Rané detské zážitky - ako k ich rozvoju čo najlepšie prispieť z pohľadu učiteľov?

  Foto: Pexels

Rané detstvo je kľúčové pri našom vývine a ovplyvniť ho môžu okrem rodičov aj učitelia.

 

Rané detské zážitky formujú do veľkej miery to, ako sa bude uberať a vyvíjať životná cesta človeka. Hovorí sa, že čo sa naučíme v detstve nezabúdame, a hoci to znie ako klišé, aj psychológovia potvrdzujú, že je to naozaj tak. Rané detstvo je pre nás kľúčové, pretože v tomto období osvojujeme veľmi veľa kompetencií a schopností, ktoré nám pomáhajú nielen v detstve, ale aj počas celého života. 

Preto je nesmierne dôležité, aby s deťmi v tomto období pracovali čo najviac vyškolení pedagógovia a učitelia. Pretože aj to, akým spôsobom sa oni k deťom správajú, ako ich vedú, je súčasťou toho, čo sa deti naučia a čo si zapamätajú. 

 

Základné zručnosti detí

Predtým, než sa pozrieme na spôsoby, akými môžu učitelia pracovať sami na sebe a ako sa zdokonaľovať v tom, ako vzdelávajú malé deti, predstavme si základné detské zručnosti. Sú to kompetencie, ktoré si deti osvojujú v ranom detstve a ďalej ich rozvíjajú a zdokonaľujú. A to aj pôsobením učiteľov. 

 

  • Sociálno-emocionálny vývoj - Do tejto kategórie patria zručnosti ako porozumenie vlastným emóciám a emóciám druhých, vhodná regulácia emócií, nadväzovanie a udržiavanie sociálnych vzťahov a podobne.
     
  • Kognitívny vývoj - Kognitívny znamená poznávací, teda ide o poznávacie zručnosti detí. Máme tým na mysli schopnosť manipulovať s predmetmi, zapájať sa do symbolickej hry, udržať v pamäti nejaké podnety či venovať konkrétnym podnetom pozornosť.
     
  • Jazyk a gramotnosť - Od tých najjednoduchších slov a gest, cez mimiku až po plnohodnotné vyjadrovanie svojich potrieb, emócií a myšlienok slovami.
     
  • Matematické a vedecké uvažovanie - Znie to komplikovane ale v skutočnosti si pod matematickými zručnosťami môžeme predstaviť naozaj základné geometrické či číselné podnety, s ktorými sa deti od malička učia pracovať. Zároveň sem patrí aj vnímanie priestoru ako takého a orientácia v ňom. A  a čo je veľmi kľúčové pre rané detstvo a skúsenosti z neho je spoznávanie prostredia dotykmi, lezením a neskôr chodením.
     
  • Rozvoj telesných a motorických zručností. - A posledná základná a nosná zručnosť, ktorá sa buduje od raného detstva je motorika celého ľudského tela. Sú to všetky pohyby, ktoré deťom v ranom detstve pomáhajú spoznávať prostredie a vyjadrovať všetko, čo potrebujú, keď ešte nevedia rozprávať.

 

Základné zručnosti učiteľov pracujúcich s deťmi v ranom veku

Vo vzdelávaní je zrejmé, že učiteľov rozdeľujeme podľa toho, s akou vekovou skupinou detí pracujú. Keďže sa zameriavame na rané zážitky a rané detstvo, aj pedagógovia, ktorí robia s touto vekovou skupinou detí musia mať rozvinuté určité kompetencie. Tým, že rané detstvo je najdôležitejším z hľadiska vývinu, musia byť učitelia dobre vyškolení, ako k deťom pristupovať, čo im odovzdať a akým spôsobom. Zároveň, treba brať primárne ohľad na základné zručnosti detí, ktoré sa budujú v tomto období. 

 

Na základe analýzy a výskumu usmernení v oblasti základných kompetencií pre pedagógov pracujúcich s deťmi v ranom veku, autorky B. Meloy a A. Schachner definovali 4 takéto zručnosti: 

  • Porozumenie a vybudovanie vhodného prostredia pre deti vzhľadom na ich vekovú a mentálnu úroveň. Prispôsobiť jednak prostredie, ale aj samotnú komunikáciu a výchovný prístup k deťom, aby to bolo pre nich čo najviac prijateľné a čo najviac sa z toho naučili.
     
  • Citlivo vyberať techniky práce, aby bolo dieťa vedené k čo najväčšej možnej individualizácii s ohľadom na jeho úvod. To znamená, že učiteľ by mal rešpektovať individuálne špecifiká, ktoré dieťa má, nech už sú akéhokoľvek charakteru. Mal by si uvedomovať, že medzi deťmi sú rozdiely a treba ich brať do úvahy a neopomínať.
     
  • Podporovanie rodiny a spolupráce s rodinou je pri výchove nesmierne dôležité. A to najmä vtedy, keď hovoríme o deťoch v útlom veku. Učiteľ by sa mal zapájať do konverzácie s rodičmi o ich deťoch, mali by si vzájomne vymieňať svoje postrehy a podnety, aby sa zabezpečil čo najviac efektívny rozvoj osobnosti dieťaťa a taktiež s ohľadom na jeho zručnosti.
     
  • No a na záver ide o neustále rozvíjanie sa osobnosti pedagógov, či už po osobnostnej alebo profesionálnej stránke. Pedagógovia by si mali byť vedomí toho, že sa musia sami vzdelávať, ak chcú vzdelávať a formovať deti. Potrebná je sebareflexia, konzultácie s inými odborníkmi, kolegami prípadne rodičmi detí.

 

Metódy na rozvoj kompetencií učiteľov

Pozrime sa teraz na konkrétne metódy, ktoré sa pri rozvoji kompetencií pedagógov uplatňujú (najmä v USA) najčastejšie. 

 

New Hampshire’s Infant and Toddler Workforce Specialized Competencies  

Jednou z týchto metód pri vzdelávaní pedagógov pracujúcich s deťmi je sebahodnotiaci dotazník New Hampshire’s Infant and Toddler Workforce Specialized CompetenciesIde o dotazník, ktorý opisuje na štyroch úrovniach profesionálny a zároveň osobnostný rozvoj učiteľov. Vďaka nemu vedia učitelia pochopiť, ako na tom reálne sú a kde by sa mohli čo sa týka profesionálnej úrovne posunúť. Spomínané 4 úrovne predstavujú:

 

  1. Pochopenie toho, že očný kontakt a opakovanie zvukov či modelovanie slov podporujú zdravý vývoj mozgu malých detí.
  2. Uvedomenie si potreby detí skúmať a dopriať im túto možnosť.
  3. Zapojenie primárnej rodiny do vzdelávania dieťaťa, pretože učiteľ si uvedomuje, ako veľmi toto prostredie dieťa ovplyvňuje.
  4. Brať na dodatočnú dôležitosť starostlivosť o vlastné psychické zdravie, napríklad v podobe uznania a ocenenia samého seba za svoju prácu, čím sa učitelia cítia spokojní a to vedia učiť a rozvíjať aj u detí

 

 

The California Early Childhood Educator Competencies

Druhým často používaným nástrojom pri vzdelávaní učiteľov je taktiež sebahodnotiaci dotazník, ktorý sa priamo zameriava na kompetencie učiteľov. Učitelia si môžu vďaka nemu zreflektovať, ako sa cítia, v čom cítia neistotu a teda by sa v tom mali zlepšiť. Sú v ňom popísané základné kompetencie potrebné na prácu s malými deťmi, ako napríklad ukazovanie podpory pre rast a vzdelávanie detí, zohľadňovanie dôležitosti primárnej rodiny pri vývoja a vzdelávaní dieťaťa a v neposlednom rade si uvedomuje, že práve hodnoty sú dôležitými aspektmi, ktoré rané zážitky detí kreujú. 

 

Metód, ktoré sa môžu pri profesionálnom vzdelávaní pedagógov používať je viacero. Závisí to jednak od školy, pod ktorú pedagógovia spadajú, prípadne od preferencie, ktoré metódy im vyhovujú viac. Tak či onak, tým, že je vzdelávanie a rozvoj detí v ranom veku tak dôležité, nemožno zabúdať na rozvoj učiteľov. Teda tých, ktorí deti procesom individuácie vedú. Dôkladné školenia či iné metódy môžu v praxi pomôcť tomu, aby učitelia zmapovali na čo sú a kam sa potrebujú dostať. 

 


Zdroje: learningpolicyinstitute.org, childcareta.acf.hhs.gov

Zdieľať na facebooku