Ako pomôcť deťom spoznávať vlastné pocity?

Je normálne, že rodičia deťom pomáhajú zlepšiť ich zlú náladu alebo sa ich snažia upokojiť, keď sa hnevajú. Ale ak to robia neustále, dieťa sa nenaučí rozpoznávať svoje pocity a aj v budúcnosti môže mať s tým problém. Ako teda pomôcť deťom spoznávať vlastné pocity?

V súčasnosti sa výchova detí zameriava hlavne plnenie školských povinností, podporovanie záujmov a na aktívne prežívanie voľného času. Menej rodičov vedie svoje deti k tomu, aby cielene spoznávali svoje pocity a svoj emocionálny svet. Väčšinou považujú za svoju úlohu zabezpečovať deťom pozitívne citové rozpoloženie a myslia si, že oni sú zodpovední za ich citové rozpoloženie.

Ako sa prejavujú rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za citové rozpoloženie svojich detí?

Rodičia, ktorí neučia svoje deti rozpoznávať vlastné emócie sa prejavujú napríklad týmito postojmi:

• Na tému emócií sa s deťmi väčšinou nerozprávajú.
• Ak sa ich dieťa nudí, považujú za svoju povinnosť zabaviť ho.
• Cítia sa nepríjemne, keď je ich dieťa v strese, je smutné alebo sa hnevá.
• Vynakladajú veľa námahy na to, aby svoje dieťa rozveselili.
• Niekedy chodia okolo dieťaťa ako po špičkách, len aby ho nenahnevali.
• Majú pocit, že dobrými rodičmi sú len vtedy, keď je ich dieťa šťastné.
• Keď sa dieťa na rodičov hnevá, majú pocit, že niečo urobili zle.
• Chcú od dieťaťa, aby sa upokojilo, ale nikdy mu nevysvetlili, ako to má urobiť.
   

Naučte deti pomenovať svoje pocity

Ak vaše deiťa nevie pomenovať svoje pocity, nedokáže ani prevziať zodpovednosť za to, aké ním lomcujú emócie. Deti, ktoré nevedia svoje emócie pomenovať, najčastejšie ich prejavujú prostredníctvom svojho správania. Záchvaty zlosti, jačanie a agresivita často pramenia z neschopnosti vyjadriť to, ako sa cítia. Učte dieťa, ako môže vyjadriť svoje pocity napríklad tak, že keď dupne nohou, zareagujte: „Zdá sa, že sa hneváš.“ Keď je dieťa staršie, môžete použiť aj také slová ako nervózny, sklamaný,frustrovaný. Pozrime sa na niekoľko spôsobov, ako dieťa učiť o pocitoch:

Podeľte sa o svoje pocity v každodennej komunikácii

Pri rozhovore s dieťaťom používajte slová, ktoré sa týkajú pocitov. Napríklad: „Dnes ma zarmútilo, keď sa stará mama necítila dobre.“

 „Naozaj ma nahnevalo, keď ten chlapec na ihrisku odstrčil to dievčatko z hojdačky.“

Pýtajte sa dieťaťa na jeho pocity

Každý deň sa spýtajte dieťaťa, ako sa cíti. Pýtajte sa napríklad večer, keď spolu večeriate alebo keď ide dieťa spať. Všímajte si, či vie vysvetliť, prečo prežíva  konkrétne emócie.

Skúmajte emócie dieťaťa, keď vám niečo rozpráva

Keď vám dieťa rozpráva, aký malo deň , položte mu napríklad tieto otázky:

„Ako si sa cítil, keď si dal počas zápasu gól?“

„Ako si sa cítil, keď si dostal trojku z diktátu?“

Keď má ťažkosti pomenovať jednotlivé pocity, skúste mu pomôcť napríklad takto:

„Myslím si, že ak by sa niečo podobné prihodila mne, bola by som nahnevaná.“

Uznajte pocity svojho dieťaťa

Ak sa náhlite vyriešiť problémy svojho dieťaťa, znamená to, že vy preberáte zodpovednosť za jeho pocity. Ak však jeho pocity uznáte za oprávnené, ukazujete mu tým, že ho síce na jednej strane chápete, ale nechávate na ňom, aby si s nimi poradilo. Je však dôležité, aby ste jeho pocity nebrali na ľahkú váhu. Snažte sa svoje výroky hovoriť s určitou dávkou empatie. Napríklad: „ Je to frustrujúce, že nemôžeš robiť niečo, čo skutočne chceš.Je teda pochopiteľné, že ťa mrzí, že dnes nepôjdeme do kina.“ Pochopením vášmu dieťaťu ukážete, že je úplne v poriadku, ak sa cíti zle. Môžete použiť ešte  aj niektoré z týchto viet:

• „Vidím, že sa veľmi hneváš, pretože som povedala, že nemôžeš ísť ku kamarátovi. Viem, že si asi sklamaný, že musíš ostať doma.“
• „Je ťažké prehrať. Aj ja by som bol smutný.“
• „Chápem, musel si byť veľmi nahnevaný, až si chcel povedať niečo zlomyseľné.“
• „Myslím si, že mnohé deti sú v prvý deň v škole nervózne. Keď robíš niečo nové, občas to môže naháňať hrôzu.“

Deti potrebujú vedieť, že ich pocity sú v poriadku a že rešpektujete, ako sa cítia aj keď sa vy necítite rovnako.

Opravujte správanie a nie pocity

Vysvetlite dieťaťu, že myšlienky zahŕňajú slová a obrázky, ktoré sa mu preháňajú v hlave. Pocity opisujú jeho náladu. Napríklad to, či je šťastné alebo smutné. Správanie zahŕňa skutky, ktoré sa rozhodne urobiť. Keď dieťa pochopí rozdiel medzi týmito tromi vecami, začne si lepšie uvedomovať svoje voľby. Napríklad je v poriadku cítiť sa nahnevane, ale nie je v poriadku niekoho udrieť. Vysvetlite dieťaťu, že do problémov  sa nedostane pre svoje pocity alebo myšlienky. Pravidlá sa vzťahujú na správanie. Existuje niekoľko jednoduchých pravidiel, ktoré môžu deťom pomôcť, aby zvládali svoje emócie:

1. Rešpektuj fyzický priestor druhých a ich majetok. Nikoho netreba biť alebo mu telesne ubližovať a poškodzovať jeho majetok.
2. Keď sa s niekým rozprávaš, vyjadruj sa láskavo. Nemali by sa používať prezývky alebo zhadzovanie.
3. Používaj vnútorný hlas. Nemalo by sa kričať a zbytočne jačať.
    

Dovoľte dieťaťu prežívať aj nepríjemné pocity

Úlohou rodičov nie je za každých okolností vykúzliť úsmev na perách svojho dieťaťa. Dôležité je naučiť ho, aby sa dokázalo vyrovnať s nepríjemnými emóciami vlastnými silami. Toto je niekoľko nepríjemných situácií, ktoré by malo vyše dieťa zažiť:

HNEV

Dieťa by malo vedieť, ako sa upokojiť, keď je nahnevané.

ÚZKOSŤ

Je dôležité, aby dieťa pochopilo, že strach by mu nemal brániť v tom, aby robilo to, čo chce.

VINA

Keď vám dieťa povie, že je mu ľúto alebo že sa cíti zle, nechajte ho, nech sa cíti previnilo, aby malo motiváciu zmeniť svoje správanie.

SMÚTOK

Nesnažte sa hneď dieťa rozveseliť. Nechajte ho, nech samo príde na to,, ako zmeniť svoje správanie.

SKLAMANIE
Keď sa veci nevyvíjajú tak, ako by sa mali,nesnažte sa hneď zariadiť veci podľa predstáv dieťaťa. Doprajte mu občas pocit sklamania.

NUDA

Keď sa dieťa sťažuje, že sa nudí, nesnažte sa hneď zariadiť mu nejaký program. Uvedomte si, že nuda je pre dieťa dokonca prospešná.

FRUSTRÁCIA

Je úplne prirodzené, že dieťa občas zápasí s náročnou úlohou. Nemusíte mu pomáhať alebo urobiť úlohu za neho.

Umožnite svojmu dieťaťu, aby prežilo širokú škálu emócií. Usmerňujte ho, ale nezachraňujte ho. Postupom času nadobudne viac dôvery vo svoje schopnosti, ako sa úspešne vyrovnať so svojimi pocitmi vlastnými silami.