Detstvo má významný vplyv na to, akí ľudia sa z nás v dospelosti stanú. To, ako sa k nám rodičia v detstve správajú, má neskôr dopad aj na naše prístupy pri výchove vlastných detí.
Väčšinou si ľudia myslia, že všetci rodičia milujú svoje deti a vedia tiež, ako túto lásku prejavovať. Vo všeobecnosti sa predpokladá, že každý rodič je zrelý a zodpovedný dospelý človek bez akýchkoľvek emocionálnych problémov, ktoré majú vplyv na jeho rodičovstvo. No často sú to však len ideálne predstavy a v mnohých prípadoch to takto nefunguje. Rodičia sú tiež len ľudia a robia chyby. Majú vlastné názory na svet a na to, čo je správne rodičovstvo. Každý rodič môže v sebe nosiť aj nevyriešené problémy. Niektorí môžu zápasiť s duševnými chorobami, závislosťami, poruchami osobnosti, emocionálnymi zraneniami a podobne. Mnoho rodičov bolo v období vlastného detstva emocionálne ranených a ak sa tieto rany v priebehu dospievania nevyliečili, často si ich prenášajú do dospelosti a do vlastného rodičovstva. Nejedno dieťa prežíva v detstve veľa bolesti, agresie, nezáujmu, nepocítilo hranice, necítilo dôveru alebo necítilo lásku. Toto všetko môže rodičov ovplyvňovať pri výchove vlastných detí. Niekedy sme prekvapení, keď vidíme správanie niektorých rodičov. Ale všetko má svoje príčiny. Často je potrebné zamyslieť sa nad tým, či títo rodičia dostali v detstve adekvátnu výchovu a dostatok lásky. Ako sa emocionálne rany prejavujú?
Môžu nastať problémy s dôverou
Ak je rodič dieťaťu vždy nablízku a pomáha mu pochopiť problémy, vyrastie z neho dospelý človek , ktorý vie, že druhí sú tu pre neho. Ale dieťa, ktoré rodičia od seba odháňali, je postupne nútené zvládnuť jednotlivé situácie samo. Ak tento vplyv dieťa pociťuje dlhú dobu, naučí sa, že druhým sa nedá dôverovať. Takýto človek v dospelosti je presvedčený o tom, že ľudia ho neochránia, nepomôžu mu a že nadväzovať vzťahy je nebezpečné.
Ťažkosti s hranicami
Psychicky vyrovnaný rodič rozumie, aké je dôležité naučiť dieťa chápať, že každý potrebuje svoj priestor a čas. Každý človek je jedinečný a má svoje vlastné potreby, ktoré musíme rešpektovať. Nevyrovnaný rodič svojmu dieťaťu nedáva dostatok vlastného priestoru. Správa sa k nemu, akoby záležalo len na potrebách dieťaťa. Počas svojho vývoja si bude takéto dieťa vážiť svoju nezávislosť a priestor viac ako je bežné, no zároveň bude pociťovať obrovskú túžbu všetkým okolo robiť radosť. Zle si bude vysvetľovať aj túžbu druhých po vlastnom priestore. Ako dospelý človek si bude myslieť, že ak niekto nechce, aby bol stále pri ňom, odmieta ho.
Neschopnosť naviazať sa
Ak rodič vychováva dieťa s láskou, podporou a starostlivosťou, bude toto dieťa v dospelosti vnímať vzťahy a citové väzby ako niečo dobré a bezpečné. Dieťa vychovávané bez lásky a s chladným prístupom rodičov sa naučí, že ľuďom sa nedá veriť. Získa tiež presvedčenie, že vzťahy nie sú bezpečné a stabilné a že sa dokážu rýchlo zničiť. Ak dieťa prežíva detstvo s rodičmi, ktorí majú k nemu takýto prístup, väčšinou z neho vyrastie taký dospelý človek, ktorý síce bude neustále hľadať láskyplný a trvalý vzťah, ale zároveň si bude dookola opakovať, že sa musí spoliehať iba na seba, lebo v skutočnosti aj tak nič nie je stabilné a pevné. Takéto vnímanie vzťahov vyvoláva úzkosť a neistotu, pretože v podvedomí neustále očakáva, že príde odmietnutie.
Strach zo zlyhania
Rodičia by okrem iného mali svoje deti naučiť, že neúspech je prirodzená súčasť života. No nevyrovnaný rodič býva nadmieru kritický a keď dieťa nenapĺňa jeho očakávania, používa aj neprimerané tresty. Existujú aj také prípady, kedy rodičia nevenujú deťom žiadnu pozornosť dovtedy, kým neurobia veci podľa ich očakávaní. Aj s takýmito prístupmi sa deti bežne stretávajú. Potom z nich vyrastajú dospelí, ktorí sa domnievajú, že ak nie sú najlepší, nezaslúžia si lásku a prijatie. A s takýmto pocitom sa žije naozaj ťažko.
Nevedia si uvedomovať samých seba
Rodič by mal dieťaťu neustále prejavovať prijatie a lásku, aby vedelo, že je milované také, aké je. Nezdravo kritický rodič, ktorý dieťa nechváli ani mu nepreukazuje lásku, naučí svoje dieťa spochybňovať samo seba a tiež to, že nie je hodné lásky a pozornosti. Toto potom môže prerásť do silnej zakomplexovanosti.
Ďalšie prejavy dospelých, ktorí boli emocionálne zranení v detstve
Väčšia náchylnosť k depresii
Mnoho žien má problémy s partnerskými vzťahmi práve pre zlý vzťah so svojím otcom. Vážne to ovplyvňuje ich sebaúctu a vedie k depresii, pretože pociťujú smútok, s ktorým si nevedia dať rady.
Väčšia náchylnosť k poruchám stravovania
Dcéry bez silného otcovského vzoru sú vo väčšom riziku, že sa stanú obéznymi. Dá sa povedať, že sa snažia pociťované prázdno zaplniť jedlom. Iné môžu byť anorektické alebo bulimické. Myslia si, že keby boli dostatočne štíhle, otec by ich mal rád.
Väčšia pravdepodobnosť nadviazať sexuálny vzťah priskoro
Veľa štúdií preukázalo, že ak dievčatám chýbala otcova láska a pozornosť, snažili sa získať prijatie od muža práve prostredníctvom sexu.
Väčšia náchylnosť k závislostiam
Podľa viacerých zistení je u detí, ktoré vyrastajú bez otca, o 69 percent vyššia pravdepodobnosť, že budú užívať drogy a o 76 percent vyššia pravdepodobnosť, že spáchajú nejaký zločin. Dcéry sa zvyčajne utiekajú k drogám preto, aby utíšili svoju bolesť.
Ako vyliečiť detské zranenia
Bolo by nádherné, keby sme sa mohli vrátiť v čase a prežiť také detstvo, po akom človek túži. Veď, kto by nechcel zažiť lásku, prijatie, bezpečie a mnoho ďalších krásnych vecí. Ale niekedy sa to nedá. Treba kráčať životom ďalej aj s tým, čo si v sebe nesieme. Ale existujú určité spôsoby, ktoré môžu pomôcť. Pozrime sa na ne.
Svoj životný príbeh niekomu porozprávajte alebo ho opíšte
Rozpovedzte svoj príbeh. Písanie vám umožní dať tomu celému tvar, štruktúru a zorganizovať svoje myšlienky. Budete si lepšie pamätať celé udalosti, nielen prežité emócie. Pomôže vám to získať nadhľad a vypustiť svoje emócie.
Pozerajte si staré fotografie a dokumenty
Často si sami seba pamätáme takých, ako o nás rozprávajú druhí, a nie takých, akými sme boli v skutočnosti. Napríklad dievča o sebe počulo, že ako malé bolo tučné. Na fotkách však môže zistiť, že sa vôbec nelíšilo od druhých detí. Dieťa, ktorému hovorili, že bolo hlúpe, môže zistiť, že jeho vysvedčenia tomu vôbec nenasvedčujú. Možno v nich nájde prinajhoršom nejakú trojku. Je to pre vás šanca vidieť veci také, aké boli v skutočnosti a uvedomiť si, ako klamstvo vytvorilo podmienky pre správanie, ktoré nemá žiadne opodstatnenie.
Prehodnoťte svoje súčasné vzťahy
Ak ste vo vzťahu, ktorý vo vás vzbudzuje zlý pocit, podrobne ho preskúmajte. Porozmýšľajte, čo vás človeku, s ktorým žijete, priťahuje. Napíšte si zoznam vecí, ktoré od vzťahov očakávate a potom ich postupne krok za krokom realizujte.
Prijmite svoju minulosť a stanovte si pred rodičmi nové hranice
Zoberte kontrolu nad vaším súčasným vzťahom s rodičmi do vlastných rúk. Spíšte si na papier, ktoré skutky vašich rodičov narúšajú váš život a považujete ich za bolestivé alebo nespravodlivé. Potom si napíšte zoznam pravidiel, ktorými by ste to mohli zmeniť. Nejde o jednoduchú záležitosť a je veľmi pravdepodobné, že vám opäť otvorí staré rany. Prevzatie kontroly, ktorú ste ako dieťa nemali, dokáže priniesť liečivé účinky. Musíte konať pokojne, ale neoblomne. Je tu riziko, že vkĺznete do starých koľají a zažijete prechodne aj napríjemné situácie, ale v konečnom dôsledku sa dá napraviť. Ak je to možné, poistite sa vhodnými argumentmi.
Nie je jednoduché vyliečiť rany, ktoré ste si do dospelosti priniesli z detstva, ktoré ste prežili bez lásky a pochoepnia. Uvedomte si však, že ak chcete, tak aj v doseplsoti sa dá ešte veľa vecí vyriešiť a zmeniť na lepšie. Ak však váš problém dlho pretrváva a neviete si s ním pomôcť, vyhľadajte odborníka. Poradí vám, ako sa vysporiadať so svojou bolesťou, vnesie do vášho života nadhľad a pomôže vám nadobudnúť väčšiu sebaúctu a dôveru.
