Vedci tvrdia, že zapisovanie vlastných myšlienok a písanie poznámok rukou zlepšuje učenie. Informácie sa lepšie dostávajú do dlhodobej pamäti.
Profesor Steve Graham a jeho kolegovia na Arizonskej štátnej univerzite analyzovali 56 štúdií zameraných na výhody písania v prírodných vedách, v humanitných vedách a matematike.Zistili, že písanie spoľahlivo zdokonaľuje proces učenia na všetkých úrovniach. Aj keď učitelia bežne vyzývajú študentov, aby napísali nejaké informácie na určitú tému z dôvodu, aby mohli posúdiť, ako dobre rozumejú učivu, proces písania okrem toho tiež zlepšuje schopnosť študenta vybavovať si informácie, nadväzovať na rôzne koncepty a syntetizovať informácie novými spôsobmi. Písanie v skutočnosti nie je iba nástrojom na hodnotenie naučeného učiva, ale podporuje aj samotný proces učenia. V súvislosti s touto problematikou je tiež potrebné si uvedomiť, že zapisovanie myšlienok sa nespája len s vyučovaním jazykov, ale aj napríklad s prírodovednými predmetmi. Poďme sa podrobnejšie pozrieť na to, prečo je písanie taká prospešná metóda.
Posilňuje spomienky
Informácie sa rýchlo zabudnú, ak nie sú niečím posilnené a písanie pomáha posilniť žiakom spomienky na učebnú látku, ktorú sa učia. Zapísanie si informácií o téme, ktorú sa žiaci naučili, ich tiež podporuje v tom, aby spracovali informácie na hlbšej úrovni. Graham a jeho kolegovia zistili, že zodpovedanie otázok s možnosťou výberu z viacerých odpovedí alebo otázok s krátkou odpoveďou môže pomôcť pri faktickom zapamätaní. Umiestnenie myšlienok na papier tiež študentov povzbudzuje k tomu, aby vyhodnotili rôzne nápady, pričom zvážia dôležitosť každej z nich a zvážia poradie, v ktorom by mali byť uvedené. Týmto spôsobom môžu nachádzať aj nové súvislosti medzi myšlienkami, ktoré im možno nenapadli pri prvotnom zoznámení sa s novou informáciou.V štúdii z roku 2014 sa okrem iného uvádza tiež: „Precvičovanie nedávno študovaných informácií zvyšuje pravdepodobnosť, že študent si na tieto informácie skôr spomenie aj v v budúcnosti.“ Výskum ukazuje, že keď sa žiaci spoliehajú len na opätovné prečítanie učiva, môžu získať nesprávny dojem, že danej téme rozumejú. Dokonca zistili, že nielen zapisovanie viet, ale aj cvičné testy môžu pomôcť. Napríklad cvičné testy alebo zapísanie naučených informácií do zošita pomáhajú prekonať priepasť medzi tým, čo žiaci skutočne vedia a tým čo si myslia, že vedia. „Bolo zistené, že študenti, ktorí absolvovali cvičné testy, pri záverečných skúškach mali skóre o 16 percent vyššie ako študenti, ktorí učivo len študovali a v teste si ho neprecvičili,“ uviedli vedci v štúdii z roku 2014. Výskumy teda ukazujú, že všetky testy, vrátane priebežných, učenie posilňujú. Keď si študenti testy vypracúvajú priebežne v rámci prípravy na skúšku, ich rozpomínanie na skúškovom teste sa môže aj zdvojnásobiť. Odborníci aj túto technikú považujú za účinnú. Podobným spôsobom pôsobí aj zapisovanie nových informácií, ktoré sa študent v procese učenia naučí. Ideálne teda je, aby si po naučení informácie nielen sám sebe povedal, ale aj napísal. Ak si informácie zapíše, zapamätá si ich oveľa lepšie a na dlhsiu dobu.
Písanie ako metakognitívny nástroj
Študenti často veria, že téme rozumejú, ale ak sú požiadaní, aby ju vysvetlili, môžu zrazu odhaliť medzery v jej porozumení. Jednou z najefektívnejších stratégií písania, ktorú Graham a jeho kolegovia našli, bola metakognitívna výzva, v ktorej boli študenti vyzvaní nielen k tomu, aby si spomenuli na určité informácie, ktoré sa predtým naučili, ale aj k tomu, aby ich využili v súvislosti s iným kontextom, v iných súvislostiach, aby sa na ne pozreli z viacerých strán a aby hľadali niečo podobné. Napríklad namiesto jednoduchého čítania o ekosystémoch v učebnici môžu študenti písať o svojich vlastných názoroch a pozorovaniach na základe skúmania toho, koľko odpadu vyprodukuje ich domácnosť. Alebo sa môžu zamyslieť nad environmentálnym dopadom výroby potravín, ktoré konzumujú.
Pomocou písania si študenti lepšie dokážu vysvetliť a organizovať svoje myšlienky a pomalé tempo písania vedie k precíznejšiemu učeniu, pretože sa vytvára priestor na podrobnejšie uvažovanie.
Stratégie, pomocou ktorých môžete na hodinách podporiť písanie
Blogy a časopisy
Učiteľ môže študentov k písaniu motivovať rôznymi spôsobmi. Môžu si založiť napríklad triedny blog. Je dobré ich upozorniť, že pri písaní nemajú myslieť na to, koľko budú mať čitateľov, ale mali by sa sústrediť na svoje myšlienky. Najjednoduchšie je to cez Blogger, Tumlbr, Posterous alebo napríklad blog.sme.sk. Možností je naozaj veľa. Učiteľ by mal žiakov upozorniť aj na to, aby predtým, ako dajú text na internet, skontrolovali si pravopis a štylistiku viet. Môžu využívať aj napríklad Twitter, kde si tiež môžu precvičovať vyjadrovanie svojich myšlienok. Do 140 znakov totiž musia dostať celú myšlienku, ktorú chcú povedať, a to vôbec nie je také jednoduché, ako sa to zdá. Ak máte študentov, ktorí píšu poviedky alebo básne, môžete spolu s nimi absolvovať rôzne literárne súťaže. Ďalšia možnosť spočíva v tom, že študenti, ktorí radi píšu, si môžu vydávať vlastný školský časopis. Nemusia to byť len tradičné časopisy, na aké sme bežne zvyknutí. Napríklad na geogradii môžu mať časopis zameraný na cestovateľské zážitky, recenzie dokumentárnych filmov, recenzie článkov alebo kníh. Takto sa učia vyjadrovať svoje názory a ak ich niečo zaujíma, nemusia to len-tak bezcieľne sledovať a čítať, ale môžu sa k tomu aj vyjadriť. Keď majú možnosť svoj názor publikovať, viac ich to motivuje k tomu, aby si zapisovali svoje myšlienky. A motivuje ich to aj cez prázdniny. Napríklad idú na dovolenku do nejakej krajiny. Môžu o nej napísať svoj názor. Čiže tá ich cesta má úplne iný rozmer. Začnú si všímať aj také veci, ktoré si doteraz nevšímali. Svoje texty môžu obohatiť o fotky, kresby, tabuľky, grafy a videá. Alebo si môžu založiť cestovateľské denníky.
Komentáre
Na prírodovedných predmetoch môžete pracovať aj tak, že žiaci počas pokusu, ktorí robia, si sami zapisujú svoje pozorovania bez pomoci učiteľa. Po pokuse si sami napíšu vlastný názor na to, čo sa udialo, na čo prišli a podobne. Všetci svoje zistenia prečítajú. Učiteľa až po vypočutí všetkých názorov povie reálne zistenia alebo výseldky. Ide o to, aby žiaci samostatne pracovali so svojimi nápadmi a až v záverečnej fáze si ich porovnávali, upravovali, menili, ak nie sú správne.
Otázky a námety na uvažovanie
Na začiatku nového učiva môžete študentom položiť otázku, na ktorú napíšu svoje názory, ktoré zatiaľ o problematike majú. Napríklad: „Čo si myslíte o atómoch? Prečo niektoré vtáky odlietajú do teplých krajín? Ktorý druh priemyslu sa bude v budúcnosti najviac rozvíjať? Ktorý šport by ste odporučili dôchodcom? Ako motivovať štduentov, aby počúvali vážnu hudbu? Predstavte si tvora, ktorý by mohol prežiť v špinavej rieke v našom meste. Po prečítaní ich názorov učiteľ môže začať vysvetľovať nové učivo. Takto budú štduenti viac do problematiky vtiahnutí. Zamerajte sa viac na zodpovedanie otázok zameraných na otázku prečo namiesto čo. Naučte tiež študentov dávať si sebe samým otázky. Je to jednoduchá a ľahko aplikovateľná metóda. Aby si vedeli pre seba vytvoriť otázky, vyžaduje to určité množstvo predchádzajúcich informácií. Táto metóda je vhodná pre tých študentov, ktorí sú v danej oblasti ľahko orientujú.
Písanie na matematike
Učivo o trojuholníkoch nemusíte hneď začať vysvetľovať s pravítkami a uhlomermi v rukách. Namiesto toho môžete dať svojim žiakom v skupinách vytvoriť mapu pokladov a požiadajte ich, aby napísali podrobné pokyny k zakopanému pokladu, pričom majú použiť 3 orientačné body.Túto mapu potom odovzdajú svojim spolužiakom v inej skupine. Tí musia nájsť jednotlivé body a pospájať ich. Neskôr sa od učiteľa dozvedia, že vlastne vytvorili trojuholníky.
Pri písaní využívajte všetky zmysly
Pri písaní je dôležité využívať aj rôzne zmysly. Aj takto sa písanie stáva viac efektívnym. Povedzte študentom, nech si predstavia, ako funguje nejaký proces, ako prebiehla určitá vojna, ako vyzeral podľa ich názoru nejaký kráľ, ako sa cítili ľudia v stredoveku a podobne. Nech sa veľa sami seba pri písaní pýtajú, nech vedú sami so sebou dialóg. Všetko, čo v nich vzbudzuje emócie, si zapamätajú oveľa skôr a jednoduchšie.
Písomné samovysvetľovanie
Je to technika, ktorá je užitočná pre abstraktné učenie. Zahrňuje vysvetľovanie a zapamätanie si toho, ako sa problém rieši alebo vysvetľuje. Ideálne je, keď žiak sám pre seba píše, čo sa už naučil. Zároveň si pripraví otázky, na ktoré nevie odpoveď a požiada na ďalšej hodine učiteľa o vysvetlenie.
Podvojný a trojitý denník
Pri tejto metóde si študenti vypíšu časť textu (citát), ktorá sa im páčila, ktorá na nich zapôsobila, ktorá im niečo pripomenula a podobne. Potom k vypísanej časti napíšu súvislý komentár, v ktorom vysvetlia, prečo si vybrali práve tú časť, čo im pripomenula, aké otázky v nich vyvolala, s čím súhlasia a nesúhlasia a podobne.
Niekedy môžeme podvojný denník rozšíriť do podoby trojitého denníka. Keď si študenti vypíšu citát z knihy a napíšu svoj komentár, dajú svoj zošit vylosovanému spolužiakovi. Ten si prečíta spolužiakov citát a komentár a pripojí k tomu svoj vlastný komentár, a to takým spôsobom, že najprv komentuje citát, potom spolužiakov komentár.
Voľné písanie
Ak študenti píšu o tom, čo chcú písať sami bez zadania témy, hovoríme o voľnom písaní. Ak určíme tému, hovoríme o cielenom voľnom písaní. Cieľom tejto metódy je aktivizácia uvažovania. Pri voľnom písaní prebieha súčasne proces myslenia i písania, a to vplýva na lepšie zapamätávanie. Túto metódu môžeme použiť napríklad pri preberaní novej témy, keď chceme zistiť, čo už žiaci o tom vedia. Tiež ju môžeme použiť po prebraní tematického celku, aby sme zistili, do akej miery si žiaci učivo osvojili. Voľné písanie je vhodné na zistenie názorov, myšlienok a uvažovania študentov. Výhodou tejto metódy je to, že každý študent je v stanovenom čase nútený rozmýšľať nad danou témou. Pri frontálnom skúšaní sú niektorí študenti pasívni. Pri tejto metóde pracujú všetci.
Postup:
- dohodneme sa na určitom čase,
- študenti na papier voľne píšu to, čo im k danej téme napadne,
- keď píšu študenti, zároveň s nimi môže písať aj učiteľ.
Ak študenti vidia písať učiteľa, považujú to za správne, nedávajú mu zbytočné otázky a tým sa predchádza aj vyrušovaniu v triede. Po prebratí tematického celku aj touto metódou môže učiteľ zistiť, čo si o problematike zapamätali. V tomto prípade voľné písanie využívajú všetci študenti v triede. Iný spôsob využitia tejto metódy spočíva v tom, že ju využívame v rámci zadávania individuálnych úloh alebo pri skúšaní. Učiteľ si vyberie 2-3 študentov a prikáže im, aby napísali, čo si zapamätali z predchádzajúcej hodiny. Takto má hneď spätnú väzbu o tom, či dotyční žiaci téme porozumeli alebo nie.
Zdroj: Geoffrey Petty: Moderní vyučování
