Ako uspieť na vysokej škole?

Ak chcete uspieť na vysokej škole, okrem ovládania kvalitných stratégií učenia, je potrebné mať jasne a presne stanovené ciele, vedieť si naplánovať každý deň a predovšetkým poznať dôvody, prečo vlastne chcete študovať.
Ak chcete uspieť na vysokej škole, okrem ovládania kvalitných stratégií učenia, je potrebné mať jasne a presne stanovené ciele, vedieť si naplánovať každý deň a predovšetkým poznať dôvody, prečo vlastne chcete študovať. / Foto: Bigstock

Pre niektorých študentov je cieľom len vysokú školu absolvovať, získať titul a nájsť si dobre platenú prácu. No mnohým študentom záleží aj na tom, aby školu ukončili úspešne a aby sa aj skutočne niečo naučili. Ako sa na vysokej škole naučiť čo najviac a ako z každého dňa vyťažiť maximum?

 

Určite ste sa už aj vy zamýšľali nad tým, prečo niektorí študenti dosahujú lepšie výsledky a iní nie. Prečo sa niektorým učí ľahšie a iným zase ťažšie? Psychológovia ponúkajú viacero vysvetlení. Dávno je už zistené, že mozog lepšie reaguje na učenie, ktoré je rozložené v čase než na bifľovanie sa raz začas. Mozog si tiež lepšie pamätá, keď namiesto neustáleho opakovania sa človek snaží spomenúť si na informácie pomocou dávania si otázok. Tiež je vhodné učiť sa informácie pomocou asociácií za pomoci mnemotechnických pomôcok. Všetky potrebné stratégie a zvyky si môžete osvojiť. Okrem ovládania kvalitných stratégií učenia je potrebné mať jasne a presne stanovené ciele, vedieť si naplánovať každý deň a predovšetkým poznať dôvody, prečo vlastne chcete študovať.

 

1. Majte jasno v tom, čo chcete na univerzite získať

Mnohí študenti idú na univerzitu bez toho, aby sa dlho zamýšľali nad tým, že prečo to robia. Výber školy skutočne patrí k témam, nad ktorými by ste sa mali hlboko zamyslieť. Univerzita si vyžaduje obrovské výdavky, čas a energiu. Zaťažuje rodinný rozpočet a často vyžaduje aj od študentov množstvo brigád, aby si dokázali štúdium zaplatiť. Ale aj napriek tejto realite, mnohí študenti si vyberajú školu náhodne alebo pod vplyvom okolia, kamarátov, spolužiakov a nie podľa vlastného presvedčenia. Niektorým študentom je jedno, ktorú školu ukončia, potrebujú len titul, pretože vychádzajú z presvedčenia, že vysokú školu je potrebné v dnešnej dobe ukončiť, lebo bez nej sa jednoducho žiť nedá . Keď človek nie je presvedčený na sto percent, že chce niečo konkrétne robiť, je potrebné si najprv vyskúšať prácu v odbore, aspoň formou brigády na pár dní, kým začnete určitý odbor študovať. Ak vás brigáda presvedčí, že ide o správny výber, tak začnite študovať na vysokej škole. Tento postup pomáha predchádzať tomu, aby študenti počas štúdia predčasne odchádzali zo škôl.

Možno chcete ísť na vysokú školu preto, lebo všetci vo vašej sociálnej skupine idú. Alebo preto, že to od vás rodičia očakávajú a ak to neurobíte, budú sklamaní. Alebo preto, že to považujete za vrchol rebríčka, po ktorom ste od škôlky usilovne stúpali. Ak je niektorý z týchto dôvodov vaším hlavným dôvodom, tak si to všetko ešte raz poriadne premyslite. Vysokoškolskí pedagógovia zistili, že študenti, ktorí z univerzity vyťažia maximum, sú tí, ktorí majú dobrý dôvod tam byť. Často sú to starší študenti, ktorí nejaký čas žili v reálnom svete, museli sa o seba starať, pracovať a ktorí sa  dozvedeli niečo, čo ich na sto percent presvedčilo, že chcú naozaj študovať.

 

2. Prevezmite zodpovednosť za svoje vysokoškolské štúdium

Úspešní ľudia majú svoj vlastný štýl myslenia, používajú vlastné princípy a techniky. Sú sami sebou, idú za tým, čo si vytýčia ako cieľ. Mnoho psychológov tiež hovorí, že sebamotivácia je vlastne jediný druh skutočnej motivácie. Ani jeden motivátor či osobný tréner nemôže človeka priviesť k úspechu, ak človek sám nechce. Je možné, že človek môže človeka povzbudiť, ukázať mu cestu, ale reálne kroky musíte urobiť sami za seba. Preto je tak dôležité vedieť motivovať samých seba. Aj napriek tomuto poznaniu niektorí ľudia akoby stále túžili mať vedľa seba niekoho, kto im bude neustále vravieť, čo majú robiť, ako to majú robiť a kde majú smerovať. Toto však nie je tá najsprávnejšia cesta. Človek musí prevziať zodpovednosť za svoj život. Až vtedy, keď presne vie, kde chce smerovať, dokáže sa aj motivovať. A preto je tak veľmi potrebné sebapoznávanie už od raného detstva. Totiž všetko, čo robíte, by malo mať nejaký reálny motív alebo dôvod, malo by vychádzať z potrieb, ktoré hlboko v sebe cítite. Keď sa sústredíte na nadšenie z objavovania, zlepšovanie, skúmanie a experimentovanie, dodáte tým palivo aj vašej motivácii. Ak sa sústredíte na výsledky, motivácia bude slabá. Ak narazíte na problém, postupne sa stratí. Preto kľúčom je sústredenie sa na cestu a nie na cieľ. Premýšľajte nad tým, čo nové sa v procese učíte a ako sa môžete zlepšiť. Najťažšie to majú tí študenti, ktorí študujú len kvôli nejakému titulu. Úžasné je študovať veci, ktoré vás skutočne bavia. Súčasťou prevzatia zodpovednosti na univerzite je aj pozorné čítanie a pochopenie všetkých pravidiel a nariadení, čo musíte urobiť, aby ste postupne prechádzali z ročníka do ročníka. Všetky požiadavky bývajú väčšinou napísané na webovej stránke alebo v nejakej  študentskej príručke. Univerzitní administrátori majú malý súcit so študentmi, ktorí nesplnili požiadavky, pretože „o nich nevedeli“. Jednou z výhod skorého pochopenia požiadaviek je, že zistíte, že máte väčšiu slobodu, ako ste si mysleli. Väčšina kurzov, ktoré absolvujete, je vaša vlastná voľba. Vyberajte si múdro, na základe toho, čo chcete získať a čo sa chcete naučiť. 

 

3. Starajte sa o seba, a to aj po fyzickej, aj po psychickej stránke

Ak sa sami o seba nepostaráte, nikto sa o vás starať nebude. Myslite na svoje psychické i fyzické zdravie. Naučte sa relaxovať a snažte sa aspoň občas športovať. Zamyslite sa aj nad tým, čo jete.  To, čo si dávate do tela, môže mať obrovský vplyv na vašu náladu a hladinu energie počas celého dňa.


• Minimalizujte cukor a rafinované sacharidy.

• Znížte vysoký príjem potravín, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť vašu náladu , ako je kofeín, nezdravé tuky a potraviny s chemickými konzervačnými látkami.

• Jedzte viac omega-3 mastných kyselín, aby ste zvýšili svoju náladu. Najlepším zdrojom sú tučné ryby (losos, sleď, makrela, ančovičky, sardinky), morské riasy, ľanové semienka a vlašské orechy).

• Vyhnite sa nikotínu. 

• Pite alkohol s mierou. Alkohol dočasne zmierňuje obavy, ale príliš veľa alkoholu môže spôsobiť úzkosť či depresiu.

 

Mnohí študenti počas skúškového obdobia trpia nespavosťou, výkyvmi telesnej hmotnosti, stresom, problémami so žalúdkom a podobne. Aj rôzne vitamíny a minerály vám môžu pomôcť. Pozrime sa na tie najznámejšie.

Vitamín B

Vitamín B1 zlepšuje náladu, ale najmä pomáha pri premieňaní cukrov na energiu. Taktiež prispieva k rovnováhe nervového systému, srdca a pečene. Ak ho má človek nedostatok, môže mu spôsobiť oslabenie pamäti či zvýšenú precitlivenosť. Vitamín B1 sa dá nájsť napríklad v bravčovom mäse, vaječnom žĺtku, špargli, celozrnných obilninách či pivných kvasniciach.

Ak vám chýba energia, pomôže vám ju doplniť vitamín B6, ktorý pozitívne ovplyvňuje chuť do jedla. Ak vám chýba, prejavuje sa tak, že budete zrejme nervózni a podráždení. Nájsť ho môžete v rybách, banánoch, orechoch, kukurici, sóji či zemiakoch. Dôležité je ale si uvedomiť, že vitamín B si telo nedokáže uložiť na dlhší čas, preto je nevyhnutné, aby si ho človek neustále dopĺňal.

Vitamín B12– ako jediný vitamín obsahuje aj kov kobalt. Nájdete ho v rybách, vo vajciach, v mlieku a mäse. Spolu s kyselinou listovou zohráva dôležitú úlohu pri správnej látkovej premene homocysteínu na metionín, pričom práve príliš vysoká hladina homocysteínu zvyšuje riziko vzniku demencie.

Vitamín E – podobne ako ginko pôsobí ako antioxidant a vychytáva voľné radikály. Najviac ho do organizmu dostanete, ak budete jesť orechy, vaječné žĺtky, obilniny a mlieko.

Ginko Biloba

Ginko má veľmi dobré účinky na pamäť a lepšie myslenie. Okrem iného výskumy dokazujú, že ginko môže pozitívne pôsobiť na osoby, ktoré trpia prejavmi úzkosti. Ginko obsahuje vysoké množstvo antioxidantov, ktoré napomáhajú k stimulovaniu nervového systému. Dôležité je však vedieť, že užitím napríklad niekoľkých tabletiek, sa vám pamäť hneď nezlepší. Na lepšiu stimuláciu pamäti budete potrebovať dlhšie užívanie.

Lecitín

Lecitín je látka, ktorá dokáže pozitívne ovplyvniť intenzitu myslenia. Kde ho môžeme nájsť? Lecitín sa nachádza sa napríklad v rybách, pšenici, vajciach či v sóji. Okrem iného má pozitívne účinky na vysoký cholesterol, znižuje krvný tlak či urýchľuje regeneráciu. V prípade užívania lecitínu je dôležité, aby sa dodržiaval dávka, ktorá je predpísaná.

Ak chcete uspieť na vysokej škole, musíte sa o seba postarať. Keď budete mať veci pod kontrolou, vyhnete sa aj úzkosti.

 

4. Naplánujte si každý deň a plán dodržiavajte 

Plánovanie je kľúčom k úspechu. Ak vaše dni nie sú zorganizované, stratíte veľa času premýšľaním nad tým, čo urobiť ďalej, s ktorou úlohou začať a podobne. Robte si na každý deň zoznam úloh, ktoré treba vykonať a pred spánkom si kontrolujte, čo z toho sa vám podarilo naplniť. A nezabudnite aj na ciele. Keď viete, čo máte urobiť, tak sa vám to bude robiť ľahšie i rýchlejšie. Dobrá príprava a plánovanie je kľúčom k ušetreniu nejakého času. Niektorí ľudia strávia príliš veľa času rannou prípravou do školy, robením raňajok a hľadaním vecí. Avšak polovicu z týchto vecí si môžete spraviť už večer a ušetriť si ráno množstvo času. Mnohí študenti už dávno zistili, že najlepším liekom na úzkosť je, napísať si každý večer pred spaním rozvrh toho, čo a kedy budú robiť na druhý deň. Bez plánovania vlastného života existuje veľké riziko, že stratíte veľa času zbytočne, že budete robiť veci, ktoré pre vás nie sú vôbec dôležité a nevyhnutné. Plánovanie je teda veľmi dôležité už len preto, aby ste si mohli postupne napĺňať svoje sny počas vysokoškolského štúdia. Dnes už veľké množstvo výskumov potvrdzuje, že premyslené plánovanie predstavuje predchádzanie chaosu a pomáha aj v ďalších oblastiach:

  • znižuje stres,
  • zvyšuje produktivitu,
  • pomáha predchádzať chybám,
  • zabezpečuje viac voľného času,
  • chráni pred plytvaním času.

Nerobte veľa vecí naraz. Pracovať na mnohých projektoch môže byť veľkou výzvou, ak však máte veľa úloh a chcete ich spraviť správne, nerobte ich všetky naraz. Môžete na niečo zabudnúť, spravíte chyby, nepodarí sa vám dostať z vás to najlepšie. Venujte sa naraz iba jednej, maximálne dvom úlohám a urobte ich najlepšie, ako viete. Dajte si tiež pozor na rozptyľovanie. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, koľko času strávite na sociálnych sieťach, čítaním správ, písaním si s kamarátmi, odpovedaním na telefonáty, písaním zbytočných e - mailov? Rozptýlenia vám bránia spraviť veci rýchlo a poriadne. Ak by ste sa ocitli v uzavretej miestnosti a okolo vás by nebolo nič iba vaša úloha, urobili by ste ju veľmi rýchlo.  A preto, vyhraďte si počas dňa aspoň dve - tri hodiny, kedy nemôžete byť nikým rušení. Vypnite si zvonenie na telefóne, zavrite všetky nepotrebné webové stránky a pustite sa do práce. Uvidíte, že počas týchto hodín spravíte viac ako za celý deň, počas ktorého vás sústavne niečo rozptyľovalo.

 

5. Systematicky študujte

Ak ste sa už rozhodli študovať, máte stanovený cieľ, tak začnite štúdium brať vážne. Ja viem, že na každom kroku na vás číha množstvo lákadiel, ktoré vás chcú odviesť o vašej cesty. Na porovnanie, priemerný študent míňa 50% času v škole  surfovaním na internete, zbytočnou komunikáciou takmer o ničom, denným snívaním a inými rozptýleniami. Ak dokážete zmierniť tieto aktivity, tak môžete okamžite niekoľkonásobne zvýšiť vašu produktivitu a dokončiť  viac úloh za menej času. Využite čas v škole na maximum. Pýtajte sa na veľa vecí učiteľov, robte rôzne aktivity a projekty navyše, buďte aktívni. Veľa sa naučíte a tiež si vás obľúbia učitelia, čo nikdy nie je na zahodenie. A urobte aj doma niečo navyše. Ak vám môžem poradiť, čítajte aspoň pol hodinu denne z kníh. Zistilo sa, že mozog ľudí, ktorí čítajú, je štruktúrovaný ináč ako mozog tých, ktorí nečítajú. Neurovedec Manfred Spitzer vyštudoval medicínu a filozofiu. Nakoniec sa zameral na psychiatriu. Pôsobil ako hosťujúci profesor na Harvarde. Vedie kliniku v Ulme a na stanici BR-alpha, moderuje vlastný program. Je jedným z najvýznamnejších bádateľov v oblasti neurovedy a problematike čítania sa venuje už desiatky rokov. Je to vedec, ktorý skúma ľudský mozog, jeho fungovanie a evolúciu. K najdôležitejším poznatkom v neurobiológii patrí, že mozog sa používaním neustále mení. Dnes dokážeme plastické, neustále sa meniace spoje medzi nervovými bunkami schopné viesť elektrické signály fotografovať. Počas procesu učenia sa menia. Čas strávený s digitálnymi médiami zanecháva v mozgu tiež svoje stopy. Sú však iného druhu.  Na toto prišli aj kanadskí psychológovia  Keith Oatley. Tí  zistili, že pri čítaní  z monitorov dochádza k inej štrukturalizácii v mozgu ako pri čítaní z papiera. Hovoria, že pri čítaní z displejov sa menej rozvíja slovná zásoba, tvorivosť, emócie. Pri čítaní z papierovej knihy dochádza k hlbokému čítaniu, ktoré pohltí celého človeka a viac sa rozvíja nielen jeho poznanie, ale aj emocionalita a duchovný rozvoj. Čítanie z displejov spôsobuje povrchnosť pri čítaní. Pretože platí, čím povrchnejšie sa nejakým vecným obsahom zaoberáte, tým menej synapsií sa vám v mozgu aktivuje, a tým menej sa teda  učíte. Digitálne zariadenia môžu viesť k väčšej povrchnosti v učení, lebo predtým sa texty „čítali“, dnes sa „skenujú“ (povrchne preletia očami). Predtým sa do látky „prenikalo“, dnes sa namiesto toho po sieti „surfuje“ (teda kĺže po obsahovom povrchu). A ak teda nechcete vôbec čítať z kníh, zbytočne nesurfujte na internete. Ak ho máte veľkú  chuť využívať, čítajte si články, ktoré vás obohatia v oblasti, ktorá vás najviac zaujíma.

 

6. Nezabúdajte na vytrvalosť

Čím viac skutočne veríte v to, čo robíte, tým väčšiu vytrvalosť budete maťA čím väčšiu vytrvalosť budete mať, tým viac budete veriť v seba a v hodnotu toho, čo robíte. Svoju sebadisciplínu a vytrvalosť preukážete hlavne vtedy, keď prídu aj menej úspešné dni, keď vám niečo nevyjde podľa predstáv a aj vtedy, keď stretnete ľudí, ktorí vás budú odhovárať od vášho snaženia. Ak veľmi po niečom túžite, vydržte! So sebadisciplínou dokáže človek dosiahnuť čokoľvek a má silu prekonať všetky prekážky až kým neuspeje. Sebadisciplína je kľúčom k silnejšiemu sebavedomiu, k dosiahnutiu vašich cieľov a v konečnom dôsledku aj k šťastnejšiemu životu.

 


Zdroj: Stephen R. Covey: 7 návykov skutočne efektívnych ľudí

Čítajte viac o téme: Motivácia, Produktivita
Zdieľať na facebooku