https://sk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=16NFXWcKYQDKi_SBGPvkGKQO.D3ibVg0G859.3lDEDH.p7/fastid=cxijhwrgujskyjgrnhwhwhbiirmh/stparam=rppqqpefsr/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.gestopremesto.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_campaign=gesto-pre-rodicov-062020~gde~hlasovanie&utm_content=eduworld~titulka~branding~~
Články: Pre študentov
O projekte

 

Ako vytvoriť emocionálne bezpečné prostredie na vyučovaní?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
To, aká vládne atmosféra v škole, má priamy vplyv na procesy učenia sa žiakov a vyučovanie, ovplyvňuje sociálne vzťahy, emócie, výsledky a celkovú úspešnosť žiaka. / Foto: Bigstock

Školy vytvárajú edukačný priestor nielen materiálnymi podmienkami, ale najmä vzťahmi, ktoré v nej prevládajú. Myslia sa tým vzťahy medzi školou a komunitou, školou a rodinou, vzťahy v učiteľskom zbore a špeciálne vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi. Dôležité je tiež pre žiakov vytvárať emocionálne bezpečné prostredie. Ako ho vytvoriť  čo najlepšie?

 

To, aká vládne atmosféra v škole, má priamy  vplyv na procesy učenia sa žiakov a vyučovanie, ovplyvňuje sociálne vzťahy, emócie, výsledky a celkovú úspešnosť.

 

Škola by mala byť miestom, v ktorom žiaci pociťujú:

  • pohodu,
  • bezpečie,
  • cítia podporu zo strany učiteľa a kolektívu,
  • nehanbia sa za svoje emócie,
  • sú prijímaní bez podmienok,
  • majú priestor prejaviť skutočné záujmy,
  • doceňujú sa ich životné hodnoty,
  • ich tvorivosť je vnímaná ako niečo jedinečné,
  • neboja sa argumentovať,
  • podporuje sa  ich sebapoznanie a sebahodnotenie.

 

Ak chce učiteľ podporovať osobnosť svojich žiakov, môže mu pri tom pomôcť pri tom aj vytváranie emocionálne bezpečného prostredia  na vyučovaní. Na čo by sa mal v súvislosti s týmto  najviac zamerať?

 

1. Vytvorte atmosféru podpory a neprítomnosť pocitu z  ohrozenia

Dôvera a bezpečie sa v triede vytvára vtedy, ak je učenie založené na dohodnutých pravidlách. Je dobré, keď učiteľ používa rôzne nástroje pozitívneho riadenia triedy a rešpektuje tiež prirodzené zákonitosti mozgu pri učení. Dobrý učiteľ dokáže vycítiť, v akých podmienkach sa ten ktorý žiak môže prejaviť alebo môže prezentovať svoje záujmy. Tiež je vhodné, keď učiteľ vie pre žiakov vytvoriť saituácie, v ktorých jednak zažijú úspech, ale aj situácie, ktoré ich donútia konštruktívne a kriticky myslieť, naučia ich hodnoteniu seba i iných.

 

2. Zabezpečte možnosť výberu

Podkladom k tomuto prístupu je teória osmich typov inteligencií H. Gardnera. Všetci sme inteligentní, no každý z nás iným spôsobom. Podľa amerického profesora Howarda Gardnera existuje až 8 typov inteligencie. Svoju teóriu rozvinul v knihe Frames of Mind: The Theory of Multiple Intelligences. Každý z nás ich má, avšak každý druh sa vyvinul u každého jedinca inak. U niekoho dominuje nadanie na hudbu, u niekoho to je logika, niekto má zase najlepšie vyvinutú emočnú inteligenciu. Celkove rozoznávame tieto druhy:

Verbálne- lingvistická inteligencia (zaobchádzanie s jazykom, čítanie, písanie, chápanie obsahu).

Logicko-matematická inteligencia (riešenie matematických problémov, hľadanie dôkazov, schopnosť abstraktného myslenia).

Priestorová inteligencia (schopnosť vytvárať trojrozmerné predstavy, pohybovať s nimi a otáčať ich, čítanie mapy, ukladanie batožiny do kufra tak, aby sa tam zmestili).

Interpersonálna inteligencia (schopnosť chápať správanie, motiváciu a emócie druhých ľudí).

Muzikálna inteligencia (schopnosť zaobchádzať so zvukom, rytmom, spievanie, hranie, skladanie hudby).

Prírodovedná inteligencia (schopnosť rozlišovať rôzne druhy fauny a flóry, rozumieť usporiadaniu prírody a využívať ju napríklad pri botanike, poľnohospodárstve alebo varení).

Telesne-kinestetická inteligencia (schopnosť využívať všetky časti tela pri riešení problémov alebo vytváraní produktov, ovládať hrubú a jemnú motoriku, manipulovať s predmetmi, tanečník, basketbalista, vojak).

Intrapersonálna inteligencia (schopnosť rozlišovať vlastné pocity, zámery a motívy).

 

Ak chcete zabezpečiť žiakom možnosť výberu, dôraz dávajte na to, aby mali pri učení možnosť vyskúšať viaceré aktivity a aplikačné úlohy na rôzne typy inteligencie.

Doprajte žiakom čo najčastejšie prežívať reálne situácie napríklad formou rôznych exkurzií,  využívajte dramatizáciu, zážitkové metódy, snažte sa priniesť na hodinu čo najviac pomôcok, ktorých sa môžu dotýkať a podobne.

 

3. Snažte sa vyučovanie zamerať na zmysluplný obsah

Česká psychologička Jana Nováčková uvádza, že pokiaľ sa do našej pamäti nedostane niečo navždy drilom (ako básničky, násobilka), tak sa z krátkodobej pamäti do dlhodobej prenáša predovšetkým to, čo má pre nás zmysel. Ak žiaci v aktivitách, činnostiach a v učive nenachádzajú zmysel, tak sa porozumenie nahrádza učením naspamäť. V každom prípade je dôležitá motivácia, ktorá musí byť tiež zmysluplná. Okrem zmysluplnosti udržiava vnútornú motiváciu ešte slobodná voľba postupu práce a možnosť spolupráce. Znižovanie zmysluplnosti býva spôsobené predkladaním izolovaných poznatkov, bez vzájomnej súvislosti v rámci predmetu, ale aj bez nadväznosti s praktickým životom.

 

4. Doprajte žiakom na plnenie úloh primeraný čas

Čas na osvojenie vedomostí či zručností je vtedy primeraný, ak si dieťa osvojí danú vedomosť alebo zručnosť tak, že je schopné ju samostatne používať.

 

5. Pomáhajte žiakom vytvárať atmosféru spolupráce a spolupatričnosti

Úžasné je, keď učiteľ dokáže navodiť atmosféru prijatia každého jedného žiaka bez podmienok.

 

Atmosféra spolupatričnosti si vyžaduje:

  • kvalitné medziľudské vzťahy,
  • aktívne žitie morálnych hodnôt,
  • komunikáciu na viacerých úrovniach.

 

Nevyhnutnou  podmienkou úspešného výchovného pôsobenia učiteľa na žiakov je učiť ich prijať druhého človeka a mať zodpovednosť za svoje činy, ale aj za činy skupiny a komunity, ktorej sú súčasťou. Spoločné učenie vo dvojiciach, menších skupinkách spolupracujúcich na plnení zadaní zvyšuje efektívnosť učenia sa a dáva žiakom okrem zručností a vedomostí potrebných na splnenie samotnej úlohy aj pridanú hodnotu učiť sa zdokonaľovať sa v zručnostiach potrebných na spoluprácu, efektívnu komunikáciu, riešenie problémov a konfliktov.

 

6. Dôležitá je aj čo najrýchlejšia spätná väzba

V tomto prípade nejde len o rýchlu spätnú väzbu zo strany učiteľa, ale aj to, že žiaci pracujú na takých úlohách a venujú sa takým aktivitám, ktoré samotné prinášajú a obsahujú v sebe spätnú väzbu. Spätná väzba sa môže využívať aj pri práci v skupinách. Ak žiaci sami získajú zručnosti aktívneho počúvania a oceňovania, budú si pri spoločnej práci v aktivite dávať navzájom spätné väzby, ktoré ich podporia v ďalšom učení.

 

7. Nezabúdajte na pohyb

Predstava intelektuálnej aktivity je v našich podmienkach spojená hlavne s činnosťou mozgu. Neurpsychologické výskumy posledných desaťročí potvrdzujú názory, že učenie sa neodohráva len v našej hlave. Napríklad aj pohyb tela významne ovplyvňuje procesy myslenia. Preto je dobré do vyučovania zaraďovať aj také aktivity, ktoré využívajú telo v procese učenia v súvislosti s preberaným vyučovacím obsahom. Pravidelný šport prináša u detí a mládeže lepšie školské známky. Je to zaujímavé poznanie, ktoré vyplýva z najnovších štúdií. Britskí vedci  testovali telesnú kondíciu u 4 755 chlapcov a dievčat vo veku 11 rokov. Výsledky potom porovnali so známkami z angličtiny, matematiky a prírodných vied, ktoré deti dosiahli v 11, 13 a 16 rokoch. Takmer všetci testovaní mali vynikajúce výsledky aj zo spomínaných predmetov. A ktoré kognitívne schopnosti si môžete vďaka fyzickému cvičeniu posilniť? Väčšina výskumov ukazuje, že fyzická aktivita má najväčší vplyv na zlepšenie našich exekutívnych funkcií. Ďalšie štúdie potom naznačujú, žeby fyzické cvičenie mohlo viesť aj k čiastočnému zlepšeniu našej pracovnej a priestorovej pamäti. Je známe, že pravidelný a primeraný pohyb posilňuje nielen svaly, ale má tiež blahodarné účinky na srdce, obehovú sústavu a v neposlednom rade aj spomínaný mozog. Okrem toho pohyb tiež:

  • posilňuje kognitívne stratégie a učenie,
  • zlepšuje pamäť,
  • zvyšuje motiváciu,
  • zlepšuje správanie žiakov.

 

Vďaka pohybu sa väčšinou žiaci cítia šťastne a aj preto považujú školu za príjemné miesto.

 


Zdroje:
HANULIAKOVÁ,J: Aktivizujúce vyučovanie
PETLÁK, Erich: Klíma školy a klíma triedy
KOSOVÁ, Beáta: Rozvoj osobnosti žiaka
ZELINA, Miron a kol.:Škola pre život v interdisciplinárnom kontexte
NOVÁČKOVÁ, Jana: Výchova a vzdělávání pro 21. století. Mýty ve vzdělávání
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Efektívne učenie, Lepšie školstvo
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.