Články: Pre študentov
O projekte

 

Ako sa môžu žiaci pri písaní inšpirovať?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
  Foto: Bigstock

Často sa ma žiaci v škole pýtajú, na čo sa učíme nejaké gramatické pravidlo, vzory, poučky. Vždy im hovorím, že jedným z praktických využití je využiť gramatické pravidlá pri písaní akýchkoľvek textov. So vznikom internetu totiž pribudlo aj veľa možností na písomné vyjadrovanie sa. Takmer každý je už na Facebooku alebo sa písomne vyjadruje na iných sociálnych sieťach. Ďalší si píšu vlastné blogy, tvoria webové stránky a ďalšia veľká skupina ľudí sa vyjadruje k životu aspoň v diskusiách pod článkami. Niektorí píšu veľmi radi a niektorí vôbec nie, ale každý má chuť k niečomu sa občas vyjadriť. A hlavne tí, ktorí si pridávajú príspevky na webové stránky, píšu si blogy alebo dokonca píšu poéziu a prózu buď len-tak pre seba, alebo práce posielajú aj do literárnych súťaží, každý z nich sa občas cíti vyhorený. Aj by písať chceli, ale zrazu nevedia o čom. Myslím si, že je už v škole veľmi dôležité ukázať žiakom techniky, vďaka ktorým sa môžu pri písaní inšpirovať.

 

Myšlienky sú všade okolo nás. Nápady môžu prísť kdekoľvek a kedykoľvek. Napríklad aj v noci, v dopravnom  prostriedku, na prechádzke, pri plávaní, bicyklovaní...Dobré je, keď si svoje nápady zapisujeme. Niekedy je dobré zapisovať si aj svoje sny. Takto si postupne vytvárame databázu nápadov, ktorú môžeme využiť vtedy, keď nám iné zdroje inšpirácie vyschli. Treba sa vedieť aj uvoľniť a myseľ nechať voľne plynúť. Ak sa neustále za niečím naháňame alebo sa zamýšľame len nad materiálnymi vecami, naša myseľ sa nemôže od týchto myšlienok odpútať, a tak nám sotva napadne niečo nové a nevšedné. Odpútať sa treba aj od vonkajších vplyvov.  Stáva sa moderným vypnúť mobil, počítač a televízor aspoň na pár hodín do týždňa. Vďaka tomuto procesu máme väčšiu šancu zostať v tichu sami so sebou a práve vtedy sa rozprúdi tok myšlienok v nás. Zrazu prichádza nápad, inšpirácia. Ako nechať myseľ voľne plynúť?

 

1. Obrazotvornosť

Naučte svojich žiakov využívať obrazotvornosť. Obrazotvornosť je schopnosť predstavovať si veci a deje v myšlienkach. Je to tiež predstavivosť, imaginácia, fantázia. Táto schopnosť mohla nečinnosťou zoslabnúť. Človek ju však  môže  oživiť a vyburcovať tým, že ju začne používať. Môžete urobiť so žiakmi napríklad toto krátke cvičenie.  Ukážte im obrázok starého hradu alebo inej budovy. Povedzte im, nech si predstavujú, kto tam asi žil, ako vyzeral, čo robil a podobne. Pri takomto rozprúdení fantázie a následnom rozhovore už je len krôčik k tomu, aby žiaci začali písať nejaký príbeh.

 

2. Pocity

Hlavne pri písaní lyrickej poézie je dobré spoľahnúť sa na svoje pocity. Ste veselí, smutní, nahnevaní, šťastní, unudení? Každý pocit je vzácny. A ani nepríjemné pocity nie sú na zahodenie. Je dokázané, že najväčšie umelecké diela vznikli predovšetkým z pocitov smútku.

 

3. Spomienky

Pri rozprávaní príbehov sa žiaci veľmi radi vracajú do minulosti. Veľa si pamätajú z detstva, z prvého dňa v škole i zo škôlky. Prečo to nevyužiť? Niekedy stačí jedna fotografia z detstva a detská fantázia sa krásne rozprúdi. Aj takto môžu vzniknúť nevšedné, vtipné i originálne príbehy.

 

4. Zmysly

Naučte deti využívať všetky zmysly. Pri tvorení využívajú hlavne zrak a sluch. Ale čo tak viac využívať aj hmat, chuť a čuch? Veď inšpirovať môže aj zaujímavá vôňa. Alebo im previažte šatku cez oči a dajte do rúk rôzne predmety. Nechajte ich, nech rozprávajú, čo asi majú v rukách alebo nech predmet opíšu. Nech si všímajú veľkosť, hmotnosť a štruktúru. Aj takto môžu získať zaujímavý materiál na ďalšiu svoju tvorbu.

 

5. Automatické písanie

Je to taký typ písania, pri ktorom sa človek nezastavuje. A keď sa zastaví, tak len na minútku. Stále píše to, čo mu prichádza automaticky na um. Ak mu nič nenapadá, tak píše stále to isté slovo, kým sa neobjavia ďalšie. Hlavné je, že píše. Zo začiatku  to nemusí dávať žiadny zmysel, no často sa stáva, že žiak objaví nejaké slovné spojenie alebo slovo, ktoré ho inšpiruje k napísaniu básne alebo príbehu.

 

6. Príslovie

Povedzte deťom, nech si vyberú nejaké príslovie alebo porekadlo a nech napíšu príbeh, ktorý potvrdí jeho platnosť.

 

7. Myšlienková mapa

Myšlienkovú mapu žiaci vytvoria tak, že si zapíšu všetko, čo im o konkrétnom predmete príde na um. Nech píšu spontánne, čo im napadne. Pri ďalšej tvorbe môžu vychádzať z týchto poznámok.

 

Viac o myšlienkových mapách sa dočítate tu:

Myšlienkové mapy pre deti

Opakovanie pomocou myšlienkových máp

Učme sa pomocou myšlienkových máp

 


Čítajte viac o téme: Slovenský jazyk a literatúra, Myšlienkové mapy
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.