Nie je to nič neobvyklé, že učitelia sa často cítia unavení, vyčerpaní, strácajú nádej, že sa situácia zlepší. No aj napriek tomu to nevzdávajú, sú oddaní svojej práci a žiakom. Aby čo najdlhšie zostávali v pozitívnom emocionálnom nasadení, potrebujú vedieť, ako si dobiť baterky. Pomôcť im môžu nasledujúce stratégie.
Tak, ako je to v iných profesiách, tak ani učiteľom sa nevyhýba vyhorenie. U učiteľov je to hlavne z toho dôvodu, lebo v ich profesii sa vyžaduje väčšia emočná zaangažovanosť. A syndróm vyhorenia vzniká hlavne vtedy, ak človek dlhodobo viac energie vydáva, ako prijíma. Práca v školstve nie je jednoduchá, často je sprevádzaná protichodnými alebo často meniacimi sa požiadavkami. Toto asi najviac vyčerpáva učiteľov. A potom neustála kritika, vysoké nároky, tlak zo strany vedenia, spoločnosti a rodičov. Niekedy je naozaj ťažké zachovať si v takýchto podmienkach chladnú hlavu a robiť prácu s nadšením a radosťou. Existuje však niekoľko stratégií, ktoré vám môžu pomôcť nielen v školstve vydržať, ale urobiť si z učenia stále príjemnú a radostnú prácu. Námety môžete nájsť napríklad aj v knihe Surviving Teacher Burnout: A Weekly Guide to Build Resilience, Deal with Emotional Exhaustion, and Stay Inspired in the Classroom, ktorú napísala učiteľka a spisovateľka Amy L. Eva. „Keď máte nádej, konáte so zámerom a dôverou, pričom máte na mysli svoje ciele, pracuje sa vám lepšie. Práve dôvera vám pomáha prekonávať prekážky a hľadať alternatívne cesty na splnenie cieľov. So stratégiami a cieľmi sa môžete stále posúvať vpred. Nádej dáva silu učiteľom veriť, že existuje cesta vpred. A nádej je aj sila, ktorú môžu učitelia v sebe rozvíjať neustále a práve ona im môže poskytovať každý deň novú energiu“, píše vo svojej knihe Amy L. Eva. Tiež dodáva, že ako dlhoročná učiteľka prišla na to, že hlavne nádej a tiež psychická pohoda sú nevyhnutné na to, aby bol človek spokojným a inšpirujúcim učiteľom. Pozrime sa na tri postupy, ktoré môžu učiteľom pomôcť vypestovať lepšiu psychickú pohodu a radosť z učenia.
1. Verte v seba
Učitelia, ktorí denne zápasia s pracovnou záťažou a stresom v triede, môžu postupne prestať veriť svojim schopnostiam. A aj keď ste učiteľom niekoľko rokov, vaša sebadôvera môže utrpieť. Denné stresory sa môžu hromadiť, čo vedie k emocionálnemu vyčerpaniu, pocitu odlúčenia od práce a pocitu, že jednoducho nie ste takí schopní, ako ste si mysleli. Či už ste vo svojej profesii nováčik, alebo učíte už niekoľko rokov, vaša viera v seba ako pedagóga hrá zásadnú úlohu vo vašej každodennej motivácii a spokojnosti s prácou. Je dôležité naučiť sa ovládať sebakritiku, upokojiť sa a presmerovať svoje myšlienky a pocity. Ako to dosiahnuť? Keď nabudúce budete chcieť kritizovať sami seba alebo sa budete obávať o svoj pracovný výkon, zamerajte sa na jednu alebo viacero z nasledujúcich otázok. Práve tieto otázky vám pomôžu ujasniť si svoje hodnoty a preformulovať svoje myslenie:
- Čo si na sebe vážim?
- Na čom mi najviac záleží?
- Čo je pre mňa dôležité?
- Ktoré úspechy v živote som dosiahol/dosiahla?
Jeden z výskumov naznačuje, že učitelia, ktorí premýšľajú nad uvedenými otázkami, sú menej úzkostliví a časom sú pozitívnejšie naladení. Ideálne je, keď si odpovede na tieto otázky píšete do svojho denníka každý deň.
2. Nájdite si nejakú inšpiráciu alebo vzor
Učitelia sú často vzorom a hlavne na 1. stupni nepochybne zohrávajú vedúcu úlohu v živote svojich žiakov. Aby dokázali takto na žiakov dlhodobo pôsobiť, musia byť optimisticky naladení. Čo však môžete robiť, keď strácate chuť učiť, energie máte čoraz menej a inšpirácia odchádza? Amy L. Eva odporúča v týchto chvíľach obklopiť sa inšpirujúcimi ľuďmi. Keď vaša vnútorná motivácia klesá, môžete čerpať inšpiráciu od iných – blízkych alebo vzdialených, skutočných alebo fiktívnych. Podľa výskumu jednotlivci, ktorých obdivujeme, predstavujú určitý aspekt nášho ideálneho ja, pretože preukazujú morálnu odvahu v ťažkých časoch a tiež túžbu konať dobro vo svete. Ktoré konkrétne kroky môžete v tomto smere urobiť? Najprv popremýšľajte a zapíšte si mená aspoň troch pre vás inšpirujúcich ľudí. Stručne opíšte každú osobu. Zvážte vlastnosti, ktoré s danou osobou zdieľate alebo sa ich snažíte napodobniť. Ak by mal každý z týchto vašich hrdinov predstavovať nejaký cieľ vo vašom živote, čo by to bolo? Ak je to možné, vytlačte si ich fotografie a pripnite si ich na nástenku vo svojej triede alebo v kabinete. Jedna zo štúdií naznačuje, že pozeranie sa na obrázky vzorov vás môže inšpirovať k tomu, aby ste cítili väčší zmysel života, ba dokonca sa môže u vás zvýšiť vaša snaha pomáhať druhým. A vaše nadšenie pre prácu môže pozitívne ovplyvniť aj angažovanosť vašich žiakov a tiež ich akademický výkon.
3. Pestujte v sebe nádej
Už od pradávnych čias ľudia verili, že všetko zlé sa môže na dobré obrátiť. Ľudia taktiež verili, že všetko úsilie či trápenie bude nakoniec aj napriek ťažkostiam a problémom dávať nejaký zmysel. Ľudia od nepamäti vnímali niečo ako nádej. Vďaka mnohým výskumom sa dá konštatovať, že nádej nie je iba niečo vzduchoprázdne a nepodstatné. Je to mimoriadne dôležitý fenomén, ktorý významnou mierou prispieva k psychickému a fyzickému zdraviu človeka. K nádeji sa dá pristúpiť dvoma spôsobmi. Prvý hovorí o nádeji ako o spôsobe uvažovania, tzv. nádejnom myslení a druhý skôr ako o emócii. Prvý prístup predstavuje nádej ako kognitívnu zložku ľudského správania, ku ktorému je nevyhnutné mať zadefinovaný cieľ, mať cesty ako sa k cieľu dostaneme a dôležitá je aj snaha či vytrvalosť. Nádej je podľa tohto konceptu nielen prázdne presvedčenie, ale je to aktívny prístup k stanovenému cieľu, a to za podpory vytrvalosti a práce. Druhý prístup vníma nádej ako emóciu. Je to presvedčenie človeka, že veci, ktoré si prajeme si nakoniec nájdu svoju cestu, a to aj napriek negatívnym udalostiam nakoniec dobre dopadnú. V tomto prípade hrá dôležitú úlohu zmysluplnosť života, dobré vzťahy, viera a spiritualita. Viacerí odborníci v oblasti psychológie a filozofie sa zhodujú v tom, že kultivovanie duchovného života a spirituality má pre človeka veľký význam preto, lebo jeho praktizovaním lepšie vnímame naše poslanie na Zemi a máme aj väčšiu chuť toto poslanie napĺňať. Duchovný život nám pomáha aj pri dosahovaní vnútorného pokoja a radosti. Keď učiteľ vníma svoju prácu ako duchovné poslanie, má veľkú šancu vydržať toto povolanie robiť dlhú dobu s láskou a nasadením. Jeden z ďalších výskumov poukazuje aj na spojenie medzi cieľmi, nádejou a zmyslom života. A práve hodnoty človeka zohrávajú významnú úlohu pri usmerňovaní zámerov a cieľov. Dôležité sú hlavne dlhodobé ciele. Napríklad si ceníte dobrú atmosféru v zborovni a chcete si vybudovať dôverné vzťahy so svojimi kolegami. Ak sa však sústredíte na krátkodobé, každodenné stresové faktory, ako sú neočakávané stretnutia alebo hromadenie byrokracie, výsledné vyčerpanie vám môže brániť v tom, aby ste svoj cieľ dotiahli do konca. Ale ak sa sústredíte na dlhodobé výhody zdravých vzťahov, je pravdepodobnejšie, že pokročíte vpred s plánom na formovanie týchto vzťahov. Ak chcete formovať v živote nádej, majte pred sebou dlhodobý cieľ založený na niečom, čo vám dáva veľký zmysel. Vyšpecifikujte si niekoľko spôsobov, ako sa k tomu dostať a potom verte, že svoj sen môžete naozaj uskutočniť. Ako preniesť túto stratégiu do reálneho života? Určte si aspoň jeden dlhodobý cieľ na nasledujúcich šesť mesiacov alebo na celý školský rok. Ciele by mali byť v súlade s hodnotami, ktoré uznávate. Potom si premyslite tri konkrétne kroky, ktoré musíte urobiť, aby ste dosiahli svoj cieľ. Pre každý krok identifikujte možnú prekážku a spôsob, ako ju obísť. Potom venujte sami sebe 20 minút na to, aby ste si čo najživšie predstavili, ako tento cieľ dosiahnete. Keď si predstavujete splnenie tohto cieľa, vnímajte ho všetkými zmyslami a predstavte si čo v najživších farbách, aké by to bolo zažiť výsledok, po ktorom túžite vo svojom živote. Ako vidíme, nádej sa dá vychutnávať a môžete ju prežívať ako krásny pocit plný možností a zároveň vás poháňa vpred, keď si reálne uvedomujete svoje hodnoty a ciele.
Takmer každý očakáva od učiteľa stopercentný výkon. Ale vydržať v maximálnom nasadení až do dôchodku vydrží len málokto. Práve perfekcionistom hrozí najrýchlejšie vyhorenie. Normálne občas môžete povedať, že niečo neviete. Myslíte si rodičia žiakov vedia úplne všetko? A viete, kedy sú žiaci najšťastnejší? Keď nie ste ten najmúdrejší človek na svete, ale keď ste úprimne ľudskí! Keď vchádzate do triedy s úsmevom na tvári, keď cítia, že vás práca baví, keď ste spravodliví, milujúci, nadšení a keď máte chuť experimentovať. Nedopustia na vás, keď sa ich opýtate, čo robia na hodinách najradšej a potom to s nimi občas aj robte. Vychutnávajte si spoločne každý deň. Keď ste už totálne vyčerpaní, nechajte robiť viac žiakov. Rozdeľte im úlohy a vy sa na chvíľočku staňte pozorovateľom. Tvárte sa, že sa chcete od nich tiež učiť. Uvidíte ten príval energie, ktorí zo žiakov bude žiariť. Buďte spravodliví a úprimní. Žiaci vedia dokonale vycítiť, či vám na nich naozaj záleží a či to s nimi myslíte vážne. Viac ako inokedy potrebujú cítiť lásku, ľudskosť, záujem. A potrebujú tiež veľa komunikovať. Robte si čo najčastejšie komunitné kruhy. Ja viem, učiva je veľmi veľa, ale keď sa to len trochu dá, veľa so žiakmi komunikujte a využívajte tvorivé a zážitkové metódy. Budete do školy chodiť radi vy aj vaši žiaci.
