Najlepšia škola je tá, v ktorej sa žiaci učia s radosťou. A kedy pociťujú radosť? Je to vtedy, keď majú chuť niečo nové spoznávať, objavovať a tvoriť. Ak majú žiaci na toto všetko vytvorené dobré podmienky, tak do školy chodia radi a vnímajú aj zmysel svojho učenia. Dnes sa pozrieme na základné faktory, ktoré žiakom dávajú signál, že učenie má skutočný význam.
1. Bezpečné prostredie
Toto je priam biologická podmienka, ktorá pomáha vytvárať adekvátne prostredie pre správne fungovanie mozgu. Mozog totiž najprv zisťuje, či mu nehrozí nejaké nebezpečenstvo. Ak áno, sústredí sa iba na to, aby sa s nebezpečenstvom vysporiadal. V takejto situácii ide bokom učenie, poznávanie a porozumenie novým veciam. Ak chceme, aby sa žiaci učili efektínve, je potrebné odstrániť stres, strach zo zlých známok a, samozrejme, aj prehnanú súťaživosť.
Škola by mala byť miestom, v ktorom žiaci pociťujú:
- pohodu,
- bezpečie,
- cítia podporu zo strany učiteľa a kolektívu,
- nehanbia sa za svoje emócie,
- sú prijímaní bez podmienok,
- majú priestor prejaviť skutočné záujmy,
- doceňujú sa ich životné hodnoty,
- ich tvorivosť je vnímaná ako niečo jedinečné,
- neboja sa argumentovať,
- podporuje sa ich sebapoznanie a sebahodnotenie.
2. Zmysluplnosť
Ak sa žiak nachádza v bezpečnom prostredí, tak jeho mozog sa vie sústrediť na to, čo mu dáva zmysel. Zmysluplnosť je motorom toho, čo sami chceme robiť. A našťastie v prírode je to zariadené tak, že vo chvíli, keď niečomu porozumieme, do krvi sa vyplavia endorfíny, čiže hormóny šťastia. Z tohto dôvodu by žiak mal vždy chápať zmysel preberanej látky a tiež by mal vedieť, na čo v praktickom živote môže dané učivo využiť. Úspešné učenie vyžaduje silnú emocionálnu väzbu na výsledok, ktorý chce žiak dosiahnuť. Vnútorne motivovaný žiak podáva kvalitné výkony. Snaží sa zo všetkých síl a naplňuje kritéria kvality, ktoré si sám stanovil. Čiastkový neúspech ho nedokáže zabrzdiť a jeho učenie sa stáva pohodovým. Úspech môže ovplyvniť aj pozitívne myslenie. Ak sa vyberie do školy s myšlienkami, že to nezvládne, že nič nevie a že to nedokáže, môže sa to ľahko stať. Výskumy v oblasti psychológie už v minulom storočí naznačovali, že sme viac úspešnejší, keď pristupujeme k svojej činnosti s otvorenou a radostnou mysľou. Ale aby sme dlhodobo pri učení vytrvali, musíme mať jasno PREČO je to pre nás dôležité.
3. Primeraný čas
Už sme si povedali, že žiak sa s radosťou učí vtedy, keď je vnútorne motivovaný. K tomuto pomáha aj to, keď si môže určovať čas, kedy má na učenie najväčšiu chuť. Ideálne by bolo aj to, že keď už niečo začne robiť, že by mohol zostať pri tejto činnosti tak dlho, ako chce. V našich podmienkach je však táto požiadavka často nerealizovateľná.
4. Pri učení zapájajme všetky zmysly a obe hemisféry
Máme päť zmyslov. Čím viac ich všetky vnímame, tým viac zo sveta poznávame. Uvedomovať si svoje zmysly znamená zúčastňovať sa, skúšať, pozorovať, prehlbovať znalosti. Svet sa otvára a my sa otvárame svetu. Bystriť zmysly znamená:
- nezotrvávať pri zabehnutých vzorcoch vnímania,
- používať všetky zmysly.
Keď zlepšujeme zmyslové vnímanie žiakov, prospieva to učeniu i zapamätávaniu. Tiež je veľmi vhodné využívať obidve hemisféry mozgu. Ľavá hemisféra je racionálna a analytická, pravá intuitívna a syntetická. Ľavá je orientovaná na jazyk, komunikáciu a spracovávanie informácií krok za krokom. Pravá hemisféra je hemisférou kreativity, emócií, imaginácie a túžby a je určená aj na vnímanie priestoru a komplexné spracovávanie informácií. Pravá mozgová hemisféra vidí obraz ako celok, jej pohľad je holistický, je nositeľkou umeleckých schopností, vníma iba priestor a nie čas, pracuje s obrazmi, farbami, so symbolmi, je schopná neobmedzeného vnímania.
5. Do učenia zapájajte emócie
Vedecké výskumy jednoznačne dokazujú, že žiak dosahuje lepšie výsledky vtedy, keď je spojené s pozitívnymi emóciami. Aj Miron Zelina, významný pedagóg, psychológ a autor mnohých kníh často hovorí: „Pre žiaka je lepšie, keď sa cíti v škole dobre, keď sa na ňu teší, keď sa môže prejaviť, keď má pocit, že spolužiaci ho majú radi, keď má pocit, že učiteľovi záleží na ňom, na jeho pokroku, keď môže vyjadriť svoj názor a spolu so spolužiakmi a učiteľom riešiť problémy, keď môže posudzovať seba a iných, keď sa nemusí báť, že urobí chybu, keď môže použiť humor a tvorivosť, keď vie, že to, čo sa učí, má zmysel a význam pre jeho život.Nie je vhodné a prospešné, keď sa v škole cíti nepríjemne, zle, keď sa cíti ohrozený, keď je neuznaný, nemá istotu, keď má pocit, že spolužiaci ho nemajú radi, keď cíti, že učiteľ ho podceňuje, nespravodlivo hodnotí, keď sa neteší na riešenie problémov, úloh, keď nerád chodí do školy, keď ho učivo nebaví, nevidí v ňom zmysel a význam pre jeho život, keď sa bojí, že nebude vedieť odpovedať, že urobí chybu, bojí sa šikanovania, posmechu, výsmechu, odsudzovania.“
Keď sú s učením spojené pozitívne emócie, žiakom učenie ide ľahko a sú šťastnejší.
6. Učivo prepájajte s reálnym svetom
Úžasné je, keď sú v škole vytvorené podmienky na to, aby si žiaci mohli nadobudnuté vedomosti vyskúšať aj priamo v praxi. Práve táto skutočnosť dokáže žiakov najviac motivovať.
7. Individuálny prístup
Každý žiak má iné záujmy, schopnosti, ale i obmedzenia. Dobrý učiteľ sa snaží k žiakom pristupovať individuálne vždy, keď mu to aspoň trochu podmienky dovolia.
8. Kvalitná spätná väzba
Deťom známka často nič nepovie. Potrebujú konkrétne vedieť, v čom by sa ešte mohli zlepšiť a čo by mohli pre svoje zlepšenie urobiť. Potrebujú zažiť pocit úspechu. Učiteľ žiakov nemusí odmeňovať, pretože vtedy často hrozí, že sa nebudú učiť kvôli vedomostiam, ale kvôli odmene. Nie je vhodné tiež porovnávať žiakov. Porovnávať sa má len výkon samotného jedného žiaka v priebehu nejakej doby.
9. Spolupráca
Žiaci radi v škole spolupracujú. Považujú to za zábavné. Vďaka spolupráci a práci v skupinách sa navzájom učia. Dôležité je vedieť žiakov rozdeliť do skupín tak, aby to bolo pre nich atraktívne, zaujímavé a aby sa v skupinách neobjavovali stále tí istí žiaci. Niekedy je vhodné pripraviť také úlohy, ktoré žiaci môžu vypracovať vo dvojiciach.
10. Sebakontrola a sebahodnotenie
Na vyučovaní bežne učiteľ hodnotí výstupy žiakov, ale popri hodnotení učiteľom, by sme mali dať priestor aj sebareflexii a vzájomnému hodnoteniu žiakov. Iba zapojením žiakov do procesu hodnotenia môžeme očakávať ich zodpovedný prístup v procese učenie a ich napredovania. Sebareflexiou a sebahodnotením učiteľ vytvára aj väčšiu zodpovednosť u žiakov za vlastný proces vzdelávania. Úlohou modernej školy by nemalo byť rozlišovanie zdatných a menej zdatných žiakov, ale zabezpečiť pokrok všetkých žiakov a podporovať ich v ňom. A práve sebahodnotenie v tomto pomáha. Sebahodnotenie môže mať viacero foriem. Žiak môže hodnotiť svoj výkon, výkon spolužiakov a tam, kde to učiteľ dovolí, môže hodnotiť aj prácu učiteľa na hodine. Existujú aj učitelia, ktorí na konci hodiny zhodnotia svoj výkon, povedia, čo sa im podarilo a čo nie. Keď si na to zvyknú, vďaka tejto technike si robia priebežne prehľad o tom, v čom sa im darí lepšie a v čom horšie a tiež učia svojich žiakov, akým spôsobom majú premýšať o svojej práci. Pre všetkých je spätná väzba mimoriadne dôležitá, pretože im pomáha v napredovaní.
