Články: Pre študentov
O projekte

 

Vzťahová väzba a jej mimoriadny význam v živote dieťaťa

Andrea Mikušová
Autor článku
Foto: Bigstock
Vzťahová väzba medzi dieťaťom a jeho matkou či iným opatrovníkom sa vyvinie do pol roka. / Foto: Bigstock

Kvalita vzťahu dieťaťa a človeka, ktorý sa o neho od narodenia stará, určuje v jeho nasledujúcom živote množstvo vecí. 

 

Nadviazanie puta medzi dieťaťom a jeho primárnou opatrujúcou osobou, zvyčajne matkou, definoval v roku 1958 významný psychoanalytik a psychiater John Bowlby ako vzťahovú väzbu alebo teóriu pripútania. Z jeho poznatkov vychádza mnoho ďalších popredných psychológov a lekárov a následné výskumy potvrdzujú dôležitosť bezpečnej vzťahovej väzby pre zdravý duševný vývoj jedinca.

 

Vznik vzťahovej väzby a jej opodstatnenie  

Dieťa sa rodí so systémom schopností, ktorých aktivácia má za následok spúšťanie reakcie u opatrovníka. Na základe konkrétnych reakcií, ich stálosti a spoľahlivosti sa u dieťaťa kreuje vzťahová väzba. Typ vzťahovej väzby úzko súvisí s prítomnosťou jedného stáleho opatrovateľa, ktorým býva väčšinou matka, a typom jej reakcie na signály dieťaťa. Medzi prvé signály, ktorými dieťa komunikuje sa radí plač, sanie, úchop, úsmev, orientácia, lezenie, chodenie. Dieťa zrkadlovo reaguje na správanie matky, na hlas, výraz tváre, dotyky, nosenie. Teória vzťahovej väzby však hovorí, že dieťa sa viaže na osobu, ktorá nielen napĺňa jeho fyziologické potreby, ale ktorá s ním aktívne komunikuje.

 

Potreba utvárania vzťahovej väzby sa zvyšuje okolo 2.-3. mesiaca a do pol roka až roka je vzťahová väzba vyvinutá. Dieťa inštinktívne a vedome vyhľadáva spoločnosť vzťahovej osoby, na ktorú je naviazaná. Vzťahová väzba je označovaná aj ako pripútavanie. Vrcholí okolo 8. - 9. mesiaca, kedy sa dieťa začína pohybovať. Plazením a lezením je schopné vzdialiť sa od vzťahovej osoby a následne cíti úzkosť z vzdialenosti a opustenia. Dieťa si začína uvedomovať, že konkrétna osoba napĺňa jeho potreby a bez jej blízkosti sa cíti ohrozené. Vzťahovú osobu považuje za svoju bezpečnú základňu. V tomto období môžeme hovoriť aj o prvej separačnej úzkosti, ktorá sa zvykne objaviť ešte okolo 1,5 roku. Ak dieťa nenaviaže vzťahovú väzbu do 2 rokov svojho života, v budúcnosti je to preň už veľmi ťažké. Vzťahová väzba s primárnou opatrujúcou osobou väčšinou pretrváva až do dospelosti a ovplyvňuje všetky ďalšie vzťahy, ktoré človek nadviaže.

 

Príkladom existujúcej vzťahovej väzby sú opäť signály dieťaťa: vyhľadávanie vzťahovej osoby, jej privolávanie, plač, krik, nasledovanie, privinutie sa a protest pri odlúčení. Ak sú naplnené fyziologické potreby dieťaťa, neinterferuje hlad, choroba, neznáme prostredie, cudzí ľudia, aktivuje sa u dieťaťa exploračný a hravý systém, počas ktorého slobodne skúma okolie. Pri stresových podnetoch, bolesti, chorobe, cudzích ľuďoch, sa naopak aktivuje pripútavacie správanie.

 

Existujú 4 typy vzťahovej väzby. Delia sa na istú a neistú väzbu. Bezpečná vzťahová väzba je istá, zdravá väzba medzi dieťaťom a jeho dôvernou osobou, väčšinou matkou. Ďalšie 3 typy sú neisté: úzkostne-ambivalentná, úzkostne-vyhýbavá a dezorganizovaná väzba. Túto typológiu vypracovala Mary Ainsworthová a jej žiacka Mainová. (1985) Prvé tri typy sa nazývajú aj organizované, pretože dieťa sa s nimi naučí vysporiadať. Posledný typ je dezorganizovaná väzba, ktorá je nefunkčná najmä z dôvodu, že dôverná osoba pre dieťa nepredstavuje bezpečie, ale práve naopak, ohrozujeho.

 

Bezpečná vzťahová väzba

  • Pre vznik bezpečnej vzťahovej väzby musí primárna opatrujúca osoba spĺňať dve hlavné požiadavky: stálosť a spoľahlivosť. Stálosť znamená, že o dieťa sa stará vždy jedna a tá istá osoba, na ktorú sa dieťa môže naviazať. Spoľahlivosť znamená, že sa o dieťa stará stále rovnakým spôsobom a na jeho signály reaguje vždy rovnako. Ak dieťa plače, zakaždým ho príde utíšiť a upokojiť. Deti s bezpečnou vzťahovou väzbou bývajú zvyčajne veselé, kooperatívne, kreatívne, obľúbené, schopné prispôsobiť sa. (Hašto, 2005)

 

  • Dôležitosť bezpečnej vzťahovej väzby sa pripisuje dvom hlavným bodom: emocionálnej stabilite a exploračnému správaniu. Deti, ktoré sú bezpečne pripútané svojej primárnej osobe a majú naplnené svoje biologické a duševné potreby sú schopné bezpečne preskúmavať svet. (Brisch, 2011, Shahar-Maharik a Oppenheim, 2016)

 

  • Keď dieťa prechádza stresovou situáciou a pociťuje úzkosť, je preň kľúčové môcť sa spoľahnúť na svoju vzťahovú osobu. Svojou vnímavosťou a jemnocitom mu poskytuje bezpečnú základňu pre exploračné správanie a spoznávanie sveta ako bezpečného miesta. Jemnocit je dôležitý z hľadiska pravidelných a primeraných reakcií na signály, ktoré dieťa vysiela. Vzťahová osoba sa o dieťa nielen stará, ale ho aj upokojuje, utešuje a napĺňa jeho emocionálne potreby.

 

  • Výskum potvrdil, že bezpečná vzťahová väzba je predpokladom zdravého duševného vývinu dieťaťa. Správanie, vďaka ktorému sa dieťa bezpečnej pripúta k svojej dôvernej osobe počas prvých dvoch rokov jeho života, zohráva kľúčovú úlohu v ochrane jeho duševného zdravia, zdravého emocionálneho vývinu, priaznivo pôsobí na rozvoj inteligencie a vedie k jeho samostatnosti, odolnosti, stavia základy pre jeho empatiu a vplýva na rozvoj jeho dalších vzťahov. (Hašto, 2005, Brisch 2011)

 

Patogénne správanie vzťahových osôb, ktoré vedie k vzniku neistej vzťahovej väzby  

John Bowlby definuje typy patogénneho rodičovského správania, ktoré vedu k narušenej vzťahovej väzbe, spúšťajú nízku toleranciu pre odpútavanie, vyvolávajú neustálu úzkosť a obavy v dieťati, že by mohlo o svoju vzťahovú osobu prísť.

 

  • rodič nereaguje na signály dieťaťa, ktorými ho k sebe privoláva a požaduje opatrovateľské správanie
  • obrátenie úlohy rodič a dieťa, tzv. parentifikácia
  • odmietavý prístup k dieťaťu
  • prerušovanie vzťahu medzi dieťaťom a rodičom pobytmi v nemocnici alebo ústave
  • vyhrážanie sa dieťaťu, že ho rodičia prestanú mať radi, ak niečo neurobí
  • vyhrážanie sa opustením rodiny, dieťaťa alebo partnera
  • zastrašovanie dieťaťa, že jeho správanie spôsobí rodičovi ochorenie alebo smrť
  • nespracované rodičovské traumy, ktoré ovplyvňujú ich správanie
  • fyzické alebo psychické týranie dieťaťa
  • zámerne spôsobovaná bolesť a vyvolávaná úzkosť v dieťati, používaná ako donucovací prostriedok
  • vzťahová osoba oneskorene alebo neprimerane reaguje na signály vysielané dieťaťom
  • vzťahová osoba nerešpektuje správanie a potreby dieťaťa, napríklad mu berie veci, s ktorými sa hrá a núti hrať sa spôsobom, akým mu on povie a s hračkami, ktoré mu ona zvolí (Haiman, 2012)
  • neprítomnosť vzťahovej osoby, jej telesné alebo duševné ochorenie, jej smrť (Ruppert, 2001)

 

Neistá úzkostne-ambivalentná väzba

Jej hlavným znakom je nestálosť. Je to neistý typ väzby, pri ktorom matka raz reaguje na plač dieťaťa upokojovaním a inokedy nevšímavosťou alebo hnevom. Dieťa má tým pádom strach z odlúčenia, neustále chce byť v jej prítomnosti a len zriedkavo sa rozhodne skúmať okolie. Deti s úzkostne-ambivalentnou väzbou sa javia okoliu ako napäté, impulzívne, s malou frustračnou toleranciou alebo ako pasívne a bezmocné. (Hašto, 2005) V batolivom veku sa neisto ambivalentne deti prejavujú zvýšenou úzkosťou a plačlivosťou. V predškolskom a školskom veku sa znižuje ich vytrvalosť, flexibilita, zaostáva rečový vývin, pôsobia pasívne a bezmocne. V konfliktných situáciách sa prejavujú verbálnou agresiou. Neskôr chcú nadviazať priateľstvá, ale ich uzavretosť a úzkosť im to sťažuje. (Brisch, 2011)

 

Neistá úzkotsne-vyhýbavá väzba

Úzkostne-vyhýbavá väzba je následkom odmietania zo strany dôvernej osoby. Dieťa bolo často odmietané, zanedbávané, týrané, či dokonca opustené alebo umiestnené v detskom domove. John Bowlby zo svojich terapeutických skúseností tvrdí, že takýto typ väzby mnohokrát predurčuje dieťa pre delikventné alebo nutkavé správanie, disociačnú poruchu identity, a iné poruchy správania. Deti s úzkostne-vyhýbavou väzbou majú izolované afekty, sú hostilné, majú antisociálne prvky v správaní a veľmi bažia po se- bauplatnení. (Hašto, 2005) V batolivom veku sa neisto vyhýbavé deti prejavujú hnevom až agresiou, neskôr sa u nich objavujú psychosomatické ochorenia, bolesti brucha, hlavy, problémy s príjmom potravy, poruchy spánku. Pocity spojené s odlúčením a odmietaním skrývajú za predstieranú nezávislosť a samostatnosť, často sa u nich prejavuje antisociálne správanie a závislosti.

 

Neistá dezorganizovaná väzba 

Tento typ väzby vzniká, ak dôverná osoba ohrozuje dieťa. Dieťa môže byť fyzicky alebo psychicky týrané, a preto nevie, ako má na osobu, ktorá je jeho opatrovníkom, reagovať. Takisto to však môže byt dieťa, ktorého vzťahová osoba trpí napríklad duševnou poruchou, alebo máva nepredvídateľné záchvaty hnevu a mätúce výbuchy zlosti. Kým v predošlých dvoch neistých väzbách dieťa nedostáva to, čo potrebuje, v dezorganizovanej väzbe je dieťa priamo ohrozené. Rovnaký typ dezorganizovanej väzby však zažívajú aj deti, ktoré nie sú priamo týrané, ale vidia, ako je týraná ich matka. Keďže jej nevedia pomôcť a vnímajú, že na živote je ohrozená ich opatrovníka osoba, nedokáže pre ne predstavovať bezpečnú základňu. Deti v spoločnosti vzťahovej osoby nenachádzajú útočisko a bezpečie. Naučili sa, že im nikto nepomôže a nemôžu sa na nikoho spoľahnúť. So svojím strachom sú aj v prítomnosti inej osoby samé.  Neskoršie sa snažia rodičmi manipulovať a mať všetko pod kontrolou. Dezorganizovaná vzťahová väzba v detstve vedie k poruchám správania, ktoré pretrvávajú a vyhrocuje sa v obdobím adolescentné a v dospelosti. Osoby prejavujú delikventné správanie.

 

Test pripútania

Vzťahová väzba sa testuje na deťoch medzi 12. až 19. mesiacom života. Dieťa so vzťahovou osobou, najčastejšie s matkou, príde do neznámej miestnosti s hračkami. Po pár minútach príde do miestnosti aj priateľská cudzia osoba. Matka na chvíľku opustí miestnosť s tým, že potrebuje ísť niečo vziať. Cudzia osoba medzitým presmerovaná pozornosť dieťaťa k hráčkam a snaží sa ho zabaviť. V rámci testu sa sleduje reakcia dieťaťa na odchod matky a následný príchod. Deti s rozličným typom vzťahovej väzby reagujú na danú situáciu odlišne.

 

Typ vzťahovej väzby  Bezpečná  Neistá ambivalentná Neistá vyhýbavá Dezorganizovaná
Odchod matky Dieťa protestuje proti odchodu matky, plače, kričí, volá na ňu. Dieťa neprimerane plače za matkou, vrcholí u neho panika, úzkosť, plač a krik. Dieťa voči odchodu matky málo alebo vôbec neprotestuje.  Dieťa prejavuje rozporuplné správanie, sprevádzané strereotypnými pohybmi.
Návrat matky Dieťa sa rozbehne uvítať matku, teší sa z jej prítomnosti, postupne pokračuje v hre. Dieťa sa neupokojí, začne na matke lipnúť, prejavuje sa vystrašene až agresívne, neprejaví exploračné správanie. Dieťa návrat matky naoko alebo skutočne ignoruje, neprivíta ju, odvracia sa od nej, nevyhľadá s ňou telesný kontakt. Pokračuje rozporuplné správanie, sprevádzané tikmi alebo stereotypnými pohybmi či rečou. 

 

Transgeneračný prenos vzťahovej väzby

Psychoterapeut a psychiater Jozef Hašto vo svojej publikácii Vzťahová väzba: Ku koreňom lásky a úzkosti hovorí, že existuje priama korelácia medzi vzťahovou väzbou rodičov a neskoršou vzťahovou väzbou dieťaťa. Ak mali rodičia bezpečnú vzťahovú väzbu so svojím opatrovníkom, pravdepodobne budú schopní nadviazať bezpečnú väzbu aj so svojím dieťaťom. Ak mali rodičia neistú vzťahovú väzbu, budú s tažkosťami reagovať na potreby dieťaťa a pravdepodobne aj s ním nadviažu nekstytyo väzby. Ak však rodičia podstúpili terapiu alebo ich neskoršie vzťahy boli bezpečne naviazané a vyrovnali sa s minulosťou, sú schopní aj oni nadviazať s dieťaťom bezpečnú vzťahovú väzbu.

 

Mnohokrát sa rodičia a deti zacyklia v každodennom kolobehu správania a to im znemožňuje nájsť východisko z neistej väzby. Deti, ktoré sú bezpečne naviazané posobia ako menej náročné na starostlivosť a opateru, keďže nepociťujú strach z opustenia, nelipnú na rodičovi a odvážia sa preskúmavať okolie. Takéto deti následne dostávajú viac pozitívnej pozornosti a náklonnosti a to ich naďalej povzbudzuje v pozitívnom a exploračnom správaní. Naopak, deti s neistou ambivalentnou väzbou sú plačlivejšie, úzkostné a lipnú na rodičovi, a ten ich od seba odháňa. Odmietanie spôsobuje ešte väčší stres a pripútanie. Deti s neistou vyhýbavou väzbou pôsobia ako nezávislé a samostatné, avšak často tyranizujú iné deti alebo zvieratá. Doktor Hašto tvrdí, že negatívne vzorce správania je schopné čiastočne alebo úplne zmeniť, ak rodič zmení svoje správanie, absolvuje psychoterapiu alebo sa upokojí stabilizovaním jeho nepriaznivej životnej situácie. (Hašto, 2005)

 

Typ vzťahovej väzby v dospelosti Slobodná Neistá zapletená Neistá dištancovaná Neistá nevyriešené traumy 
  Vyrovnanie s minulosťou, schopnosť rozprávať o zážitkoch a väzbách z minulosti Často si odporujúce popisy vzťahov s rodičmi  Nepovažujú za priveľmi dôležité emocionálne väzby, idealizujú rodičov bez konkrétnych príkladov  Nezrozumiteľnosť a nejasnosť spomienok, rozpor medzi pocitmi, nespracované straty a traumy, problém rozlíšiť skutočnosť a fantáziu 

 


 

Zdroje:
BOWLBY, John. 1958. The nature of the child´s tie to his mother. In The International Journal of Psycho – Analysis.
HAIMAN, Peter Ernest. 2012. Effects of early attachment on childhood and beyond. In The Attached Family.
RUPPERT, Franz. 2008. Symbióza a autonomie. Traumata z narušeného systému rodinných vazeb.
HAŠTO, Jozef. 2005. Vzťahová väzba. Ku koreňom lásky a úzkosti.
BRISCH, Karl Heinz. 2011. Bezpečná vzťahová väzba.
SHAHAR-MAHARIK, Tali – OPPENHEIM, David. 2016. Attachment. In FRIEDMAN, Howard. Encyclopedia of Mental Health.
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Vzťahová väzba
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.