Opakovanie je síce pre uchovanie informácií nepostrádateľné, ale usilovné bifľovanie zároveň v mnohých vyvoláva pocit nechuti a demotivuje. Neustále opakovanie naučeného pomáha len z malej časti k tomu, aby sa človek naučil myslieť kreatívne a efektívne. Existujú však metódy, ktoré pomáhajú k tomu, aby naša pamäť bola schopná mimoriadnych výkonov. Možno ste už počuli o tzv. mnemotechnických pomôckach. Slovo menmotechnika pochádza z gréčtiny a znamená umenie uľahčiť si zapamätávanie použitím špeciálnych pomôcok. Mnémosyné bola u Grékov považovaná za jednu z najkrajších bohýň. Zeus jej dal prednosť pred všetkými smrteľnými i nesmrteľnými ženami a splodil s ňou deväť múz. Zo spojenia sily - ZEUS a pamäti - MNÉMOSYNÉ vznikli kreativita a vedenie. Teda už starí Gréci vedeli, že dokonalú pamäť tvorí imaginácia a asociácia, teda predstava a nachádzanie súvislostí. Základný princíp superpamäti je jednoduchý. Keď si chceme spomenúť na nejakú vec, nemusíme urobiť nič iné, iba sa spojiť s nejakým pevne zafixovaným predmetom a zároveň pri tom uplatniť svoju fantáziu. Fantázia je totiž nielen zdrojom energie pre učenie, ale aj pre uchovanie informácií v pamäti. Aby sme proces zapamätania ešte viac zlepšili, môžeme spracovanie informácií obohatiť mnohými spsôobmi, ku ktorým patria napríklad:
- vizualizácia a tvorivé snívanie,
- rytmus a pohyb,
- spojenie informácií, ktoré si máme zapamätať so zmyslovými pocitmi alebo predstavami,
- nájdenie vzťahov medzi informáciami a vlastnou osobou, vlastnými životnými okolnosťami,
- vlastné jednanie a konkrétna činnosť.
Čím rozmanitejšie budú informácie v pamäti zachytené, tým lepšie si ich uchováme. Nasledujúca časť obsahuje aktivity, cvičenia a hry, ktoré sa dajú jednoduchým spôsobom realizovať v skupine a ktoré sa skupinovou prácou ešte viac zefektívnia.
1. Príbeh ako pomôcka na zapamätanie
Žiaci si skôr zapamätajú pojmy zmysluplné a prepojené v kontexte ako len jednotlivé výrazy neprepojené s ničím známym. Keď teda medzi niektorými výrazmi nie je žiadna súvislosť, musíme nejakú vymyslieť. Môžeme to urobiť tak, že pojmy, ktoré sa majú žiaci naučiť, zabudujeme do nejakého príbehu. Pôvodné poradie pojmov necháme zachované. Žiak si má napríklad zapamätať miesta konania prvých troch novodobých olympijských hier: Athény- Paríž – St. Louis. Príbeh môžeme vymyslieť napríklad takto: Athéna išla do Paríža, aby sa tam stretla so sv. Luisou. Takéto príbehy si v skupinách môžu žiaci vymýšľať sami.
2. Učenie v pohybe
Vo všeobecnosti to v školách funguje tak, že sa vyžaduje slušné sedenie na stoličke. Pohyb je však pre učenie priaznivý. Napríklad, keď sa žiaci učia slovíčka z cudzieho jazyka, je dobré, keď si ich nielen prečítajú, nahlas vyslovia a napíšu, ale keď učenie obohatia aj o nejaký pohyb. Napríklad spojenie v angličtine idem k oknu, by mohlo byť doprevádzané aj pohybom k oknu. Ak sa pohyb nedá uskutočniť, napríklad spojenie idem autom, tak žiakov motivujeme k tomu, aby pohyb naznačili aspoň pantomimicky. Práve v skupinách by sa žiaci mohli občas učiť aj takýmto spôsobom.
3. Filmový príbeh
Žiaci si pojmy, ktoré sa majú naučiť, môžu zabudovať aj do imaginárenho filmového príbehu. Pri opakovaní majú pred očami jednotlivé scény z filmu, ktoré sa im premietajú pred ich vnútorným zrakom. Ak si chcú napríklad zapamätať scény moderného päťboja – jazda na koni, šerm, strelba, plávanie a beh, môžu si vo svojom imaginárnom filme predstavovať nasledujúce westernové scény:
Kovboj šermuje s banditmi.
Beží ku svojmu koňovi.
Banditi po ňom strieľajú.
Kovboj uteká za svojím koňom, nasadne na koňa, aby si zachránil život.
Pláva cez rieku na druhý breh, kde je už v bezpečí.
4. Učenie telom i dušou
Žiaci si najlepšie informácie zapamätajú vtedy, keď pre nich pripravíme čo najviac vnemových kanálov. Je dobré, keď vidia, počujú, môžu sa niečoho dotknúť a cítia to, nechajú si niečo v predstavách rozplynúť na jazyku a predstavia si to. Je dobré, keď nad tým, čo sa učia, uvažujú, snažia sa to pochopiť a nechávajú sa s tým uviesť do pohybu.Táto metóda je vhodná pri zapamätávaní básní. Odohráva sa dej napríklad v lese? Povedzte žiakom, nech si predstavujú vo svojej fantázii šumenie stromov. Nacádza sa v básni pútnik? Nech s ním chvíľku putujú po triede. Môžu si predstavovať, ako pútnik kráča vedľa nich. Dal si dole klobúk? Žiaci si môžu pantomimicky dať klobúk dolu tiež. V skupine si môžu takto pripraviť pantomimicky prednášanie celej básne.
5. Vytváranie obrazov
Zapamätávaniu obtiažnych alebo abstraktných slov a pojmov sa darí lepšie, keď si ich žiaci v predstavách preložia do názorných obrazov. Nevedia si zapamätať názov japonskej sopky Fudžijama? Pomôžte im vytvoriť predstavu ako fučí jama. Toto si určite zapamätajú.
Alebo si mýlia znamienka je menší < a je väčší >? Povedzte im, aby si predstavili krokodíliu tlamu, ako sa otvára doprava a doľava. Na otvorenej strane je väčšia. Väčšie číslo sa tak nachádza na otvorenej čelusti a menšie číslo je na špičke. Pohyb otvárania tlamy môžu naznačiť aj rukami.
6. Ako si pamätať mená a priezviská?
Niektorí ľudia majú najväčší problém s pamätaním mien a priezvisk. Najlepšou pomôcok na pamätanie mien je je skutočný záujem o človeka. Ale pomôcť si môžeme aj tak, že si k menám či priezviskám môžeme pridať rôzne pamäťové asociácie a obrazové predstavy. Pri takých priezviskách ako Krajčír či Rak to nie je problém. Ale čo tie ostatné?
Pána Šľachtu si môžeme predstaviť, ako prechádza zámockou záhradou. Pani Omáčková môže byť v našich predstavách úžasná kuchárka a pán Brezniansky asi pochádza z Brezna. Takéto pomôcky na priezviská si môžu žiaci vytvárať v skupine. Upozornite ich však na to, aby si dávali pozor pri vymýšľaní, aby nikoho neurazili a snažili sa byť predovšetkým originálni.
7. Symboly pre čísla
Kto si zle pamätá čísla, mohol by vyskúšať nasledujúcu pomôcku. Každému číslu od 1-9 priradí nejaký symbol. Napríklad:
1 môže byť zástava
2 môže byť labuť
3 dva polmesiace na sebe
4 môže byť stolička
atď.
Žiaci si v rámci skupiny môžu vymyslieť svoje vlastné symboly.
8. Symboly ako ťahák
Keď žiaci píšu písomku, často sa snažia používať ťaháky. To sa nie vždy však vyplatí. Lepšie je naučiť sa používať určité symboly, ktoré žiakovi môžu napovedať určitý pojem. Myslím si, že žiadnemu z učiteľov nebudú na lavici prekážať také veci ako gulička, sponka,guma, minca a podobne. Každý jeden z týchto predmetov predstavuje určité kľúčové slovo. Tieto symboly používajú žiaci v súvislosti s takými pojmami, ktoré si nemôžu zapamätať.
ZDROJ: R. Prtmannová: Hry pro tvořivé myšlení
