Články: Pre študentov
O projekte

 

Ako bystriť deťom zmysly?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Pixabay
  Foto: Pixabay

Myslenie začína vnímaním. Procesy myslenia a vnímania sú vzájomne nerozlučne späté. Počas procesu vnímania žiaci prijímajú pomocou zmyslových vnemov informácie. Vnímanie je vlastne aj dynamické hľadanie nejlepšieho významu prijatých informácií.Vnímanie nás tiež informuje o tom, čo sa deje v realite, ktorá nás obklopuje. Nie je až také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Nevnímame totiž iba to, čo existuje v skutočnosti, ale do nášho vnímania sa prelínajú aj doterajšie skúsenosti a poznatky. V závislosti od našich skúseností majú predmety a situácie vždy určitý význam. Svoje zmysly prepožičiavame zmyslu a významu toho, čo vnímame. Naša pozornosť, orientovaná na určitý štýl, vyberá a zvažuje, pomáha rozlišovať medzi podstatným a nepodstatným a niečo zatají úplne. A tak často dochádza k zúženému vnímaniu, ktoré často spôsobuje to, že do značnej miery dávame rovnosť medzi pojmy „vidieť“ a „vnímať“.

Vnímať však znamená oveľa viac. Máme päť zmyslov. Čím viac ich všetky vnímame, tým viac zo sveta poznávame. Uvedomovať si svoje zmysly znamená zúčastňovať sa, skúšať, pozorovať, prehlbovať znalosti. Svet sa otvára a my sa otvárame svetu. Bystriť zmysly znamená:

  • nezotrvávať pri zabehnutých vzorcoch vnímania,
  • používať všetky zmysly.

 

Keď zlepšujeme zmyslové vnímanie pomocou cvičení a hier, prospieva to učeniu i zapamätávaniu, pretože hlavne pri zábave a hre, ak majú žiaci radosť, sa môžu úplne otvoriť pre spoznávanie sveta všetkými zmyslami.

 

1. Vnímanie iba hmatom

Vnímanie nepredstavuje len videnie a počutie. Pravda je však taká, že tieto dva zmysly využívame najviac a ostatné akoby boli odpojené. A preto, pokiaľ sa dá, treba bystriť aj tie ostatné. Nasledujúca hra je zameraná na hmat.

Skupina si sadne do kruhu a všetci si zavrú oči. Učiteľ pošle nejaký predmet, všetci v kruhu sa ho postupne dotknú podávaním z ruky do ruky. Nikto nesmie nič povedať, všetci využívajú iba hmat. Keď si učiteľ zoberie predmet späť, žiaci napíšu na lístok, aký predmet to asi bol. Neskôr učiteľ pošle do kruhu ďalšie predmety. Žiaci si všetko v tichosti zapíšu. Po piatich predmetoch sa výsledky porovnajú. Žiaci zisťujú, koľko predmetov sa im podarilo správne určiť.

 

2. Čo je vždy rovnaké?

Na realizáciu tejto aktivity žiaci potrebujú pero a papier. Jeden žiak dáva otázky, na ktoré spolužiaci majú za určitý čas napísať čo najviac odpovedí. Napríklad: Čo je vždy červené? ( červené víno, červené svetlo na semafore, krv...) Zapísané informácie žiaci neskôr prečítajú a porovnávajú si. Možno zistia, že nie všetko je také jednoznačné, ako sa to na prvý pohľad zdá.

 

3. Kde sa stratil predmet?

Jeden žiak vyjde z triedy von. Učiteľ alebo žiaci ukryjú nejaký bežný predmet, ktorý sa často v triede používa. Tento predmet je potrebné položiť tam, kde sa bežne nenechádza. Napríklad gumu položíme na umývadlo, pohár s vodou na poličku s knihami a pod. Potom zavoláme žiaka, ktorý bol mimo triedy. Nikto mu nepovie, aký predmet má nájsť. Žiaci mu však pri hľadaní predmetu môžu pomôcť tak, že tliekajú silnejšie vtedy, keď sa k predmetu približuje a slabšie, keď sa od predmetu vzďaľuje. Môžu tiež hovoriť slová teplo alebo zima.

 

4. Kto má najviac?

Môžeme pustiť potichu pokojnú hudbu. Žiaci sa prechádzajú po triede a pozorujú sa navzájom. Ich úlohou je zistiť odpoveď na otázku, ktorú učiteľ zadal na začiatku aktivity. Môžu to byť napríklad tieto otázky:

Kto má na sebe najviac bižutérie?

Kto má na sebe najviac gombíkov?

Kto má na sebe červenú farbu?

Ktorí žiaci majú modré oči?

Po chvíľke učiteľ zastaví hudbu, žiaci si sadnú do kruhu a odpovedajú na otázku.

 

5. Kto to má?

Jeden žiak má za úlohu vybrať si nejaké charakteristické znamenia iného žiaka, ktoré musia ostatní žiaci uhádnuť. Napríklad si vyberie žiačku, ktorá má na ruke prsteň.  Všíma si všetkých žiakov v triede a konštatuje pri tom: „ Janko to nemá, Hanka to má, Jana to má tiež, ale Martin to nemá...“ Kto prvý uhádne, čo mal žiak na mysli, tak ten vyberá nový predmet, na ktorý myslí. Samozrejme, môžu sa kombinovať aj dve – tri znamenia naraz. Napríklad svetlé vlasy a náramkové hodinky.

 

6. Skrývačky

V niektorých slovách alebo vetách môžu byť skryté aj iné slová. Hľadanie takých slov je zábavné, cvičí sa pri ňom pozornosť a koncentrácia a trochu sa namáha aj mozog.

Žiaci sa rozdelia do skupín. Každá skupina napíše na papier slovné skrývačky. Potom si papiere medzi sebou vymenia a snažia sa nájsť skryté slová, ktoré im pripravila iná skupina. Môžu to byť napríklad tieto slová:

POLEVA

PRSTOKLAD

NA JAR KRY SAMY KVITNÚ

LETNÍCI

 


Zdroj: R. Portmannová: Hry pro tvořivé myšlení
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Pozornosť a sústredenie
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.