http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

Prečo má pohyb pozitívny vplyv na mozgovú činnosť?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Šport má pozitívny vplyv na vývoj detského mozgu. Vďaka pravidelnému pohybu majú deti lepšie akademické výsledky. / Foto: Bigstock

"Kto pestuje šport, robí pre svoj mozog viac ako niekto,
kto celý deň sedí v kresle a sústredene premýšľa.“ 
- Gerd Kampermann

Kto sa hýbe, podporuje svoje zdravie. Čo sa deje s mozgom pri fyzickej námahe? Mozog je pri fyzickej námahe predovšetkým viac prekrvovaný a okysličovaný. To vedie k zvýšeniu bystrosti a pozornosti. A okrem toho tiež k obnove a vzniku nových nervových buniek. Vďaka tomu sa zlepšuje pamäť a učenie  nových vecí sa stáva jednoduchším. Známy je tiež fakt, že počas fyzickej námahy sú produkované látky zvané endorfíny, nazývané tiež hormóny šťastia. Endorfíny pre svoju podobnosť s účinkami morfínu, "endogení morfín", teda vnútorne produkovaný vlastným telom. Viažu sa na opioidné receptory a tým blokujú prenos signálov bolesti. Upokojujú a vyvolávajú pocity eufórie. Pomáhajú tak prekonať záťaž. Pri pohybe mozog uvoľňuje aj ďalšie látky, napríklad dopamín či serotonín. Dopamín je produkovaný v centre, ktoré súvisí s odmeňovaním. Serotonín je známy ako neurotransmiter dobrej nálady, pretože jeho hladina má vplyv na to, ako sa cítime. Nízke hladiny serotonínu môžu spôsobiť pocity smútku a úzkosti.

 

Šport a učenie

Nové štúdie ukazujú, že šport môže pomáhať pri učení. Tesné prepojenie medzi svalmi a mozgom je dedičstvo ľudskej evolúcie. Kto zaťažuje svoje svaly, trénuje automaticky aj svoje šedé bunky.Toto spojenie svalových a nervových buniek vzniklo už pred dvoma miliónmi rokov a hrá kľúčovú rolu v organizme. Keď sa svaly zaťažujú, napr. pri jazde na bicykli a behu, potom tieto vytvárajú určité neurotransmitery, ktoré putujú do mozgu a tam podporujú činnosť šedých buniek. „Keď pračlovek stupňoval svoj vytrvalostný výkon, viedlo to k metabolizmu, ktorý umožňoval tiež zlepšenú psychickú činnosť,“ tvrdí antropológ David Raichlen z University of Arizona. Ľudia v Európe prejdú denne pešo iba jeden kilometer. Výskumy na pôvodných poľovníkoch a zberačoch ukazujú, že ľudia v minulosti zvládli prejsť aj 10 až 15 km. Tento rozdiel by mohol byť pre mozog zlý. Z pohľadu evolučných lekárov potrebuje človek stály pohyb, aby získal všetky neurotransmitery, ktoré potrebuje k mysleniu. To dalo vývoju druhu homo pred asi dvoma miliónmi rokov rozhodujúci impulz. Predkovia sa stali chytrými vytrvalostnými bežcami, vybavenými nielen štíhlymi svalmi a mnohými šedými bunkami, ale aj miliónmi potných žliaz. Vďaka týmto telesným zmenám mohli praľudia pri vysokých teplotách vytrvalejšie bežať ako ich korisť. Novými výsledkami evolučnej medicíny sa dá konečne vysvetliť, ako a prečo je pohyb pre mozog osožný. Čím viac predok behal, tým dynamickejšie rástol jeho mozog. Antropológ Raichlen z Arizonskej univerzity si tiež myslí, že telesná aktivita urobila mozog v priebehu evolúcie nielen veľkým, ale aj trvanlivým. Generáciu za generáciou pravidelný pohyb zmenšil ukladanie škodlivých plakov v mozgu  a tým aj riziko duševného úpadku. Svoju hypotézu vzťahuje Raichlen na vývoj druhu človeka, ale platí pravdepodobne tiež pre každého človeka, že kto behá, udržuje si svoj mozog v pohotovosti.

 

Pravidelný šport prináša deťom lepšie známky

Pravidelný šport prináša u detí a mládeže lepšie školské známky. Je to zaujímavé poznanie, ktoré vyplýva z najnovších štúdií. Britskí vedci nedávno testovali telesnú kondíciu u 4 755 chlapcov a dievčat vo veku 11 rokov. Výsledky potom porovnali so známkami z angličtiny, matematiky a prírodných vied, ktoré deti dosiahli v 11, 13 a 16 rokoch. Takmer všetci testovaní mali vynikajúce výsledky aj zo spomínaných predmetov. A ktoré kognitívne schopnosti si môžete vďaka fyzickému cvičeniu posilniť? Väčšina výskumov ukazuje, že fyzická aktivita má najväčší vplyv na zlepšenie našich exekutívnych funkcií. Ďalšie štúdie potom naznačujú, žeby fyzické cvičenie mohlo viesť aj k čiastočnému zlepšeniu našej pracovnej a priestorovej pamäte. Je známe, že pravidelný a primeraný pohyb posilňuje nielen svaly, ale má tiež blahodarné účinky na srdce, obehovú sústavu a v neposlednom rade aj spomínaný mozog. Okrem toho pohyb tiež:

  • posilňuje kognitívne stratégie a učenie,
  • zlepšuje pamäť,
  • zvyšuje motiváciu,
  • zlepšuje správanie žiakov.

 

Ktorý šport pomáha mozgu?

Ak chcete urobiť niečo pre svoj mozog, skúste radšej beh na dlhšiu trať, plávanie alebo iný vytrvalostný šport. Vedci totiž zistili, že pozitívny vplyv má na náš mozog predovšetkým aeróbne cvičenie, teda také cvičenie, ktoré je so strednou intenzitou vykonávané po dlhšiu dobu. Naopak anaeróbne cvičenie, ako je práve posilňovanie alebo šprint, pri ktorom je potrebné vyvinúť vysoký výkon za krátku dobu, na náš mozog pozitívny vplyv zrejme nemá. Pomôcť môže aj chôdza, ktorá je  najprirodzenejším a najzdravším pohybom. V škole deťom veľmi prospievajú tiež kolektívne loptové hry, rôzne pohybové hry v prírode, ale aj tanec.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Šport
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.