúdie skúmali 160 000 ľudí v priebehu 50 rokov. Sústredili sa hlavne na bitie detí. Pod bitkou rozumeli trestanie detí pomocou otvorenej dlane na zadnú časť tela. Z výsledkov tejto štúdie vyplýva, že fyzické tresty sa rodičom nevyplatia používať a ide o značne neefektívny spôsob výchovy. „Čím viac sú deti bité, tým viac odporujú svojim rodičom a tým viac sa u nich prejavuje protispoločenské správanie, agresivita, problémy s duševným zdravím a poruchy učenia,“ uvádza sa v závere práce. Hlavná autorka výskumu Elizabeth Gershoffová uviedla: „Zistili sme, že bitie nevykazuje pozitívne výsledky. Potvrdilo sa, že bitka je spojená s neúmyselnými škodlivými následkami a nie je spojené ani s krátkodobým, ani s dlhodobým zvýšením poslušnosti.“
Spoluautor práce Andrew Grogan-Kaylor k výskumu napísal: „Z našej práce vyplýva, že obyčajná bitka zvyšuje pravdepodobnosť výskytu širokého spektra nežiaducich zmien u detí. Spôsobuje presný opak toho, čo od tejto metódy rodičia očakávajú.“
Vďaka tomu, že výskum prebiehal dlhé roky, autori mohli testovať aj dlhodobé dopady týchto telsných trestov, a to až do dospelosti. Našli v tom priamu úmeru. Čím častejšie a silnejšie bolo u detí používané bitie ako trest, tým častejšie sa u nich v dospelom veku objavovali nejaké prvky antisociálneho správania alebo duševné problémy. Podarilo sa tiež dokázať , že ak jedinci boli v detstve v dostatočnej miere bití, tým častejšie sami ako rodičia bili svoje vlastné deti.
Niektorí ľudia stále veria, že výprask je účinná metóda
Štúdia z roku 2012, ktorej sa zúčastnilo vyše 11 000 amerických rodín a materských škôl, do ktorých chodili deti zo skúmaných rodín, ukázala, že viac ako 80 percent matiek bilo svoje deti. A prečo vlastne bili svoje deti? Možno preto, lebo skutočne veria, že výprask je efektívny alebo preto, že ako deti boli aj rodičia bití. Skutočnosti, že výprask je účinný, veria nielen ľudia bez rozsiahlych znalostí v oblasti psychológie. Tejto pravde veria aj niektorí psychológovia.
Podľa prieskumu z roku 2016 z viac ako 800 členov Americkej psychologickej asociácie 30 percent neverilo tomu, že výprask je škodlivý pre deti a 17 percent nepovažovalo bitku za problémový spôsob, ako vychovávať dieťa. V skutočnosti 14 percent odporúčalo rodičom, ktorí boli ich klientmi, aby z času na čas používali výprask ako výchovnú metódu.
Ako prebiehal experiment?
Jednou z ťažkostí pri preukazovaní, že výprask je škodlivý, bolo to, že vedci si uvedomovali, že uskutočnenie skutočného experimentu o bití detí by bolo neetické. Skutočný pokus o skúmanie bitia by vyžadoval takmer nemožné a určite neetické normy. Napríklad náhodný výber tehotných matiek, náhodné zaradenie polovice z nich medzi tie, ktoré budú biť svoje deti a druhej polovice, ktorá biť svoje deti nebude. Tiež si uvedomovali, že porovnávané skupiny sa môžu líšiť ešte i ďalšími parametrami. Napríklad je pravdepodobné, že rodičia, ktorí sa rozvádzajú, majú s väčšou pravdepodobnosťou deti, ktoré majú problémy so správaním. Vedci si však počas výskumu uvedomovali, že aj napriek tomu, že ich práca bola mnohými skutočnosťami sťažená, mnohé dôkazy nemohli a nechceli ignorovať. Tak ako v iných prípadoch, tak aj pri tomto experimente, keď sa mnohé pokusy nemohli uskutočniť kvôli porušeniu etiky, vedci vychádzali z odkazu anglického epidemiológa Austina Bradforda Hilla, ktorý navrhol niekoľko zásad potrebných na stanovenie kauzality. Sedem z nich bolo použitých aj v tejto štúdii. Všímali si hlavne prijateľnosť príčinnej súvislosti, konzistenciu, silu navrhovaného spojenia, časovú prioritu, iné experimenty vylučujúce alternatívne faktory a vzťah dávka-odpoveď.
Pri použití týchto kritérií Gershoff a kolegovia preskúmali dostupné dôkazy a nakoniec dospeli k záveru, že zistenia poukazujú na príčinnú súvislosť medzi bitkami a negatívnymi výsledkami. Okrem toho nenašli žiadne dôkazy o tom, že fyzický trest je užitočný pri zlepšovaní správania.
Odkaz autorov štúdie
Posolstvo pre rodičov, psychológov a tvorcov rôznych teórií o fyzických trestoch je jasné. Autori štúdie uvádzajú, že už nastal čas, aby sa ukončila diskusia o fyzických trestoch a prestala sa používať táto zastaralá rodičovská metóda. Mnohí rodičia, ktorí fyzicky trestajú svoje deti, dobre rozumejú, prečo by to nemali robiť, ale často nevedia o skutočných dôsledkoch na ďalší život a navyše často nevedia ani o účinnejších alternatívach, pomocou ktorých by mohli pozitívne pôsobiť na správanie svojich detí.
Čím nahradiť bitku?
V dnešnej dobe je možností naozaj veľa. Existuje obrovské množstvo kníh, seminárov, článkov či výchovných portálov, kde sa rodičia môžu dozvedieť o najúčinnejších výchovných metódach. Autori štúdie odporúčajú rodičom tieto najrýchlejšie a najúčinnejšie možnosti:
- nastavenie hraníc, ktoré zodpovedajú veku dieťaťa,
- rozprávajte sa s dieťaťom o dôsledkoch problematického správania,
- buďte dôslední a jednotní vo výchove, pri problémovom správaní by mali byť vždy vyvodené rovnaké dôsledky,
- uspokojujte základné potreby dieťaťa ( výživa, zdravie, sociálne potreby...), aby ste tak zbytočne nevyvolávali dôvod pre nevhodné správanie,
- odmeňujte pozitívne správanie.
Výchova detí k disciplíne je oslobodzujúca a učí deti akceptovať pravidlá. Viac sa o nej dočítate aj TU: Disciplína detí u predškolákov / Disciplína detí u školákov
Ak nenájdete žiadnu vhodnú metódu, ktorá by vám pomohla pri výchove detí, vždy môžete navštíviť odborníkov, ktorí vám určite ochotne poradia.
