Určite ste už počuli o fenoméne Mozartov efekt. Názory na tento jav sa rôznia. Má mnoho zástancov, ale i odporcov. Kde sa skrýva pravda?
Slávny hudobný génius odkázal ľudstvu mnoho znamenitých hudobných diel. Niektorí vedci tvrdia, že okrem toho, že Mozartova hudba prináša poslucháčom nezabudnuteľné zážitky, robí ich aj inteligentnejšími, ba dokonca spôsobuje liečivé účinky. Títo odborníci tento aspekt Mozartovej tvorby nazvali Mozartovým efektom. Spomínaný pojem prvý raz použil Francúz, doktor Alfréd A. Tomatis. Vo svojej knihe z roku 1991 Pourquoi Mozart? opísal účinky skladieb tohto génia. Zistil, že počúvanie Mozartovej hudby vedie nielen k zlepšeniu sluchu, ale aj k rozvoju mozgu. O dva roky neskôr traja vedci z Kalifornskej univerzity zistili, že študenti, ktorí vypracúvali inteligenčné testy a zároveň počúvali Mozartove skladby, dosiahli lepšie výsledky ako tí, ktorí hudbu nepočúvali. Katherine Kyová, Frances Rauscher a Gordon Shaw robili pokus s ďalšími 36 študentmi. Tí 10 minút počúvali Mozartovu hudbu a potom začali robiť IQ testy zamerané na priestorovú predstavivosť. Všetci mali oveľa lepšie výsledky ako tí, ktorí hudbu nepočúvali. Neskôr sa robilo množstvo pokusov aj s rastlinami alebo potkanmi.
Mozart a predčasne narodené deti
Odborný časopis Pediatrics v roku 2010 priniesol štúdiu izraelských vedcov, v ktorej bolo uvedené, že deti, ktoré počúvali Mozartove skladby priberali rýchlejšie na váhe ako iné deti. Podobný výskum robili aj vedci v Tel Avive.
Čím je Mozartova hudba výnimočná?
Christopher Chabris, výskumný pracovník na Harvard Medical School zistil, že pri počúvaní Mozartovej hudby dochádza k radostnému vzrušeniu, ktoré je spojené s vyšším stupňom aktivácie kognitívneho systému, takže človek môže dosiahnuť v určitých typoch kognitívnych úloh lepšie výsledky. Fran Rauscherová z University of Wisconsin sa snažila vysvetliť podstatu Mozartovho efektu pomocou teórie Lenga a Shawa, ktorí spracovali mechanizmus fungovania mozgovej kôry. Predpokladala, že určitá hudba môže vyvolávať v mozgovej kôre také vzorce korových výbojov, ktoré sú využívané pri časovo- priestorových úlohách. Tvrdila, že počúvaním Mozartovej sonáty pre dva klavíry D dur sa zvyšuje práve táto schopnosť ľudského mozgu. Niekoľko ďalších vedcov tiež dokázalo, že Mozartov efekt má na svedomí zvýšenie aktivity niekoľkých génov dôležitých pre prenos podnetov medzi neurónmi mozgu.
Samozrejme, existuje veľa skeptikov, ktorí Mozartov efekt spochybňujú. Sú to hlavne psychológovia z Viedenskej univerzity Jakob Pietschnig, Martin Voracek a Anton K. Formann, ktorí prišli s novou metaanalýzou. Zverejnil ju americký odborný časopis Intelligence. Ide o výskum založený na analýze predchádzajúcich štúdií venovaných Mozartovmu efektu. Rakúski vedci systematicky preskúmali štyri desiatky amerických a iných štúdií, publikovaných v tlači alebo na akademickej pôde. Bolo do nich zapojených vyše tritisíc účastníkov. Záver je jednoznačný. Nenašli nijakú podporu pre tvrdenie, že by počúvanie Mozartovej hudby zlepšovalo schopnosť priestorovej orientácie.
„Počúvanie Mozartovej hudby odporúčam každému, no nik by nemal očakávať, že to zlepší jeho kognitívne schopnosti,“ povedal Jakob Pietschnig, vedúci autor štúdie.
Na druhej strane aj mnoho klinických psychológov a psychiatrov na Mozarta nedá dopustiť. Dobre vedia, že počúvanie Mozartovej sonáty má priaznivý vplyv na pacientov postihnutých Alzheimerovou chorobou a epileptikom sa tiež uľaví, keď si vypočujú skladbu D dur. Títo odborníci sa držia zásady: „ Je jedno, že PREČO to funguje, hlavne, že TO funguje!“
Či je to už tak či onak, jedno je jasné. Mozartova sonáta prebúdza niektoré gény v časti mozgu zvanej hipokampus a tam sídli okrem iného aj naša pamäť. A okrem toho hudba má vplyv aj na povzbudenie pravej hemisféry, ktorá je pre učenie a rozvoj tvorivosti veľmi dôležitá.
Viac v článku Prečo používať aj pravú hemisférumozgu
Takže počúvaním Mozarta určite nič nepokazíme. Jeho hudba nám určite iba pomôže a urobí život krajším.
Zdroje: velkaepocha.sk, inuru.com // Foto: artsnash.com
