Ideálne je, keď sú žiaci vedení k tomu, že škola nie je len o známkach a súťaživosti. V žiackych kolektívoch je neustále potrebné podporovať spoluprácu, dôveru, schopnosť a ochotu nadviazať kontakt s ostatnými. Vďaka tomuto prístupu sa totiž eliminuje neprijatie, z ktorého pramení väčšina problémov v škole.
Neustály tlak na výkon a súťaživosť v školách si vyberá svoju daň. Deti, ktoré sú odmalička vedené k tomu, že ich hodnota závisí od známok a úspechov, môžu trpieť nízkym sebavedomím, úzkosťami a strachom zo zlyhania. Ďalším problémom je neprijatie žiaka takého, aký je. Niekedy ho nedokáže prijať kolektív, inokedy učitelia.Holistická terapeutka a psychoterapeutka Mariane Franke-Gricksch vo svojej knihe tvrdí, že mnoho problémov, s ktorými sa v škole stretávame – od zlých známok po šikanovanie – pramení predovšetkým z pocitu neprijatia. Tento predpoklad je podporený aj výskumom, ktorý ukazuje, že sociálne vylúčenie aktivuje v mozgu rovnaké oblasti ako fyzická bolesť.
Kedy sa žiak môže cítiť neprijatý?
Aby sme lepšie porozumeli tomu, kedy sa môže žiak cítiť neprijatý, poďme si priblížiť niektoré situácie, ktoré k tomu môžu viesť.
1. Izolácia
Predstavme si žiaka, ktorý sa vyhýba kolektívu, trávi prestávky sám a nezapája sa do spoločných aktivít. Učiteľ, ktorý chce takémuto žiakovi pomôcť, sa väčšinou neuspokojí s konštatovaním, že je žiak introvertný alebo hanblivý. Namiesto toho sa snaží zistiť, čo sa za týmto správaním skrýva. Možno má žiak strach z odmietnutia, možno sa necíti byť dostatočne dobrý alebo má nejaké starosti v rodine. Učiteľ sa väčšinou snaží nadviazať so žiakom dôveryhodný vzťah, ponúkne mu podporu a pomáha mu nájsť svoje miesto v triede. Môže napríklad vytvoriť príležitosti na spoluprácu, pri ktorej žiak môže uplatniť svoje silné stránky.
2. Konflikty medzi žiakmi
Ďalším častým problémom sú konflikty medzi žiakmi. Mnohí učitelia sa snažia pochopiť v takejto situácii, čo konflikt spôsobilo, aké potreby jednotlivých žiakov zostali nenaplnené a ako im pomôcť nájsť konštruktívne riešenie. Aj v takýchto situáciách veľmi dobre pomáhajú komunitné kruhy, v rámci ktorých žiaci majú možnosť vyjadriť svoje pocity a hľadať spoločne prijateľný kompromis. Keď žiak, ktorému bolo ublížené, vidí snahu spolužiakov i učiteľa hľadať riešenie, má šancu skôr nadobudnúť príjemný pocit v triede ako ten žiak, ktorý vidí, že buď sa problém nerieši, alebo vinník bol len potrestaný.
3. Nezáujem o učenie
Čo keď žiak stratí motiváciu a prestane sa zaujímať o učenie? Učiteľ, ktorý chce žiakovi naozaj pomôcť, sa neuspokojí s jednoduchým riešením v podobe horšej známky. Namiesto toho sa snaží zistiť, čo za týmto nezáujmom stojí. Možno žiak nerozumie učivu, možno sa nudí alebo má pocit, že jeho úsilie nemá zmysel. Učiteľ sa väčšinou snaží nájsť spôsob, ako žiaka znovu zaujať, napríklad mu ponúkne individuálnu podporu, zapojí ho do projektov, ktoré ho bavia alebo mu ukáže, ako učivo súvisí s jeho životom alebo záujmami.
Ako môže učiteľ podporiť pozitívne a podporujúce prostredie v triede?
Deti sú veľmi ovplyvniteľné tým, čo vidia a počujú okolo seba. Preto by dospelí ľudia, a teda aj učitelia v škole, mali byť príkladom ľudskosti v každodennom živote. Nie je to vždy ľahké, ale je to veľmi dôležité a zmysluplné. Tým, že budeme ľudskými, pomáhame vytvárať lepší svet pre nás aj pre budúce generácie. Deti si totiž pamätajú nielen to, čo im povieme, ale hlavne to, čo im ukazujeme svojím správaním. Keď žiaci vidia spravodlivého a láskavého učiteľa, potom sa aj oni snažia byť takými ľuďmi. Aj keď je svet často drsný, krutý a nespravodlivý, práve škola ešte stále môže byť tým miestom, kde žiaci môžu vidieť empatické, súcitné a láskavé spôsoby správania. Ktoré konkrétne kroky môže učiteľ urobiť, aby takéto prostredie pomáhal budovať?
1. Počúvajte, čo hovoria vaši žiaci
Niektorí učitelia žijú v presvedčení, že len oni majú pravdu a často svojim žiakom nevytvárajú ani priestor na to, aby povedali svoj názor alebo dokončili vlastnú myšlienku. Ja viem, že plány a osnovy nepustia, tlačia učiteľa, aby vysvetľoval tému za témou, ale aj napriek tomu, ak sa to len trochu dá, nechajte žiakov vyrozprávať sa. Ak máte v triede veľa žiakov, môžete zvoliť aj písomnú formu. Dajte im čas a priestor na to, aby sa mohli vyjadriť k téme. Nech povedia alebo napíšu, čo si oni myslia o preberanom učive, o situácii v triede a podobne. Keď si žiaci všimnú, že vás skutočne zaujíma ich svet a názory, stanú sa ešte viac otvorenejšími. Lepšie sa začnú cítiť v kolektíve. A počúvanie názorov mladšej generácie má veľký význam aj pre učiteľa. Ono sa to možno na prvý pohľad nezdá, ale aj učiteľ sa môže veľa vecí dozvedieť od svojich žiakov.
2. Vytvorte v triede atmosféru dôvery
Čím sú žiaci starší, tým viac pochybujú o dôveryhodnosti dospelých. Preto je dôležité, aby ste v triedach budovali vzťahy založené na dôvere. To znamená, že vaša trieda by mala byť miestom, kde sú všetci rešpektovaní a prijímaní. Využívajte čo najviac príležitostí na to, aby ste budovali dôveru v triede. Existuje množstvo hier a aktivít, vďaka ktorým sa dá dôvera budovať, žiaci sa prejavia vo svojej úprimnosti či otvorenosti a cítia sa dobre so svojimi rovesníkmi. Aj vďaka týmto aktivitám sa môžu naučiť naladiť sa jeden na druhého, brať na iných ohľad, vnímať ostatných a akceptovať ich ako rovnocenných partnerov.
3. Buďte tolerantní a trpezliví
Ak sa žiaci naučili neveriť žiadnym dospelým, nebudú mať spočiatku dôvod dôverovať učiteľovi. Buďte trpezliví a nájdite si čas na to, aby ste svojich žiakov pochopili a spoznali aj v tejto oblasti. Vďaka tomu budete trpezlivejší a dokážete dlhšie čakať na moment, keď vám žiaci začnú dôverovať.
4. Buďte spravodliví
Nič nevie viac rozčúliť ako to, keď učiteľ preferuje niektorých žiakov. Túto nespravodlivosť vedia prísne odsúdiť a učiteľovi prestávajú veriť. Aj keď je to niekedy veľmi ťažké, snažte sa týmto situáciám vyvarovať. Pokúste sa všetkých rovnako povzbudzovať, pochváliť, ale aj pokarhať. Zaujímajte sa rovnako o všetkých, buďte ku všetkým rovnako milí, usmievajte sa na všetkých a snažte sa približne rovnakú dobu so všetkými komunikovať. I keď je to naozaj veľmi ťažké, skúste sa k tomuto ideálu aspoň priblížiť. Ak čokoľvek svojim žiakom sľúbite, snažte sa dodržať slovo. Ak im niečo splniť nemôžete, radšej im to vopred nesľubujte. Ak slovo dodržíte, získate tak nielen rešpekt, ale aj ich dôveru.
5. Múdro stanovte hranice
Deti potrebujú poriadok a jasne stanovené hranice, aby sa cítili bezpečne a isto. Tieto hranice im pomáhajú pochopiť, čo je prijateľné a čo nie, poskytujú im štruktúru, v ktorej sa môžu rozvíjať. Rodičia hrajú kľúčovú úlohu pri vytváraní takého prostredia, ktoré podporuje bezpečie a individuálny rozvoj dieťaťa. Hranice sa však musia byť aj v škole. Testovanie hraníc je prirodzenou súčasťou detského vývoja. Deti tým zisťujú, ako fungujú pravidlá a poriadok sveta okolo nich. Rodičia aj učitelia by mali na toto testovanie reagovať s pochopením a zároveň dôsledne, aby deti získali skúsenosti a zároveň sa cítili bezpečne. Učiteľ by mal mať jasný a profesionálny postoj voči svojim žiakom. Mal by ich učiť a podporovať, ale zároveň udržiavať zdravé hranice. Vzťah učiteľ-žiak nie je kamarátstvo, ale vzťah založený na rešpekte a autorite. Učiteľ by mal byť schopný prijať zodpovednosť za svoje rozhodnutia a niesť ich dôsledky.
6. Rodičia a učitelia majú poznať svoje úlohy
Rodičia majú primárnu zodpovednosť za výchovu a citový rozvoj dieťaťa, zatiaľ čo učiteľ sa zameriava na vzdelávanie a odovzdávanie znalostí. Je dôležité, aby učitelia rešpektovali úlohu rodičov a nesnažili sa ich nahrádzať. Učiteľ by mal byť pre svojich žiakov vzorom a podporou, ale nemal by sa snažiť ich zachraňovať alebo súdiť ich rodinné zázemie. Žiaci učiteľa rešpektujú a počúvajú vtedy, keď akceptuje ich rodiny také, aké sú.
7. Motivácia žiakov k zodpovednosti
Učitelia majú zodpovednosť za nastavenie a dodržiavanie poriadku. Žiaci sa učia zodpovednosti tým, že pozorujú, ako sa dospelí rozhodujú a ako nesú dôsledky svojich činov. Je dôležité, aby mali možnosť učiť sa aj z vlastných chýb a postupne preberať zodpovednosť za svoje konanie.
Tieto princípy vytvárajú rámec pre formovanie podporného a pozitívneho prostredia, v ktorom sa každý žiak cíti byť súčasťou komunity, v ktorej sú rešpektované jeho potreby a kde sa problémy riešia s porozumením a súcitom. Tieto prístupy tak ponúkajú nádejnú cestu na prekonanie negatívnych dopadov súťaživého prostredia a na vytvorenie škôl, kde sa každý žiak cíti byť prijatý a podporovaný.
Zdroje a odporúčaná literatúra:
KARNSOVÁ,Michelle: Jak budovat dobrý vztah medzi učitelem a žákem
KOPŘIVA, Pavel - KOPŘIVOVÁ, Taťjana: Respektovat a být respektován
NOVÁČKOVÁ, Jana: Výchova a vzdělávání pro 21. století. Mýty ve vzdělávání
PETLÁK, Erich: Klíma školy a klíma triedy
KOSOVÁ, Beáta: Rozvoj osobnosti žiaka
