Články: Pre študentov
O projekte

 

Aké zručnosti urobia deťom život ľahším?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Shutterstock
Sú zručnosti, ktoré si možno ani neuvedomujeme, ale robia náš život omnoho jednoduchším a ľudia nás vďaka nim majú prirodzene radšej. Viete, ktoré zručnosti by vašim deťom nemali chýbať? / Foto: Shutterstock

Rodičia v súčasnosti dávajú  často dôraz na množstvo vecí, ktoré si rodičia v minulosti až tak nevšímali. Deti sa už od útleho detstva venujú cudzím jazykom, chodia na rôzne športové tréningy, do rôznych relaxačných centier a detských komunít, v ktorých sú cielene vedené k rozvoju určitých zručností. Myslím si, že je to správne a dieťa je potrebné rozvíjať v rôznych smeroch. V minulosti rodičia nemali toľko možností či príležitostí a k mnohým veciam, ktoré sa v súčasnosti učia už trojročné deti, sa deti v minulosti dostali oveľa neskôr.

Je naozaj výborné, že v dnešnej dobe je možností viac než dosť, no mnohí psychológovia, odborníci v oblasti výchovy, ale i laická verejnosť často dvíhajú varovný prst a upozorňujú na to, že hoci sú dnešné deti veľmi múdre, pohotové, smelé, jazykovo či športovo nadané, perfektne ovládajú IT technológie a sú  často i veľmi komunikatívne, mnohé z nich neovládajú základné zručnosti, ktoré sú súčasťou zdravých vzťahov v spoločnosti. Neskôr, keď vyrastú a začnú pracovať, odborníci tvrdia, že im chýbajú tzv. mäkké zručnosti (soft skills). Rôzne pracovné pozície vyžadujú rôznu kombináciu schopností ľudí a tým aj rôznu kombináciu mäkkých zručností. Mäkké zručnosti sú medziľudské zručnosti, ktoré spadajú do mnohých oblastí: komunikácia, sebapoznanie, asertivita, empatia, vedenie, motivácia, riešenie konfliktných situácií, zvládanie stresu, atď. Vzťahujú sa predovšetkým na našu komunikáciu s okolím a na naše pôsobenie v očiach ostatných. Nestačí len jasne a zrozumiteľne formulovať vety, ale aj správne interpretovať druhých. K tomu patrí schopnosť dobre načúvať a správne dešifrovať signály ako mimiku alebo gestikuláciu a vedieť na ne zodpovedajúco reagovať.

 

Niketoré zručnosti sa dajú trénovať už v detstve. Patria medzi ne úplne prirodzené veci, nad ktorými sme sa v minulosti možno ani nezamýšľali. Ktoré veci deťom uľahčujú život a ľudia ich pre ne majú prirodzene radšej?

 

1. Dokážu povedať prosím a ďakujem

Slová PROSÍM a ĎAKUJEM predstavujú absolútny základ spolužitia v spoločnosti. Nielenže sú tieto slová zdvorilé, ale tiež pomáhajú vybudovať základ, na ktorom budú postavené všetky vzťahy. Keď vaše dieťa doma počuje slovíčka prosím a ďakujem, začne ich vnímať ako prirodzenú súčasť komunikácie. Je ťažké žiadať od svojho dieťaťa, aby používalo zázračné slovíčka, keď ich doma nikdy nepočulo. Viac ako sústavné upozorňovanie, že sa má dieťa poďakovať, pomôže dobrý vzor v rodine. Na základe viacerých výskumov bolo zistené, že vďačnosť so sebou prináša viaceré  vzácne benefity. Napríklad:

  • vďačnosť nás robí šťastnejšími,
  • robí nás tiež zdravšími,
  • tí, ktorí sú vďační, sú v komunite ľudí obľúbení a majú viac priateľov,
  • vďačnosť posilňuje emócie,
  • vďaka vďačnosti máme väčšie úspechy v kariére, vieme pochopiť kolegov, nadriadených či podriadených,
  • vďačnosť zvyšuje našu produktivitu,
  • zlepšuje naše rozhodovanie,
  • sme priateľskejší,
  • sme optimistickejší,
  • duchovnejší,
  • empatickejší,
  • lepšie spíme,
  • vďačnosť robí naše spomienky krajšími,
  • žijeme v šťastnejšom manželstve,
  • menej závidíme,
  • sme menej materiálne nároční,
  • vďaka vďačnosti aj lepšie vyzeráme.

 

Toto je len niekoľko z množstva výhod, ktoré prináša vďačnosť. Existuje niekoľko techník, pomocou ktorých môžete u dieťaťa trénovať vďačnosť. Dôležité je tiež na vďačnosť cielene myslieť a zakomponovať si ju do svojho denného režimu. Keď dieťa žije v atmosfére podporujúcej vďačnosť, rýchlo sa ju naučí používať vo svojom živote. Ak chcete naučiť svoje dieťa vďačnosti, vyjadrujte svoju vďaku napríklad aj za jeho prítomnosť vo vašom živote. Pokojne sa mu poďakujte za krásny deň, ktorý ste spolu prežili alebo za krásnu pesničku, ktorú vám dieťa zaspievalo. Ako sa vy budete správať k dieťaťu, také správanie si osvojí. Prikazovať mu, čo má a čo nemá hovoriť, nie je tá najvhodnejšia cesta.

 

2. Dokážu povedať prepáč

Občas sa každému stane, že urobí niečo nevhodné. Stáva sa to nielen nám dospelým, ale aj deťom. Situáciu nie je vhodné dramatizovať, ale využiť ju na to, aby ste deťom vysvetlili, že existuje aj slovo PREPÁČ, ktoré je potrebné v tejto situácii využiť. Dajte si však pozor na to, aby nebolo len povrchne vyslovené, ale aby sa spájalo so skutočnou túžbou, aby niekto dieťaťu niečo prepáčil alebo mu odpustil. Pretože nie je náročné vysloviť slovo prepáč, ale pre mnoho ľudí je neprípustné priznať si čo i len najmenšiu chybu. A týmto nedostatkom potom trpia celý život. Napriek tomu, že by ste si mohli myslieť, že celým problémom je sebaobrana a hrdosť, nie je to celkom tak. Za problémom ospravedlniť sa sa môže často skrývať snaha ochrániť zraniteľnú časť svojho ja. Deti, ktoré sa nevedia ospravedlniť, sa väčšinou bránia, že to nebola ich vina. Hľadajú výhovorky a všetko popierajú.

 

3. Vedia odpúšťať

Každý z nás dobre vie, ako nám je príjemne, keď nám niekto odpustí. Aj pri výchove  detí má dôležité miesto odpustenie. Odpustenie v rodine ochraňuje pred zhoršovaním vzťahov jednotlivých jej členov. Predovšetkým rodina má byť v pravom slova zmysle miestom odpúšťania. A platí to pre každého člena rodiny ako pre deti, rovnako tak aj pre rodičov či starých rodičov. Keď sa dieťa naučí odpúšťať v rodine, nerobí mu to problém ani v škole alebo v inej komunite ľudí. Rodičia odpúšťajú veľa, ale deti, žiaľ, omnoho menej. A práve preto ich to rodičia odmalička musia učiť. Veď práve vďaka schopnosti odpúšťať majú väčšiu šancu prežiť plnohodnotnejší a krajší život. Každý človek má silu odpúšťať. Postupne je potrebné ju precvičovať. Na začiatku na to treba čas a tiež veľa trpezlivosti. Keď chápeme, že sme skutočne odpustili a odpustenie sme vyjadrili, oslobodzujeme sa od obrovskej ťarchy. Vďaka tým dvom jednoduchým slovám ODPÚŠŤAM TI, sa dá možno vyriešiť mnoho zložitých situácií, zachrániť vzťahy a často nájsť  pokoj a radosť.

 

4. Dokážu počúvať, keď rozprávajú iní

Prerušiť niekoho, zatiaľ čo rozpráva, je vnímané ako nevychovanosť. Naučte vaše dieťa zásadu: dvakrát počuť, raz hovoriť. Byť aktívnym poslucháčom, bohužiaľ, nie je v dnešnej spoločnosti bežné. Taktiež existuje niekoľko návodov na to, ako odnaučiť dieťa skákať do reči. Tým najbežnejším je jeden overený trik, ktorý spočíva v tom, že ak chce dieťa niečo povedať počas vášho rozhovoru, nech vždy jednoducho položí svoju rúčku na tú vašu a čaká.  Mnoho rodičov ho už vyskúšalo a hovoria, že ak dieťa  cíti pozornosť rodičov, je schopné pár minút počkať. Dieťa sa vraj ľahšie učí niečo urobiť, ako niečo neurobiť. Zároveň sa týmto gestom znižuje neistota, lebo vie, že rodič vníma, že chce niečo povedať.

 

5. Poznajú základy stolovania

Aj v tejto oblasti sú vzorom pre dieťa jeho rodičia. Pozorne sleduje ich správanie a snaží sa ho napodobňovať. Jedným zo základných návykov, ktoré si v rodinnom kruhu osvojí, je stolovanie. Mal by to byť príjemný zážitok v priateľskej atmosfére, počas ktorého sa stretne celá rodina a v prípade návštevy rodina a hostia. Približne desaťročné deti by mali napríklad ovládať nasledovné pravidlá:

  • počkať so začiatkom jedla, kým začne jesť hostiteľka,
  • správne držať príbor,
  • použiť správne príbory na jednotlivé chody počas stolovania,
  • nevykladať si lakte na stôl,
  • vedieť používať obrúsok,
  • po ukončení jedla správne odložiť príbor,
  • poďakovať za jedlo.

Pripomeňte dieťaťu, že je slušné počkať a nie hneď sa pustiť do jedenia. Prednosť má návšteva. Ak je  na stole len malé občerstvenie i vtedy je vhodné počkať, kým  si zoberie najprv návšteva  a až potom si môže zobrať aj dieťa.

 

6. Vedia, aká je hygiena dôležitá

Hygiene a poriadku deti učíte napríklad aj tým, keď trváte na tom, aby si očistili stôl, keď dojedia alebo si poupratovali hračky vo svojej izbe. Deti sa učia tomu, čo vidia a sú riadené našimi pokynmi.

Vaše dieťa by sa teda nemalo žiť bez baktérií, ale pochopiť základné pravidlá ako „zakryť si ústa, keď kašlete“ alebo „si umývať ruky po toalete“ sú drobné náznaky, že podporujete sebadisciplínu a zdvorilosť voči ostatným.

Trvajte tiež  na tom, aby sa podieľali na upratovaní. Aj upratovanie má nenahraditeľný pozitívny vplyv pri budovaní osobnosti.

 

O niektorých zásadách spoločenského správania, ktoré by malo dieťa ovládať, si môžete prečítať v článku:

Zásady spoločenského správania, ktoré by malo poznať aj vaše dieťa

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Komunikácia s deťmi
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.