Nie je to tak dávno, možno niečo vyše roka, čo som prišla prvý krát do kontaktu s myšlienkovými mapami. Bola to pre mňa novinka a dnes veľmi ľutujem, že som na niečo také nenarazila skôr. Mohla som si mnohé uľahčiť. Teraz by som preto rada štúdium uľahčila vám.
Náš mozog nepracuje lineárne. Ak si predstavíte ako vyzerajú neuróny, tak podobným spôsobom, hoci oveľa zložitejším, prijíma náš mozog informácie. Informáciu, ktorú mozog získa z rôznych podnetov, spája do kombinácií a asociácií. Často krát sa nám situácie spájajú s vôňou alebo hudbou, či dokonca s farbami. Ide o asociácie, ktoré mozog vytvára a my si to ani neuvedomujeme. Potom prídeme do školy, sadneme si za lavicu a začneme písať poznámky. Ako? No predsa klasicky riadok za riadkom, sem tam niečo podčiarkneme, či napíšeme farebným perom. Následne sa doma učíme, čítame poznámky dookola až sa nám učivo vryje do pamäti. Otázkou je na ako dlho? Občas v hlave nevydrží ani do raňajšej skúšky.
Podobný problém mal pred asi päťdesiatimi rokmi Tony Buzzan, ktorý v tom čase študoval v druhom ročníku na vysokej škole. Požiadavky profesorov boli čoraz náročnejšie, študenti mali viacej premýšľať, čítať, byť kreatívni, memorovať či riešiť problémy a analýzy. Videl, že čím viac sa učí, tým je menej kreatívny. V tom čase nenašiel v knižnici žiadnu literatúru o zväčšení kapacity svojho mozgu, tak sa vrhol do štúdia a objavoval mnemotechnické pomôcky, kreatívne myslenie a metódy, ktoré používali veľký myslitelia už v dávnych dobách. Nakoniec sa mu z jednotlivých detailov vytvoril celok a zistil ako vytvoriť s kapacitou nášho mozgu jednotu a efektívne ho využiť. Zrodili sa myšlienkové mapy. (zdroj: Tony Buzzan – Myšlenkové mapy)
Podstatou myšlienkových máp je, že okolo centrálnej myšlienky koncentrujete všetko ostatné, spôsobom napájania nepravidelnými líniami, až dosiahnete tvar takmer neurónu. Ideálne je všetko doplniť obrázkami, ktoré celok dotvoria k ľahšiemu zapamätaniu. Je mnoho spôsobov ako tvoriť myšlienkové mapy, dokonca sa zákonite na tvar neurónu nemusia podobať. Mali by však byť pestré, nepravidelné, farebné, ak sa dá s čo najmenej slovami, pretože keď sa na ne pozriete, mozog začne všetky tie „poznámky“ spájať a vy si ich ľahšie zapamätáte. Pri lineárnych poznámkach toho u väčšiny populácie jednoducho nie je schopný.
Myšlienková mapa (zdroj: Tony Buzzan – Myšlenkové mapy)
K tvorbe myšlienkových máp potrebujete len čistý papier, farebné perá, váš mozog, predstavivosť a môžete začať. Je jedno, či myšlienkové mapy použijete na učenie sa na skúšky, na denné harmonogramy alebo životné sny a plány.
Dnes môžete myšlienkové mapy vytvárať aj v počítačových programoch, je ich hneď niekoľko. Z môjho pohľadu je najefektívnejší práve od Tonyho Buzzana. Ak nepotrebujete všetky vymoženosti a grafické úpravy programu základná verzia je zadarmo. Problém však možno nastane, ak budete chcieť mapy tlačiť, pretože verzia vhodná pre tlač je len v platenej verzii.
Tvorba myšlienkových máp v programe Tonyho Buzzana – iMindMap 6 (platená verzia)
Niektoré programy na tvorbu myšlienkových máp:
v Spicynodes - zdarma
v Xmind – základná verzia zdarma
v FreeMind - zdarma
v iMindMap – základná verzia zdarma, platená verzia Home&Student = 62€
Možno sa vám na začiatok budú zdať myšlienkové mapy náročnejšie ako klasické učenie. Nenechajte sa odradiť. Začnite pozvoľna, učivo prebrané na prednáške sa pokúste prepísať pomocou myšlienkových máp, pomocou nich sa učte. Hlavne pre vizuálne typy sa myšlienkové mapy stanú neoceniteľnou pomôckou nie len pri štúdiu ale aj napríklad pri čítaní kníh, tvorbe projektov alebo riešení problémov.
