Tony Buzan je autorom myšlienkových máp a učí o nich už vyše 30 rokov po celom svete. Jeho myšlienkové mapy sa zaradili medzi efektívne pomôcky ako u detí rozvíjať myslenie. Táto metóda deťom umožňuje zjednodušenie písania poznámok, učenia, skrátenie doby strávenej nad domácimi úlohami, rozvíja kreativitu, predstavivosť, zlepšuje pamäť a pomáha uspieť v škole.
Ako funguje náš mozog
Náš mozog má obrovský potenciál. No podľa viacerých štúdií využívame len jeho zanedbateľnú časť kapacity, a to okolo 5%. Ľudia sú však schopní zapamätať si veci rôzne rýchlo a na rôzne dlhú dobu. Čím je to spôsobené? Väčšina z nás pri vypracovávaní poznámok využíva len ľavú polovicu mozgu. Dôkazom toho napr. je, že:
1) Používame linajkový papier.
2) Usporadúvame poznámky do zoznamov.
3) Hlavnými prvkami našich poznámok sú slová.
4) Používame čísla, aby sme usporiadali poradie slov.
5) Snažíme sa veci robiť a triediť logicky.
6) Školské lavice sú často usporiadané v radoch.
7) Keď sa snažíme si niečo zúfalo zapamätať, pokúšame sa zapamätať si slová a čísla.
Toto sú všetko schopnosti ľavej polovice mozgu. Znamená to, že pri tvorbe poznámok využívame len polovicu nášho úžasného potenciálu mozgu.
Náš mozog ale myslí a pamätá si veci a udalosti v obrazoch a farbách. Jednoduchým dôkazom toho je, že ak vám poviem, aby ste si predstavili svoju mamu, predstavíte si jej obraz. Nie slovo napísané a vytlačené na papieri. Je to obraz v plných farbách a žiadne slová na papieri. Ak si teda chcete niečo dokonale zapamätať, najlepším spôsobom je – nakresliť obrázok.
Prečo si deti nepamätajú základné informácie?
Učitelia sú neraz zmätení, prečo deti nie schopné zapamätať si základné informácie. Venovali sa problematike s nimi dostatočne dlhú dobu a podali im podľa nich informácie dostatočne zrozumiteľne. Tieto informácie sú však vo väčšine prípadov deťom predkladané práve vo forme písaného alebo nadiktovaného textu. Koľko krát si však deti čítajú svoje poznámky, toľko krát sa ich mozog snaží pretransformovať do podoby, ktorú je schopný chápať a vďaka tomu si zapamätať. Neraz však zlyhá a deti sa stratia v množstve informácií. Ich mozog nevytvorí spojenia kľúčových pojmov a vzťahov medzi nimi.
Ako môžeme deťom pomôcť
Tvorba myšlienkových máp, môže byť jednoduchým riešením práve pre deti, ktorým sa ťažko pracuje s písaným textom a majú problémy so zapamätávaním. Ak si dieťa nie je schopné utvrdiť v hlave kľúčové pojmy a vzťahy medzi nimi, nemôže na ne ani nabaľovať žiadne ďalšie informácie. Mapy môžu byť tiež pre deti užitočné pri vytváraní jasných, logických a presvedčivých argumentácií.
Myšlienkové mapy možno využívať v akejkoľvek oblasti- študijnom predmete či o svojich záľubách.
Tvorba myšlienkovej mapy:
1) Použite čistý bezfarebný nelinajkový papier a farebné ceruzky.
2) V strede stránky nakreslite hlavný obrázok, ktorý zhrňuje hlavnú tému, ktorú budete ďalej spracúvať.
3) Pre každú hlavnú myšlienku vytvorte tučnú zakrivenú čiaru, ktorá vychádza z ústredného obrázku. Toto sú kľúčové vetvy ( prvej úrovne ). Predstavujú hlavné kapitoly alebo myšlienky ústrednej témy.
4) Pomenujte každú z týchto myšlienok a môžete ich tiež znázorniť malým obrázkom. Tým využijete obe strany mozgu. Slová musia byť v celej myšlienkovej mapy podčiarknuté. Je to z dôvodu, že ide o kľúčové slová a týmto podčiarknutím zvýrazňujeme ich dôležitosť podobne ako v klasických poznámkach.
5) Od každej z týchto myšlienok môžete kresliť ďalšie čiary a vetviť ich ako vetvy stromu. Tieto vetvy druhej úrovne predstavujú detaily.
Tu si môžete pozrieť najjednoduchší model myšlienkovej mapy na tému rodinného domu:
Foto: Tony Buzan: Myšlenkové mapy pro deti
Ďalší príklad spracovania témy zdravia v angličtine:
Foto: learningfundamentals.com.au
Zdroj: Tony Buzan: Myšlenkové mapy pro deti
