V súčasných spoločenských štandardoch má nuda zlú povesť. Mnohí rodičia nechcú ani len počuť o tom, aby sa ich dieťa aspoň pár minút denne nudilo. Ale čo ak práve toto nie je ten najlepší prístup? Čo ak práve nuda je kľúčom k zdravšiemu vývoju detí?
V dnešnej dobe majú rodičia veľké množstvo možností, ako zaujať svoje dieťa. V snahe zabezpečiť čo najlepší rozvoj dieťaťa plánujú takmer každú minútu počas dňa. Krúžky, animačné programy, kurzy zapĺňajú ich voľný čas. Aj počas prázdnin si majú z čoho vyberať. Súčasný trend je taký, že takmer v každom hoteli, na každom kúpalisku či v inom sektore fungujú animátori, ktorí sú pripravení sa o deti postarať. Organizovaná zábava jednoznačne prevláda nad tou voľnou. Odborníci však tvrdia, že svoje opodstatnenie v živote dieťaťa má aj voľná hra a nuda. Čas nudy by mal deťom slúžiť predovšetkým na premýšľanie, meditáciu a stíšenie. Ticho a čas na pokojné premýšľanie sú pre dieťa rovnako dôležité ako iné aktivity. Nuda je zároveň motivujúca. Privádza deti k originálnym myšlienkam a činom. Umožňuje im v tichu objavovať svoje skutočné záujmy. Ak sú deti pohltené naplánovanými aktivitami či sledovaním televízie, nikdy nezačujú volanie svojho srdca. Nuda im toto umožní. Keď sú deti menšie, jednoduchšie si nájdu niečo, s čím sa zahrajú alebo čo budú v okolí skúmať. S cudzími deťmi sa na ihrisku ľahšie spriatelia. So staršími deťmi je to však už horšie. Nudu zabíjajú najčastejšie zapnutím televízie, surfovaním na internete alebo hraním počítačových hier. A to je chyba. Aj staršie deti nutne potrebujú nudu, ale na to, aby dokázali prichádzať samy s originálnymi myšlienkami, vytvoriť si vlastný plán, ako svoj čas využiť. Podľa odborníkov na detský vývoj je zvládanie nudy dôležitá životná schopnosť. Existuje viacero oblastí života, v ktorých nuda priaznivo vplýva na dieťa.
1. Nuda zvyšuje toleranciu frustrácie
Jednoducho povedané, frustračná tolerancia znamená, že dieťa má osvojenú schopnosť zvládať emócie, a to najmä tie nepríjemné, ako je úzkosť, podráždenosť a mrzutosť. Naučiť dieťa budovať toleranciu voči frustrácii mu umožní zvládnuť veľa vecí v živote. Mnoho ľudí vôbec nevie, ako zvládať nepríjemné emócie. Nepracujú s nimi a okamžite sa ich chcú zbaviť. Chýba im trpezlivosť. A práve tieto zručnosti je dôležité budovať už v detstve. Nuda pomáha formovať u dieťaťa trpezlivosť, schopnosť čakať, neprepadať hnevu, keď všetko nefunguje hneď tak, ako si to dieťa predstavuje. Dieťa sa pomocou nudy učí, že niektoré veci nefungujú okamžite a svet sa netočí iba okolo neho. Napríklad, keď cestujete s dieťaťom dlhé hodiny a ono sa aj nudí, nič zlé sa vôbec nedeje. Takto sa učí, že existuje aj nepohodlie. Keď čakáte v reštaurácii na jedlo alebo v čakárni u lekára, dieťa sa môže aj nudiť. Nemusíte mu hneď dávať do rúk hračku alebo telefón. Naučiť sa sedieť a nudiť sa učí trpezlivosti a všímavosti. Niekedy práve v týchto situáciách dieťa môže premýšľať o sebe a o živote. Je samo so sebou, často aj v tichu, a tak sa môže ponoriť do seba. Keď je neustále obklopené vonkajšími stimulmi, nikdy sa v týchto podmienkach nemôže stretnúť so svojím ja a so svojimi skrytými túžbami. Dieťa sa tiež naučí byť v súlade so svojimi emóciami. Je to preto, lebo sa s nimi lepšie zoznámi. Postupom času, keď bude častejšie vystavované nude či nepríjemným situáciám, nepríjemné emócie nebude cítiť ako rušivé alebo hrozivé a bude sa v nich ľahšie orientovať. Dokáže ich vnímať ako bežnú súčasť života.
2. Nuda podporuje kreatívne myslenie a rozhodovanie
Je určite správne, keď dieťa má množstvo voľnočasových aktivít, pretože sa takto môže rozvíjať vo viacerých oblastiach svojho života. Keď má dieťa presne rozvrhnutý svoj voľný čas, správa sa predvídateľne, je produktívne a umožňuje mu to lepšie sa sústrediť. Čo mu však v týchto situáciách chýba, sú rozhodovacie schopnosti. Dieťa si nemusí lámať hlavu nad tým, ako čo bude robiť vo voľnom čase, pretože všetko je vopred naplánované. Poskytnutie priestoru pre nudu podporuje kreatívne myslenie a schopnosť riešiť problémy. Namiesto toho, aby sa dieťa riadilo svojím harmonogramom a po ukončení jednej aktivity utekalo na inú, zrazu sa musí samo rozhodnúť, ako bude tráviť čas. Zrazu má na výber. Niektoré deti nevedia, čo robiť a cítia sa frustrované, iné sa hneď začnú hrať napríklad s bábikami, ktoré podporujú predstavivosť, začnú maľovať, a tak si podporujú kreativitu alebo začnú stavať pevnosť a podporujú si priestorové schopnosti.
3. Nuda buduje identitu
Dieťa, ktoré dostane priestor rozhodnúť sa, čo chce robiť, si buduje vlastnú identitu. Rodičia často zapájajú svoje deti do mnohých aktivít (šport, krúžky, mimoškolské aktivity...). Cieľom je vystaviť dieťa mnohým alternatívam a umožniť mu rozhodnúť sa, ktorá ho baví najviac. Je to dobrý nápad, ale prináša to aj možné obmedzenia a orientáciu len určitým smerom. Napríklad dieťa sa venuje mnohým športom, aby zistilo, ktorý preferuje, ale nemá napríklad možnosť rozvíjať v sebe hudobné nadanie. Napríklad dieťa si vyberie futbal možno preto, že mu tento šport ide najlepšie alebo ho podporili rodičia. Predstavme si ale, že toto dieťa má aj talent na hudbu. Možno rodičov to nikdy neťahalo k hudbe, takže táto myšlienka nebola v popredí pri výbere mimoškolských aktivít. Keď je tomuto dieťaťu dovolené, aby sa konštruktívne nudilo, môžu tento záujem u neho odhaliť. Dieťa im možno ukáže, že rado počúva hudbu, tancuje alebo tvorí piesne. Toto formovanie identity je kľúčové pre zdravý vývoj a budovanie sebaúcty.
Ako podporiť dieťa v tom, aby sa správne nudilo?
Dieťa určite potrebuje denný režim, ale je rozumné vytvoriť priestor aj na chvíľky bez presnej organizácie času a aktivít. Pozrime sa na niekoľko spôsobov, ako podporiť u dieťaťa konštruktívnu nudu:
1. Povedzte dieťaťu, že bude mať počas dňa vytvorený priestor na vlastné aktivity. Upozornite ho, že si v týchto chvíľach môže robiť to, čo uzná za vhodné.
2. Vytvorte časový priestor bez technických zariadení. Ak zistíte, že dieťa nerobí dlhé obdobie vôbec nič alebo neustále využíva len telefón, tablet, počítač, upozornite ho, že stanovený čas sa musí postupne učiť využiť iným spôsobom, teda bez technických zariadení. To môže byť v dnešnom svete náročný počin, no dôležitý krok pri budovaní tolerancie voči frustrácii.
3. Vytvorte priestor na budovanie a tvorenie. Vo svete technických hračiek je to náročné, ale dohodnite sa s dieťaťom, že v tomto čase bude mať k dispozícii tradičné hračky a pomôcky, ako sú kocky, farby, autíčka, bábiky a podobne. Ak máte dostatok priestoru, vytvorte dieťaťu kútik na tvorenie.
4. Podporujte hry v prírode. Početné štúdie ukazujú, že deti mávajú vyššiu úroveň kreatívneho myslenia, lepšiu disciplínu, pozornosť, nižšiu úroveň stresu a podobne.
5. Rozprávajte sa s dieťaťom o využívaní času. Napríklad, keď sa pripravujete na dlhé čakanie, napríklad počas cestovania, môžete povedať: „Teraz budeme dve hodiny čakať na lietadlo. Ja ten čas využijem na čítanie. Čo by si chcel robiť ty?“ Tento typ otázok umožňuje dieťaťu sústrediť sa na premyslenie aktivity, ktorú bude robiť počas čakania namiesto toho, aby sa sústredilo na skutočnosť, že sa to deje a že mu je to nepríjemné.
V našom technologicky vyspelom a stimulujúcom svete je dôležité pomáhať deťom vytvoriť priestor, v ktorom sa môžu nudiť. Prežívanie nudných chvíľ, im pomáha stať sa dospelými, ktorí sa dokážu zapojiť do konverzácie, vedia odolávať stresovým situáciám a môžu sa stať ľuďmi, ktorí dokonale vnímajú svoju identitu.
