Zásady spoločenského správania, ktoré by malo poznať aj vaše dieťa

Priateľské kontakty sú veľmi dôležité pre zdravý spoločenský rozvoj, socializáciu  a rozvoj komunikácie dieťaťa.
Priateľské kontakty sú veľmi dôležité pre zdravý spoločenský rozvoj, socializáciu a rozvoj komunikácie dieťaťa. / Foto: Shutterstock

Priateľské kontakty sú veľmi dôležité pre zdravý spoločenský rozvoj, socializáciu a rozvoj komunikácie dieťaťa. Niekedy je však dosť náročné pre dieťa akceptovať, že prišla návšteva a práve vtedy má ešte viditeľnejšie problémy so správaním alebo komunikáciou. V rodine sa človek učí altruizmu, nezištnej pomoci, spolupráci a osvojuje si základné pravidlá slušného správania. Učí sa tie najzákladnejšie pravidlá fungovania medzi ostatnými ľuďmi. Ak sa deťom začnú vštepovať určité zásady správania od skorého veku, ľahšie sa s nimi stotožnia a budú ich považovať za samozrejmé. Čo by rodičia mali urobiť preto, aby dieťa zvládlo návštevu rodiných príslušníkov, kolegov z práce alebo susedov?

 

Pozdrav musí byť základ

Pozdrav patrí k prvému kontaktu medzi ľuďmi a veľa o nás napovie. Úsmev, pohľad do očí, zreteľné vyslovenie a primeraná hlasnosť – to všetko vytvára náš obraz v očiach okolia už v priebehu pár sekúnd. Pozdrav je prvým pravidlom spoločenského správania, ktoré sa deti naučia v dvoch až troch rokoch. Je dobré od začiatku ich viesť k tomu, aby sa pozdravili zreteľne, hlasno a bez hanby. Pri výchove vám veľmi pomôže motivujúca pochvala. Ako deti rastú, postupne ich vedieme k používaniu ďalších pravidiel súvisiacich s pozdravom. Chlapci by si mali pri vstupe do miestnosti a pozdrave zložiť čiapku, neskôr pridávame aj pravidlá podávania rúk.

 

Oslovenie im uľahčí komunikáciu

Precvičujte s dieťaťom, ako presne majú osloviť dospelých, ktorých možno nepoznajú nejako blízko, ale občas sa s nimi do kontaktu dostanú a ktorí občas môžu prísť aj na návštevu. Učte ich slová PÁN, PANI, TETA, UJO ... Môžete si spolu zahrať aj scénku, kde si to spoločne vyskúšate.

 

Zoznamujte dieťa so zásadami stolovania

Najväčším vzorom pre dieťa sú jeho rodičia. Pozorne sleduje ich správanie a snaží sa ho napodobňovať. Jedným zo základných návykov, ktoré si v rodinnom kruhu osvojí, je stolovanie. Mal by to byť príjemný zážitok v priateľskej atmosfére, počas ktorého sa stretne celá rodina a v prípade návštevy rodina a hostia.

 

Približne desaťročné deti by mali napríklad ovládať nasledovné pravidlá:

  • počkať so začiatkom jedla, kým začne jesť hostiteľka,
  • správne držať príbor,
  • použiť správne príbory na jednotlivé chody počas stolovania,
  • nevykladať si lakte na stôl,
  • vedieť používať obrúsok,
  • po ukončení jedla správne odložiť príbor,
  • poďakovať za jedlo.

 

Pripomeňte dieťaťu, že je slušné počkať a nie hneď sa pustiť do jedenia. Prednosť má návšteva. Ak je  na stole len malé občerstvenie i vtedy je vhodné počkať, kým  si zoberie najprv návšteva  a až potom si môže zobrať aj dieťa.

 

Čo môže robiť predškolák, keď príde návšteva?

Už dieťa v predškolskom veku môžete naučiť predstaviť sa dospelému, ak prišiel na návštevu po prvýkrát. Môže mu podať ruku. Rodičia by mali vysvetliť dieťaťu, kto prišiel na návštevu. Ak chce zostať dieťa s návštevou, môže priniesť prezúvky  alebo malé občerstvenie. Takto dieťa cíti, že je  prospešné. Spoločenský takt a záujem o ľudí je potrebné v deťoch vychovávať. Taktiež slušnosť voči tým, ktorí sú v rodine na návšteve, pretože chceme, aby bolo všetkým príjemne. Nie je dobré nútiť dieťa, aby zostávalo v izbe s dospelými dlhú dobu. Ak nechce, môže sa po určitej dobe ísť hrať do svojej izby.

 

Prečo je  dobré kultivovať správanie odmalička?

Spoločenská kultivácia sa vyplatí každej rodine. Spoločnosť prijíma dieťa tak, ako sa ono samo správa. Ak búcha dverami, nevie sa ospravedlniť a vysvetliť, čo chce, môže očakávať problémy. Ak sa správa kultúrne, nemá problémy so správaním ani v škole, ani v spoločnosti. Klinická psychologička a spisovateľka Lidmila Pekařová upozorňuje rodičov: „Nevychovanosť, zloba, necitlivé a hrubé výkriku na adresu dospelých, starých a chorých ľudí sa vytvárajú dlho. Ďalších niekoľko rokov sa upevňujú, pestuje sa odvaha vypustiť to von a napokon to príde ako úder blesku. Vychovať už nevychované dieťa je nadľudský problém a v období puberty už nemožno očakávať zmeny k lepšiemu. Skôr naopak.“

 


Zdroje:
Zvonimir Balog: Bontón pre deti
Lidmila Pekařová: Ako žiť a nezblázniť sa
Zdieľať na facebooku