Aký vplyv má nedostatok materinskej lásky na vývin dieťaťa?

Foto: Helena Lopes / Pexels
Láska neuveriteľnými spôsobmi formuje naše životy a jej nedostatok môže napáchať na nás aj našich deťoch obrovské škody. / Foto: Helena Lopes / Pexels

Láska v živote ľudí je základná sila, ktorá pozitívnym smerom formuje ich život. Naše deti sú našou budúcnosťou, a preto potrebujú od nás veľa lásky, aby z nich vyrástli nádherné bytosti a plnohodnotné osobnosti. Ale nie každé dieťa dostáva dar v podobe milujúcich rodičov. Niektorí ľudia ešte aj v dospelosti musia zápasiť s problémami, ktoré vznikli z nedostatku pozornosti a lásky v detstve.

 

Láska neuveriteľnými spôsobmi formuje naše životy a jej nedostatok môže napáchať na nás aj našich deťoch obrovské škody. Ak je však láska prítomná v našich životoch, má pozitívne účinky. Pri výchove tým najmenších a najkrehkejších bytostí to platí dvojnásobne. Najnovšie výskumníci dokonca tvrdia, že materinská láska v detstve pomáha vyrovnať sa so stresom, úzkosťou a napätím v dospelosti. Objatia, pohladenia, bozky a podobné prejavy lásky medzi matkou a dieťaťom upevňujú nielen ich vzájomný vzťah, ale aj emocionálnu odolnosť dieťaťa. Aj vývinová psychológia zdôrazňuje, že rané detstvo má veľký  význam na ďalší vývin človeka. Z toho dôvodu je veľmi dôležité, aby boli uspokojené všetky potreby dieťaťa už od narodenia. Napĺňanie biologických potrieb je nevyhnutnou, avšak nie jedinou podmienkou zdravého a harmonického vývinu. Významnú úlohu v ranom veku zohráva aj stálosť prostredia a osoby, ktorá sa o dieťa primárne stará. Vzťah medzi matkou a dieťaťom môže mať dvojaký vplyv na jeho vývin. Dieťa, ktorému je v ranom veku poskytovaný dostatok rodičovskej lásky a starostlivosti, má väčšiu šancu žiť zdravým, šťastným, harmonickým a produktívnym životom. Na druhej strane sú rodičia, ktorí nechápu význam rodičovskej lásky. Nedostatok lásky a starostlivosti môže viesť k výrazným problémom počas detstva, adolescencie a tiež v dospelom veku.

 

Teória vzťahovej väzby

John Bowlby bol významný psychiater a psychoanalytik, ktorý realizoval klinické pozorovania detí s cieľom odhaliť psychologické a patopsychologické dôsledky straty lásky v ranom detstve. Bowlby na základe svojich zistení koncipoval teóriu vzťahovej väzby, ktorá predpokladá, že dieťa má pudovú tendenciu naviazať sa na matku alebo materskú osobu. Podľa teórie vzťahovej väzby je každé dieťa už od narodenia geneticky vybavené, aby hľadalo osobu, ktorá mu môže zabezpečiť ochranu a bezpečie. Jedná sa o potrebu, ktorá bola evolučne vytvorená. Tak v prítomnosti ako v neprítomnosti matky alebo inej osoby (otca, babky, teta a podobne), ktorá sa o dieťa primárne stará, dieťa vykazuje určité správanie. Väzbové správanie sa vyvíja v prvom roku života dieťaťa. Bowlby to vysvetľuje tým, že deti v tomto období už majú schopnosť rozoznať matku od iných osôb. Väzobné správanie sa môže prejaviť rovnako intenzívne aj v druhom a treťom roku života dieťaťa. Po treťom roku nastáva zmena, nakoľko v tomto období sa už väčšina detí dokáže cítiť bezpečne aj s inými vzťahovými osobami (učiteľky v materskej škole, príbuzní a podobne). Na druhej strane je dôležité vedieť, že väzobné správanie nikdy nevymizne úplne. Potrebu väzby nemusí u dieťaťa uspokojovať len biologický rodič. Dieťa sa môže orientovať aj na inú osobu, ktorá mu dokáže poskytnúť ochranu. Môže to byť adoptívny rodič, vychovávateľ v detskom domove alebo iná osoba poskytujúca dieťaťu primárnu starostlivosť. To, ku komu si dieťa vytvorí bezpečnú väzbu, sa dá predvídať. Dieťa si vyberie za blízkeho človeka osobu, ktorá na jeho prejavy reaguje najcitlivejšie. Bowlbyho teóriu empiricky overovala Mary Ainsworth, ktorá skúmala determinanty vzťahovej väzby v neklinických podmienkach. Jej výskum potvrdil prítomnosť väzobného správania u detí v prvom roku života. 

Malé deti  sú závislé väčšinou od svojich matiek, ale môže to byť aj iná osoba. Týka sa to hlavne ich bezpečnosti, výživy a celkovej spokojnosti. Potreba matkinej lásky je prvoradá a základná, a preto je obava z účinkov nemilujúcich matiek na deti opodstatnená. Vplyv nemilujúcich matiek na deti je veľmi výrazný a ak potreby dieťaťa nie sú naplnené, môžu v dospelosti viesť k rôznym problémom  a tiež  neúspešným vzťahom. Nemilujúca matka je tá, ktorá nemôže alebo sa rozhodne neponúknuť svoju náklonnosť svojim deťom, kým ešte vyrastú. Nemilujúce matky sú emocionálne vzdialené, hyperkritické, chladné a rezervované voči svojim deťom. Takéto matky môžu zanedbávať blaho svojich detí a nevedia uspokojiť základné potreby dojčiat. Ak je matka emocionálne stabilná, s láskou vychováva a miluje svoje deti. Väčšinou z nich vyrastú emocionálne vyrovnaní ľudia.

 

Prejavy emocionálne nedostupnej matky

Nedostatočná starostlivosť o dieťa sa neprejavuje len zanedbávaním v oblasti  fyzických a rôznych praktických potrieb. Môže sa prejavovať aj emocionálnou nedostupnosťou, ktorá u dieťaťa vyvoláva hlavne pocity odlúčenosti, úzkosti a osamelosti. Emocionálna nedostupnosť spôsobuje problémy hlavne v oblasti sociálnych zručností, zvládania emócií a celkove v oblasti celkového psychického rozvoja. Syndróm chladnej matky, hoci nie je medicínsky uznávanou poruchou, vníma  matku ako tú osobu, ktorá nikdy nie je plne prítomná pre svoje deti. Poďme sa pozrieť na prejavy nemilujúcich matiek, ktoré sú bežné, ale často prehliadané:

  • Dieťa cíti, akoby všetko robilo zle.
  • Dieťa sa necíti bezpečne, ak chce vyjadriť svoje pocity pred matkou.
  • Dieťa nedostáva dostatok objatí a fyzických dotykov. A ak ich aj má, sú chladné.
  • Keďže sa dieťa nemôže obrátiť na svoju matku so žiadosťou o útechu alebo duševnú podporu, v strese sa u neho rozvíjajú nezdravé mechanizmy zvládania náročných situácií.
  • Často sa cíti osamotené, akoby nikam nepatrilo.

 

Účinky nemilujúcich matiek na deti

1. Nenávisť k sebe samému

Jedným z najznepokojujúcejších účinkov nemilujúcich matiek na deti je ten, že si osvojujú nenávisť a zlé zaobchádzanie. Sú príliš malé na to, aby pochopili, prečo s nimi ich primárny opatrovateľ zaobchádza neprimeraným spôsobom a ich formujúca sa myseľ sa učí veriť, že s nimi niečo nie je v poriadku. Z týchto detí sa stávajú dospelí ľudia so zdeformovaným sebaobrazom.

 

2. Nedostatok sebadôvery

Nemilujúce matky reagujú často neadekvátnym spôsobom, keď dieťa niečo navrhne alebo vyjadrí nejakú emóciu. Odmieta alebo zľahčuje úspechy dieťaťa. Niekedy sa mu môže dokonca posmievať. To môže výrazne narušiť sebavedomie zraniteľného dieťaťa. Takéto dieťa si v živote neverí, je presvedčené, že nemá právo na lásku a ani úspech v iných oblastiach života.


 

3. Problémy s dôverou k iným ľuďom

Malé deti sú inštinktívne naprogramované tak, aby svoju matku vnímali ako neotrasiteľný zdroj ochrany a starostlivosti. Keď sa táto dôvera rozbije na tisíc kúskov, dieťa začne mať problémy s dôverou. Pre takéto deti je ťažké prejavovať svoju dôveru priateľom a neskôr partnerom. Výsledkom je, že sú v dospelosti často nedôverčiví a predpokladajú, že budú podvedení, zradení alebo ináč emocionálne týraní. Ich strach z odmietnutia, ktorý je vyvolaný nemilujúcou matkou, spôsobuje, že nie sú schopní udržiavať dlhé a zdravé vzťahy.

 

4. Precitlivenosť na kritiku

Niekto, kto vyrastal s hyperkritickou matkou, ktorá ho vystavovala negatívnej spätnej väzbe, necitlivým komentárom, ponižovaniu alebo neustálej kritike, v dospelosti bude veľmi citlivo reagovať na akúkoľvek kritiku. Pravdepodobne bude reagovať prehnanými, často až agresívnymi reakciami.

 

5. Emocionálna nestabilita

Pre ľudí, ktorí si v detstve prešli extrémnym emocionálnym utrpením, je náročné spracovať emocionálne spúšťače stresu a efektívne zvládať svoje pocity. Majú tendenciu podráždene reagovať alebo sa urážať. Ich partneri, priatelia a spolupracovníci ich môžu považovať za nestabilných, nekontrolovateľných alebo nestálych pre ich slabú toleranciu voči stresu.

 

6. Problémy s nastavením hraníc

Keď deti nemilujúcich matiek nedostávajú pozornosť, ktorá by im mala byť bezpodmienečne venovaná, tvrdo pracujú, aby získali súhlas a pozornosť svojej matky. Výsledkom je, že táto neustála túžba po tom, aby si ich matka konečne všimla, z nich robí ľudí, ktorí chcú často iných ľudí potešiť alebo im vo veľkej miere pomáhať, často nehľadiac na svoj vlastný život. V dospelosti sa im nedarí nastaviť zdravé hranice vo vzťahoch. Buď umožňujú iným využiť ich zraniteľnosť, alebo narúšajú osobný priestor svojich partnerov tým, že sa na nich  príliš silno a intenzívne naviažu. Často si odopierajú zdravú a krásnu lásku, ktorá by ich mohla vyliečiť.

 

7. Hľadanie problémových vzťahov

Často nás v živote priťahuje to, čo je pre nás známe. Spokojní a šťastní ľudia hľadajú vzťahy, ktoré im pripomínajú šťastné a zdravé rodinné putá, ktoré zažili počas detstva a dospievania. Je smutné, že jedinci s dysfunkčnými vzťahmi, ktoré museli prežívať v detstve, často hľadajú partnerov, ktorí im „pomáhajú“ napodobniť tie vzorce správania, pred ktorými sa snažili utiecť celý život. Nie je prekvapujúce, že jeden z účinkov nemilujúcich matiek je ten, že ľudia, ktorí boli zneužívaní alebo týraní svojimi matkami, niekedy skončia s partnermi, ktorí sú pre nich rovnako alebo ešte viac emocionálne nedostupní a vzdialení, podobne ako bola pre nich v detstve ich matka.

 

Ako sa v dospelosti  vysporiadať s tým, že vás vychovávala emocionálne nedostupná matka?

Keď pochopíte psychologickú podstatu emocionálne nedostupných matiek, môžete vyskúšať nasledujúce stratégie:

  • Myslite na to, že nie ste sami a je veľa tých, ktorí prežili podobné bolestivé skúsenosti.
  • Pochopte, prečo sa vaša matka správala tak, ako sa správala a že to nikdy nesúviselo s vami. Ona sama prechádzala ťažkými a bolestivými obdobiami vo svojom živote.
  • Pamätajte na to, že nie každý má talent na materstvo, aj keď sa stal matkou.
  • Nemohla vám ponúknuť lásku, pretože ona sama nikdy nezažila bezpodmienečnú lásku.
  • Pamätajte, že nie ste vaša matka a vždy máte možnosť zvoliť si zdravší výchovný štýl pre svoje deti.
  • Pokúste sa odpustiť svojej matke.
  • Nedovoľte, aby vás definovala vaša minulosť.

 

Väčšinou si ľudia myslia, že všetci rodičia milujú svoje deti a vedia tiež, ako túto lásku prejavovať. Vo všeobecnosti sa predpokladá, že každý rodič je zrelý a zodpovedný dospelý človek bez akýchkoľvek emocionálnych problémov, ktoré majú vplyv na jeho rodičovstvo. No často sú to však len ideálne predstavy a v mnohých prípadoch to takto nefunguje. Rodičia sú tiež len ľudia a robia chyby. Majú vlastné názory na svet a na to, čo je správne rodičovstvo. Každý rodič  môže v sebe nosiť aj  nevyriešené problémy. Niektorí môžu zápasiť s duševnými chorobami, závislosťami, poruchami osobnosti, emocionálnymi zraneniami a podobne. Mnoho rodičov bolo v období vlastného detstva emocionálne ranených a ak sa tieto rany v priebehu dospievania nevyliečili, často si ich prenášajú do dospelosti a do vlastného rodičovstva. Nejedno dieťa prežíva v detstve veľa bolesti, agresie, nezáujem o svoju osobu, nepocítilo hranice, necítilo dôveru alebo necítilo lásku. Toto všetko môže rodičov ovplyvňovať pri výchove vlastných detí. 

 


Zdroje:
BOWLBY, John.: Teorie kvality vztahů mezi matkou a dítětem
BOWLBY, John.: Odloučení. Kritické období raného vztahu mezi matkou a dítětem
How An Unloving Mother Can Ruin Her Child’s Chance At Happiness

Zdieľať na facebooku