„Ktoré krajiny ste s rodičmi navštívili?“ pýta sa Lucia Polláková, lektorka programu Školy, ktoré menia svet tretiakov na základnej škole.
Najčastejšie počuť Chorvátsko. Diskusia pokračuje a deti hovoria o tom, čo máme s inými krajinami rozdielne a čo nás, naopak, spája. „Majú more,“ a „jedia veľa rýb“ - hovoria deti o zrejmých rozdieloch. „Všade majú deti, ktoré chodia do školy,“ povie žiačka v prvej lavici príklad toho, čo majú všetky krajiny spoločné.
Takýchto príjemných postrehov detí zažili lektori a učitelia počas pilotného ročníka programu Školy, ktoré menia svet pre MŠ a 1. stupeň ZŠ mnoho. Program, ktorý prináša občianske a sociálne vzdelávanie k najmladším deťom – škôlkarom a žiakom prvých stupňov základných škôl, je na Slovensku novinkou. V uplynulom školskom roku prebiehalo jeho pilotné overovanie v piatich škôlkach a školách. V pondelok 21. augusta sa otvorilo prihlasovanie materských škôl a 1. stupňov základných škôl do „ostrého“ ročníka, ktorý sa rozbehne v novom školskom roku. Možnosť prihlásiť svoju školu potrvá do stredy 6. septembra 2023 (vrátane) - môžete tak urobiť jednoducho priamo na webe Škôl, ktoré menia svet tu.
Pozrite si tiež:
Výzva pre lektorov aj učiteľov
Program občianskeho vzdelávania pre najmenších pripravil Inštitút pre aktívne občianstvo, ktorý má osemročné skúsenosti s rozvíjaním životných a občianskych zručností starších žiakov na 2. stupni základných škôl a na stredných školách prostredníctvom programu Školy, ktoré menia svet. Súčasťou oboch programov sú tréningy a vzdelávanie učiteľov a učiteliek i vedenia škôl, stála mentoringová podpora či metodické príručky s desiatkami originálnych zážitkových aktivít, ktoré možno využiť na vyučovaní. Každý program, príručka a aktivity v nej sú prispôsobené veku a schopnostiam žiakov.
„Dlhodobo sa venujeme občianskej výchove u starších žiakov a videli sme, že pre takéto vzdelávanie je priestor aj u menších detí a že je po ňom dopyt zo strany učiteľov a škôl. Rozhodli sme sa preto pripraviť vzdelávací program a metodické príručky aj pre učiteľov najmenších detí. Bola to výzva pre nás všetkých - pre lektorov aj autorov zážitkových aktivít, pretože tento typ vzdelávania je na Slovensku novinkou,“ hovorí Jana Feherpataky-Kuzmová, riaditeľka Inštitútu pre aktívne občianstvo.
Metodická príručka pre učiteľov v MŠ a na 1. stupni ZŠ obsahuje 40 aktivít, ktoré boli overené práve počas pilotného ročníka, konzultované s metodikmi a vývinovou psychologičkou a každú aktivitu, potom ako prebehla na školách, pripomienkovali samotní učitelia a učiteľky.
„Príjemne ma prekvapilo, že niekto myslí aj na materské školy a rieši otázku aktívneho občianstva u najmenších detí. Aktivity, ktoré sme overovali, rozvíjajú u detí rešpekt, spoluprácu, solidaritu, pochopenie toho, prečo treba dodržiavať pravidlá či prečo si máme pomáhať. Ak tieto zručnosti rozvíjame s deťmi v nižšom veku, vytvárame základ, na ktorom možno stavať vo vyšších ročníkoch. Pri aktivitách bolo vidieť, že deti premýšľali hlbšie, boli aktívnejšie, viedli zaujímavé diskusie, v ktorých nás prekvapovali tým, aké správne názory vedia formulovať a aké riešenia vymyslieť,“ hovorí Adriana Škarbová, zástupkyňa riaditeľky pre materskú školu a učiteľka zo Základnej školy s materskou školu Brehy, zapojenej do pilotného projektu.
Deti diskutovali a prekvapovali
Učiteľka Adriana Škarbová si spomedzi aktivít, ktoré s deťmi robila, spomína, napríklad, na aktivitu s názvom Svrček a mravce zameranú na rozvoj solidarity. Deti v nej dramatizujú známu rozprávku o svrčkovi, ktorý nemyslel na zimu a neurobil si zásoby. Ich úlohou je vymyslieť vlastný záver príbehu. „Jedna skupina detí sa rozhodla svrčka poslať od dverí preč, pretože nebol zodpovedný. Premýšľala som, či mám zasiahnuť, no počkala som a o chvíľku deti začali rozoberať dôsledky svojho rozhodnutia, hovorili o tom, že svrček môže aj zamrznúť a zomrieť a nakoniec sa rozhodli ísť za ním a pomôcť mu,“ opisuje ako ju deti prekvapili. „Aj ja som sa od detí počas týchto aktivít niečo naučila, a to, že deti sú jedinečné bytosti a ak predpokladám nejaký záver, všetko môže dopadnúť celkom inak a deti situáciu vyriešia svojsky, no veľmi pekne a dobre. Presne to je podstatou aktívneho občianstva, každý máme nejaký iný názor, inú skúsenosť, no v závere je cieľom veci zlepšiť a pomôcť.“
Rovnakú skúsenosť si z pilotného ročníka odnáša aj pani učiteľka Júlia Krasová zo Súkromnej základnej školy v Senci, kde sme sa boli pozrieť. „Veľmi ma prekvapilo, ako deti dokázali diskutovať, tvoriť argumenty, počúvať sa navzájom,“ hovorí. Učí tretiakov a spolu s nami sleduje lektorku Luciu Pollákovú pri aktivite, ktorá sa v metodickej príručke volá „Zjednotení v rozmanitosti“ , aby potom mohla napísať svoje hodnotenie a prípadné tipy na vylepšenie.
Po tom, ako deti pomenujú, čo majú štáty spoločné či rozdielne, nasleduje vysvetlenie, prečo je výhodné, ak spolupracujú a spájajú sa do spolkov ako Európska únia. A tak, ako je to pre program Školy, ktoré menia svet typické, nezostávajú len sedieť a počúvať, ale význam spolupráce si zažijú na vlastnej koži. Zoskupia sa okolo ťažkej školskej lavice a každý sám skúša dvoma ukazovákmi lavicu zdvihnúť. Nedarí sa to. „Teraz dajte pod lavicu len svoje ukazováky všetci naraz a keď napočítam do troch, skúsime ju zodvihnúť spoločne,“ vysvetľuje Lucia Polláková. Prekvapenie je veľké, lavicu deti zdvihnú vysoko a triedou sa ozývajú výkriky „Oooo,“ a „Woow“. Funguje to i vtedy, keď si na lavicu sadne spolužiačka. Hodina končí tým, že deti vymýšľajú vlastné motto Európskej únie, namiesto pôvodného, ktorého autormi sú tiež školáci. Seneckí tretiaci siahajú po overených ako „Nesúď knihu ani človeka podľa obalu“, ale skúšajú i nové ako „Nezáleží na tom, či si chudý a či tučný, ale ako sa správaš k druhým.“
Karamelová pleť deťom neprekáža
„Aktivity na hodiny sú len zlomok toho, čo zahŕňa program Školy, ktoré menia svet pre MŠ a 1. stupeň ZŠ, jeho súčasťou sú aj tréningy pre učiteľov, prístup do e-learningu s aktuálnymi témami a stála mentorská podpora,“ vymenúva Jana Feherpataky-Kuzmová. Pilotný ročník hodnotí ako úspešný a teší sa, že myšlienka priniesť občianske vzdelávanie k predškolákom a mladším školákom sa uchytila a záujem o program majú ďalšie školy a škôlky, ktoré sa môžu prihlasovať a zapojiť sa od nového školského roka.
„Verili sme, že ideme dobrým smerom. Keď sme sa v úvode pilotného ročníka na prvom tréningu rozprávali s pani učiteľkami, čo z občianskych a sociálnych zručností je podľa nich možné rozvíjať už u najmladších detí a žiakov, príjemne nás prekvapili, keď povedali, že všetko. Podporili aj našu myšlienku, že veku primeraným spôsobom môžeme deťom sprístupniť aj zážitok z vlastnej voľby a jej dôsledkov, keď si deti, napríklad, môžu voliť akú aktivitu chcú robiť popoludní alebo aký olovrant by si vybrali,“ hovorí a dodáva, že tieto zručnosti u detí potvrdzujú aj výskumy kognitívneho vývoja. Tie ukazujú, že už deti vo veku 2-7 rokov sú schopné porozumieť symbolickému zobrazeniu a začínajú prejavovať empatické a prosociálne správanie. Deti vo veku 7-11 rokov začínajú chápať logické uvažovanie, stávajú sa menej egocentrickými a sú schopné zaujať perspektívu iných. Začínajú byť schopné ovládať svoje emócie, sú ochotnejšie o veciach diskutovať a konať menej impulzívne. Tieto charakteristiky tvoria základ pre rozvoj sociálnych a občianskych zručností a na tom stavia aj vzdelávací program.
Výskum bol aj súčasťou pilotného ročníka Školy, ktoré menia svet pre MŠ a 1. stupeň ZŠ, merali sa postoje detí pred a po zapojení do programu. „Potvrdila sa nám, napríklad, vyššia miera tolerancie ľudí s inou farbou pleti. Po ukončení programu si deti viac uvedomovali, že sme rozmanití a sú medzi nami aj ľudia s karamelovou či kakaovou pleťou, ako to samé nazvali. A na otázku, či by sa s takýmito deťmi vedeli zahrať, odpovedali, že áno, pretože aj oni môžu byť dobrými ľuďmi,“ hovorí lektorka Lucia Polláková z Inštitútu pre aktívne občianstvo.
„Chcela by som kolegom a kolegyniam učiteľom a učiteľkám odkázať, aby sa nebáli skúšať a robiť s deťmi nové veci. Vždy to je prínosom nielen pre deti, ale aj pre učiteľa, ktorý sa, rovnako ako deti, mnohé naučí. A všetci sa tak posúvame a zlepšujeme,“ hovorí Adriana Škarbová, ktorá si na konci pilotného ročníka spolu s učiteľkami ďalších pilotných škôl odniesla titul Učiteľka, ktoré mení svet. Ten dostáva škola a každý učiteľ či učiteľka, ktorí prejdú programom, pretože v Inštitúte pre aktívne občianstvo veria, že dobrú spoločnosť vytvárajú aktívni a empatickí občania, ktorí svoje zručnosti formujú už v najmladšom veku a školy pri tom zohrávajú kľúčovú úlohu.
