Jana Nováčková je známa česká psychologička. Vo svojej práci sa zaoberá výchovou detí. Je spoluautorkou knihy Rešpektovať a byť rešpektovaný. V oblasti výchovy sa venuje vedeckým výskumom a zaoberá sa tiež možnosťami transformácie tradičnej školskej výučby.
V jednej zo svojich prednášok sa zaoberá aj tým, ako nechtiac môžeme v deťoch potláčať ich vnútornú motiváciu a túžbu učiť sa.
Príroda nám dala dva mechanizmy na prežitie. Jedným z nich je stresová reakcia, ktorá nám pomáha v tom, aby sme sa mohli dobre brániť, keď sa cítime ohrození. Stresové reakcie nesú so sebou negatívne emócie – strach, zlosť, napätie a ďalšie. Druhý mechanizmus vhodný na prežitie je učenie. Pôvodne príroda spojila učenie u cicavcov s príjemnými reakciami. Keď sa pozrieme na mláďatá v prírode, tak pri učení prežívajú pozitívne reakcie. Stačí sa pozrieť na malé medvieďatá, mačiatka alebo malé psíky. Len človek je špecifický tým, že dokázal prepojiť učenie so stresom. A týka sa to hlavne učenia v škole. Niekedy je to až tak vyhrotené, že keď ľudský mozog zistí, že niečo je učenie, spustí sa automaticky stresová reakcia, ktorá učeniu zabráni.
Učitelia a rodičia túto traumu deťom nespôsobujú zámerne. Je to skôr preto, lebo presne nevedia, ako funguje ľudský mozog. Detský mozog je ako dom vo výstavbe. Dolné poschodie pozostáva z mozgového kmeňa a limbickej oblasti, ktoré dohromady tvoria dolnú časť mozgu, ktorú často nazývame „plazí mozog“. Dolný mozog riadi najzákladnejšie nervové a duševné pochody, silné emócie, pudy, dýchanie, trávenie, reguláciu spánkových cyklov a stav bdelosti. Práve dolný mozog spôsobuje, že batoľa po niekom hodí hračku alebo ho uhryzne, keď sa nedeje podľa jeho predstáv. Táto časť mozgu funguje od narodenia.
Emočný mozog je vlastne náš limbický systém. Práve limbický systém sa spája so vznikom emócií. Tento mozog človeka často brzdí v nových aktivitách, chce nás chrániť pred emočnými sklamaniami a bolesťami. Má rád všetky veci na starom známom mieste. Často v nás vyvoláva strach z neznámeho a nového.
Horná časť mozgu, v ktorej prebieha vyspelejšie a zložitejšie myslenie, je u novorodencov nevyvinutá a začína rásť neskôr. Horný mozog tvorí mozgová kôra (kortex). Vďaka kortexu sa vyvíjajú mnohé racionálne, emočné a vzťahové schopnosti, ktoré nám pomáhajú prežívať vyvážený a zmysluplný život. Sú to napríklad:
- zdravé rozhodovanie a plánovanie,
- regulácia emócií a tela,
- pružnosť a prispôsobivosť,
- empatia,
- morálka.
Neokortex alebo šedá mozgová kôra nám teda dáva schopnosť premýšľať, filozofovať, schopnosť empatie a emócií vyššej frekvencie, ako je láska, dôvera, vďačnosť. Vďaka tejto časti v mozgu ideme za svojimi cieľmi a ak nám na niečom veľmi záleží, ľahko prekonávame aj strach. Zvýšenie podielu objemu mozgovej kôry v mozgu, hlavne v oblasti čelných lalokov a prefrontálneho kortexu, nám umožnilo osvojiť si jazyk, plánovať, uvažovať abstraktne a tiež spracovávať emócie „racionálnym spôsobom.“
„Tak ako so strachom bojovali naši predkovia v minulosti, tak so strachom bojujeme aj my dnes. Len je to iná podoba strachu. A škola je tiež miestom, kde je strachu a ohrozenia viac než dosť. Podstata spočíva v tom, že ak prežívame strach a cítime sa ohrození, do činnosti sa dostáva „plazí mozog“ a tá časť mozgu, kde prebieha analýza, syntéza, kreativita, teda tá časť, kde prebieha učenie a premýšľanie (kortex), sa dostáva až na druhé miesto. A keď sa bojíme, nemôžeme sa učiť,“ zdôrazňuje vo svojej prednáške Jana Nováčková.
S akým ohrozením sa môžu deti stretnúť v škole?
Na prvý pohľad by sa zdalo, že ohrozením môžu byť pre deti len známky. Ale nie sú to len ony. Tých faktorov vymenúva Nováčková viac.
1. Porovnávanie
Ono sa to nezdá, ale výskumy potvrdzujú, že je to realita. Verejné porovnávanie nepôsobí na deti pozitívne a už vôbec nie je motivačne. Hrozí, že ak učiteľ pochváli nejaké dieťa v triede, často práve toto dieťa sa neskôr môže stať obeťou šikany, lebo väčšina triedy ho bude nenávidieť. Neefektívne pôsobí aj skutočnosť, že ak sa žiakom v triede dáva za vzor nejaké dieťa, väčšina žiakov si v tej chvíli uvedomí, že oni nikdy nedosiahnu to, čo spomínaný žiak, a tak sa vzdávajú hneď na začiatku a do mnohých vecí sa ani nepustia. Stávajú sa apatickými. Neveria si, a tak mnoho vecí radšej ani nezačnú robiť.
2. Nevhodne nastavené odmeny
V jednej zo škôl psychológovia robili výskum, v rámci ktorého sa deti mali hrať rôzne matematické hry. Deti hry veľmi zaujímali, hrali sa aj pred vyučovaním, cez prestávky a často aj po vyučovaní. Neskôr si psychológovia všimli, že v jednej triede sa deti prestali spontánne hrať a hrali sa len na vyučovaní, keď to prikázala učiteľka. Zisťovali, čo sa stalo. V triede, kde sa deti prestali spontánne hrať, ich učiteľka začala za výsledky odmeňovať. V tejto triede klesol záujmy o hry. Deti si totiž začali uvedomovať, že asi nie je normálne hrať sa len tak cez prestávku, keď pani učiteľka žiadnu odmenu nedáva.
Tento príklad je názornou ukážkou, ako funguje vnútorná a vonkajšia motivácia. Vnútorná motivácia je taká, pri ktorej robíme veci preto, lebo nás bavia alebo sú pre nás zmysluplné. Vonkajšia motivácia funguje na báze trestu a odmeny. Teda, urobíme niečo vtedy, keď nám hrozí trest alebo dostaneme odmenu.
Deti hrali hru zo začiatku na základe vnútornej motivácie. Jednoducho, zaujala ich. Tým, že učiteľka začala deti pri hre odmeňovať, zmenila ich vnútornú motiváciu na vonkajšiu.
A viete čo si o odmenách myslia deti? „Na akúkoľvek činnosť, za ktorú je ponúkaná odmena, nie je nič moc a len blázon by niečo také robil len sám od seba,“ hovorí Jana Nováčková.
Čo sa deje s deťmi v prvej triede?
Psychologička Jana Nováčková vo svojej prednáške tiež vysvetľuje, kde sa stráca chuť k učeniu, ktorú prváci po príchode do školy v sebe majú. Hovorí: „ Deti sa naozaj tešia na to, že sa budú učiť. Prídu do prvej triedy. Učiteľky v dobrej viere a s túžbou deťom urobiť radosť hneď od druhého septembrového týždňa im začnú rozdávať včeličky, hviezdičky, dávať rôzne pečiatky, ale aj prasiatka, čierne body a neskôr jednotky i horšie známky. Čo si z tohto odnášajú deti? No, deti si začnú myslieť, že učenie nie je nič moc, keď nikto od nich neočakáva, že sa budú učiť len tak samy pre seba.“
„ V septembri trvá približne šesť týždňov, kým sa u prvákov z vnútornej motivácie učiť sa, stane vonkajšia motivácia – zberateľstvo známok. Z detí sa veľmi rýchlo stanú filatelisti. Veľmi odolné typy vydržia do Vianoc.“
- Jana Nováčková
