Šesť bodov, ktoré by sme si mali pamätať o koronakríze a o škole

Foto: Shutterstock
Blíži sa čas, kedy sa budeme postupne vracať do škôl. To, aký dopad malo celé koronavírusové obdobie na vzdelanie, ako aj psychiku detí, mládeže, no aj rodičov, učiteľov, či celej spoločnosti budeme zisťovať postupne.   / Foto: Shutterstock

Autorka je psychologička a špecializuje sa na pozitívnu psychológiu.

 

Blíži sa čas, kedy sa budeme postupne vracať do škôl. To, aký dopad malo celé koronavírusové obdobie na vzdelanie, ako aj psychiku detí, mládeže, no aj rodičov, učiteľov, či celej spoločnosti budeme zisťovať postupne.  

 

Z pohľadu rastu a rozvoja človeka či celej spoločnosti bude nadchádzajúce obdobie veľmi dôležité. Podstatné totiž bude, ako využijeme skúsenosť a poznanie, ktoré nám posledných jedenásť mesiacov (od marca 2020, vrátane leta) dalo. Okrem analýzy a reflexie bude dôležité aj spracovanie skúsenosti,  práca s poznaním a poučením a následné obohatenie a posilnenie. Posilnenie vo všetkých oblastiach života. Či už pôjde o osobné životy, príbehy, osobnostný rozvoj, ale aj v oblasti vzdelávania a školstva.

 

Krízy znamenajú veľkú záťaž, no vždy majú tri závery. Prvý hovorí, o tom, že človeka, či spoločnosť môže takáto záťaž zničiť a po skončení krízy neprichádza k obnove. Druhý záver hovorí o tom, že po skončení krízy dochádza ku stabilizácii a „návratu do normálu.“  Tretí záver  hovorí o tom, že kríza môže byť nielen zdrojom obnovy, ale aj posilnenia a rastu. Kríza môže otvoriť nové obzory, horizonty. Môže byť zdrojom zrodu novej existencie.

 

Ak by sme uvažovali nad tým, že koronavírusové obdobie by mohlo podporiť zrod novej existencie a rozmeru v školstve, mohli by sme sa opierať o týchto šesť bodov poznania:

 

1. Osobný kontakt je nenahraditeľný

Priamy kontakt v škole sa na niekoľko mesiacov presunul do online priestoru. Prezenčnú výučbu nahradilo dištančné vzdelávanie. Nech už je dištančné vzdelávanie akokoľvek kreatívne a moderné, všetci sme sa presvedčili, že osobný kontakt je nenahraditeľný. Objatie, úsmev, dotyk, priama interakcia s človekom, pohľad z očí do očí sa nedá plnohodnotne ničím nahradiť. Ukázalo sa, že technológie vedia byť dobrou pomôckou vo vzdelávaní, no zároveň nesmú byť jedinou a hlavnou formou vzdelávania. Škola vo svojej štandardnej podobe má svoje nezastupiteľné miesto. No vďaka technológiám môže byť vzdelávanie flexibilnejšie, otvorenejšie, prístupnejšie a v konečnom dôsledku aj viac dostupné. Správna kombinácia osobného kontaktu a technológií je to, čo dnešná doba potrebuje.

 

2. Škola znamená ďaleko viac ako len vedomosti

Uzavreté školy, strata osobného kontaktu ukázali aká dôležitá je škola v životoch ľudí. V plnej kráse sa ukázalo, že to nie je len miesto odovzdávania vedomostí ale je to mimoriadne silná sociálna inštitúcia, ktorá formuje človeka, komunitu a spoločnosť. Škola je miesto, kde sa učíme komunikovať, budovať vzťahy, zvládať prekážky, miesto kde sa zásadnou mierou formujú naše názory, postoje a miesto, kde sa rozvíjajú naše sociálno-emocionálne zručnosti. V niektorých prípadoch je škola útočiskom a ostrovom bezpečia.

Koronakríza nám ukázala, čo všetko pre nás škola znamená. Deti dnes túžia po návrate do škôl, učitelia túžia po svojich triedach a žiakoch a rodičia túžia po tom, aby už nemuseli byť učitelia.  O mieste a význame škôl dnes nikto nepochybuje. Ba práve naopak, jej úloha vďaka koronakríze významne vzrástla. Je dôležité, aby sme na toto poznanie nezabudli.

 

3. Škola častokrát znamená úplne všetko pre deti zo sociálne-znevýhodneného prostredia

O tom, že škola znamená pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia takmer všetko, vedia najviac rozprávať mnohí obetaví učitelia, či sociálni pracovníci, ktorí počas koronakrízy

vytlačili stovky pracovných listov, obchodili množstvo domácností a úpenlivo hľadali cesty k takýmto deťom. Zistenia Inštitútu vzdelávacej politiky z leta 2020 odhalili koľko detí nemalo prístup k vzdelaniu počas prvej vlny pandémie a ako veľmi sa dotklo uzavretie škôl detí zo spomínaného prostredia. Škola pre takéto deti nie je len otázkou budúcnosti, ale aj otázkou zabezpečenia základných potrieb dieťaťa v prítomnosti. Vytváranie podpory či podmienok pre zdravý vývin takýchto detí by nemal byť len na okraji nášho záujmu. Mala by sa tomu venovať náležitá pozornosť s náležitou podporou.
 

4. Rodič nikdy nebude učiteľ

Zavretie škôl prinieslo novú skúsenosť. Z rodičov sa nedobrovoľne stali v mnohých prípadoch učitelia. Boli intenzívne vtiahnutí do procesu učenia a to nebolo a stále nie je ľahké. Rodičia však spoznali, aká dôležitá je trpezlivosť pri učení, pevné nervy, znalosť predmetu a koľko energie stojí niečo dieťa naučiť. Učitelia zasa mohli spoznať, že rodič vie byť ich veľký spojenec a ohromná podpora. Nikdy ich ale nenahradí a ani nesmie. Rodič jednoducho nie je učiteľ. Byť učiteľom si vyžaduje odbornú znalosť v mnohých rozmeroch, nie len konkrétneho predmetu, ktorú rodič nemá. Ale ich spoločným objektom a cieľom záujmu je dieťa. Jeho vzdelávanie, rast a rozvoj. A to by ich malo spájať. Učitelia a rodičia sa počas koronakrízy ocitli na rovnakých brehoch. Je to vzácna skúsenosť. Vďaka nej tak vedia spoločne pracovať  na zdravom vývine dieťaťa. Tak v rovine kognitívnej, ako aj sociálno-emocionálnej.
 

 

5. Učiteľ už nesmie byť prehliadaná profesia

Tlak, stres, ohromná záťaž, nové formy učenia, vyučovanie cez dovtedy neznáme formáty, úplne iný spôsob komunikácie či práce so žiakom. To sú len niektoré z výziev, ktorými boli a sú učitelia počas koronakrízy konfrontovaní.

Učitelia sú celkovo posledných pár rokov vystavení veľkej miere kritiky.  No nie vždy je to fér. Mnohí si myslia, že rozumejú profesii a majú právo kritizovať ako učitelia učia, čo a ako robia, či ako deti hodnotia. Avšak častokrát tomu chýba hlbšie poznanie situácie, objektívny pohľad na vec a profesijná expertíza. Byť učiteľom nie je ľahké. Koronakríza nám to pekne ukázala. Ukázala ale aj to, že učiteľom chýba väčšia a systematická podpora a chýba pravidelný monitoring profesie. Učitelia si to všetko ale zaslúžia. Učiteľ už nesmie byť prehliadaná profesia.

 

6. Kľúčom k dobrej škole sú medziľudské vzťahy

Ak nám niečo posledný rok v školách ukázal, tak to bol význam dobrých medziľudských vzťahov. Dobré vzťahy sú základom dobrého fungovania školy, no v konečnom dôsledku akéhokoľvek prostredia. Dobré vzťahy pomáhajú zvládať krízy a sú kľúčom k rozvoju.  Bez nich sa nevieme pohnúť vpred. Investície do ľudí a dobrých medziľudských vzťahov sú najefektívnejšími a najzmysluplnejšími investíciami zo všetkých zdrojov.

Zdieľať na facebooku