„...sebahodnotenie žiakov je nevyhnutnou súčasťou formatívneho hodnotenia. Keď sa chceme niečo naučiť, hodnotenie nášho úsilia má tri zložky – želaný výsledok, dôkazy o súčasnom stave našich vedomostí a zručností, a tiež uvedomenie si toho, ako preklenúť medzeru medzi predchádzajúcimi dvomi zložkami. Všetkým trom zložkám musíme rozumieť ešte predtým, ako sa rozhodneme zlepšovať si úroveň svojich vedomostí.“
(Black & Wiliam)
Na vyučovaní bežne učiteľ hodnotí výstupy žiakov, ale popri hodnotení učiteľom, by sme mali dať priestor aj sebareflexii a vzájomnému hodnoteniu žiakov. Iba zapojením žiakov do procesu hodnotenia môžeme očakávať ich zodpovedný prístup v procese učenie a ich napredovania. Sebareflexiou a sebahodnotením učiteľ vytvára aj väčšiu zodpovednosť u žiakov za vlastný proces vzdelávania. Úlohou modernej školy by nemalo byť rozlišovanie zdatných a menej zdatných žiakov, ale zabezpečiť pokrok všetkých žiakov a podporovať ich v ňom. A práve sebahodnotenie v tomto pomáha.
Aj pri podpore zdravého sebavedomia žiaka je potrebné, aby učiteľ správne chápal zmysel žiackeho sebahodnotenia, sebareflexie a vzájomného hodnotenia žiakov a aby ich dokázal efektívne využívať. Najefektívnejšie je nacvičovať sebahodnotenie žiaka už od prvého ročníka, aby si žiaci na sebahodnotenie zvykli a naučili sa ho uskutočňovať. Vtedy musí byť čo najviac oceňovaná snaha žiakov, čo ovplyňuje pozitívny sebaobraz a sebavedomie, ako aj vzťah ku školskej práci. Ak je základom hodnotenia dôvera v schopnosti žiaka a jeho stálu možnosť zlepšovať sa, ak učiteľ robí všetko preto, aby to žiak mohol dosiahnuť, bude učiteľ žiakmi akceptovaný ako dôveryhodná osoba aj v strednom školskom veku. Nestačí, aby žiak povedal, viem – neviem alebo rozumiem – nerozumiem. Vždy treba analyzovať príčiny, uviesť spôsoby, ktoré pomáhajú žiakovi sa zlepšiť a nezabudnúť vyzdvihnúť to, čo je pozitívne. Aj vďaka sebareflexii dokážu žiaci zlepšovať svoje výsledky a dokážu sa viac naučiť. Nestačí len spätná väzba od učiteľa, je potrebné, aby si aj samotný žiak vytvoril konkrétnu predstavu o svojom napredovaní v učení.
Sebahodnotenie môže mať viacero foriem. Žiak môže hodnotiť svoj výkon, výkon spolužiakov a tam, kde to učiteľ dovolí, môže hodnotiť aj prácu učiteľa na hodine. Existujú aj učitelia, ktorí na konci hodiny zhodnotia svoj výkon, povedia, čo sa im podarilo a čo nie. Keď si na to zvyknú, vďaka tejto trechnike si robia priebežne prehľad o tom, v čom sa im darí lepšie a v čom horšie a tiež učia svojich žiakov, akým spôsobom majú premýšať o svojej práci. Pre všetkých je spätná väzba mimoriadne dôležitá, pretože im pomáha v napredovaní.
Pri takomto prístupe môže učiteľ učiť žiakov:
1. Hodnotiť svet
Učiteľ vedie cez aktivizujúce a konštruktivistické vyučovacie formy a metódy žiaka k analýze a hodnoteniu informácií (kritické myslenie), ktoré získava. Žiaci, hodnotiac tak postoje a správanie iných, si vytvárajú vlastný poznatkový svet, ktorý interpretujú aj vo svojich názoroch a hodnoteniach.
2. Hodnotiť seba
Ide o vytváranie vlastného pozitívneho obrazu „JA“ u žiaka. Učiteľ podporuje kompetencie rozvíjajúce hodnotenie, pričom si žiak na začiatku stanovuje vlastné rozvojové ciele, na základe ktorých potom posúdi vlastný rozvoj a pokrok.
3. Hodnotiť iných
Vzájomné hodnotenie žiakov podporuje žiaka v procese učenia chápať hodnotenie smerujúce k jeho osobe. Žiak prijíma podnety od spolužiakov a učiteľov pre vlastný rozvoj a zároveň v podobe hodnotenia aj on reflektuje svoje skúsenosti získané z postojov a správania sa od svojich spolužiakov, ba dokonca aj od svojho učiteľa.
Čo získava učiteľ a žiak vďaka sebareflexii a sebahodnoteniu?
ŽIAK sa naučí:
- cieľavedome plánovať a usmerňovať svoj proces učenia sa,
- hodnotiť vlastnú činnosť a výstup vlastnej práce,
- sebahodnotenie a hodnotenie spolužiakov,
- analyzovať a premietnuť proces učenia sa,
- vnútorne motivovať sám seba.
UČITEĽ sa naučí:
- plánovaním učebných cieľov zámerne usmerňovať proces učenia,
- spolupracovať so žiakmi v procese učenia,
- diagnostikovať žiakovu úroveň učenia,
- posúdiť adekvátnosť vyučovacej stratégie,
- lepšie spoznávať vlastných žiakov.
Pozrime sa na najznámejšie techniky, ktoré sa dajú na vyučovaní uskutočniť rýchlo a jednoducho.
Sebahodnotiaci hárok
Pomocou sebahodnotiaceho hárku, zhodnotí každý žiak svoj výkon na vyučovacej hodine vo viacerých čiastkových oblastiach na 10-bodovej škále (0 - najhoršie, 10 - najlepšie). Okrem toho hodnotí svoj celkový pocit z vyučovacej hodiny zakrúžkovaním príslušného emotikonu. Hárok môže obsahovať nasledujúce otázky:
Ako som počúval/a?
Ako som spolupracoval/a?
Do akej miery som pri práci využil/a svoje možnosti?
Ako som porozumel/a tomu, o čom sme sa učili?
Čomu som neporozumel/a vôbec?
Čo sa chcem ešte opýtať?
Sebahodnotenie na konci vyučovania
Niektorí učitelia na konci vyučovania vyzvú žiakov, aby povedali, čo dobré urobili ich spolužiaci, koho výkon stojí za povšimnutie a podobne. Keď sa to robí takto každý deň, žiakov to motivuje k tomu, aby sa snažili každý deň urobiť niečo pozitívne.
Reflexívne písanie
Napríklad na konci mesiaca alebo na konci každého štvrťroka povedzte žiakom, aby napísali, ako hodnotia nielen svoju prácu v škole, ale aj prácu svojich spolužiakov. Motivujte ich k tomu, aby dokázali vnímať aj detaily. Nemusia sa zameriavať len na úspechy v učení, ale aj v športe, v konaní dobrých skutkov, v umeleckej činnosti, v činnosti pre triedu a podobne. Keď si na to zvyknú, väčšinou vedia veľmi dobre vystihnúť realitu a vedia oceniť aj svojich spolužiakov.
Plusy a mínusy
Povedzte svojim žiakom, aby sa zamysleli nad svojou prácou na hodine a aby označili jedno plus a jedno mínus. Ak chcete, povedzte im, aby takto ohodnotili aj jedného spolužiaka/spolužiačku, ktorú/ktorého si vyberú. Občas môžu takto hodnotiť aj učiteľa. Žiaci sa vďaka tejto aktivite učia, že robiť chyby je normálne a že vždy existuje šanca, že sa môžu zlepšiť, len musia chcieť, a samozrejme, svoje chyby musia poznať. A práve vďaka aktivitám, ktoré sú zamerané na sebapoznanie, tieto svoje klady i zápory môžu spoznávať.
Vyber si tri problémové javy
Pri tomto spôsobe sebahodnotenia učiteľ povie žiakom, aby sa zamysleli nad tromi problémami, ktorým ešte nerozumejú alebo nech povedia o troch chybách, ktoré v priebehu vyučovania urobili. Nech tiež povedia, prečo urobili chybu a ako sa to má urobiť správne. Na základe tejto reflexie by si mali chyby ešte lepšie uvedomiť a v budúcnosti sa im vyhnúť. Tým, že spolužiakom povedia, ako sa to má urobiť správne, si chyby dokonale uvedomujú a zároveň sa učia správne riešenie. Veď najlepšie si učivo zapamätáme, keď učíme iných. Pri tejto aktivite z časových dôvodov učiteľ dá priestor len jednému žiakovi.
Denníky učebného procesu
Denník učebného procesu je veľmi užitočný nástroj pre rozvíjanie sa žiakov v procese plánovania. Je to vlastne dokumentácia plánovania a monitorovania učebného procesu žiaka, vedená žiakom, ktorá môže slúžiť ako písomná komunikačná forma medzi učiteľom a žiakom a zároveň môžeme touto formou informovať aj rodičov. Denník učebného procesu rozvíja u žiakov schopnosť zámerného plánovania, rozkrokovania plnenia úloh a zároveň posilní u žiaka zodpovednosť za splnenie svojich úloh.
Napríklad:
| Moja úloha | Dokedy mám úlohu splniť | Splnila som úlohu v stanovenom čase? | |
| Pondelok | |||
| Utorok | |||
| Streda | |||
| Štvrtok | |||
| Piatok |
