Spolunažívanie si vyžaduje osvojenie istých sociálnych a emocionálnych kompetencií, ktoré umožňujú človeku prispôsobovať sa svojim potrebám a súčasne aj potrebám iných ľudí. V škole sa väčšinou sústreďujeme na odovzdávanie vedomostí, ale čoraz viac je dôležitejšie zameriavať sa aj na rozvoj emocionality, sociability a vzájomných vzťahov. Veď najlepšie sa učí v tej triede, kde vládnu medzi žiakmi dobré vzťahy a prevláda pozitívna atmosféra. Na rozvoj sociálnych a emocionálnych kompetencií musí učiteľ vytvoriť prostredie, v ktorom prevláda rešpekt a vzájomné akceptovanie sa. Keď dieťa cíti, že ho rešpektujú a akceptujú, rozširuje tieto pocity aj na ostatné deti. Okrem prostredia je však potrebné využívať také aktivity, ktoré pomáhajú deťom včleňovať sa do skupiny, vedieť sa navzájom dohodnúť, vyriešiť konflikty a viesť navzájom rozhovory.
Pozrime sa na niektoré aktivity, ktoré môžu učiteľom pri spomínanej činnosti so žiakmi pomôcť.
1. Pozitívne odkazy
Pripevnite žiakom špendlíkom na chrbát papier a povedzte im, aby každý každému napísal na chrbát niečo pozitívne. Keď to urobia, sadnite si do kruhu a žiaci si potichu prečítajú všetky odkazy. Potom môžu vybrať jeden, ktorý sa im najviac páčil a prečítajú ho nahlas. Túto aktivitu majú žiaci veľmi radi, lebo sa vždy niečo pozitívne o sebe dozvedia, a to im nielen zlepšuje náladu, ale aj motivuje do ďalších dní v škole.
2. Príbeh o sebe
Žiaci napíšu na papier krátky príbeh zo svojho života. Učiteľ potom príbehy pozbiera, vloží ich do nejakej nádoby a postupne ich začne čítať. Úlohou žiakov je priradiť príbeh ku konkrétnemu žiakovi. So staršími žiakmi alebo stredoškolákmi môžete pracovať aj tak, že im poviete, aby opísali situáciu zo svojho života, ktorá bola pre nich určitým spôsobom prelomová, ktorá im pomohla prekonať nejaký problém alebo pomohla pochopiť dôležité veci.
3. Zapíšte, roztrhajte a odhoďte svoj stres
Povedzte svojim žiakom, aby napísali na paier situáciu, osobu alebo udalosť, ktorá ich najviac stresuje. Keď dopíšu, povedzte im, aby papier roztrhali a pri trhaní si predstavovali, ako stres z nich vychádza. Môžete to urobiť napríklad na začiatku hodiny a je pravdepodobné, že vďaka tejto aktivite vytvoríte pre niektorých žiakov lepšie pdomienky na učenie.
4. Vnímanie zvuku
Povedzte žiakom, aby boli chvíľu ticho a sústredili sa len na zvuky, ktoré počujú a po určitej dobe sa sústredili len na ten zvuk, ktorý na nich vplýval najintenzívnejšie. Neskôr sa môžete porozprávať o tom, aké pocity v nich konkrétny zvuk vyvolával. Keď sa takto učia vnímať zvuky, začínajú sa citlivejšie stavať aj ku zvukom, ktoré oni sami často spôsobujú v triede.
5. Rozhovor o emóciách
Táto aktivita sa dá použiť predovšetkým na začiatku alebo na konci týždňa. Žiaci sedia v kruhu a rozprávajú o svojich pocitoch. Vzájomné zdieľanie pocitov pomáha žiakom si uvedomovať, že často určitý problém nemajú len oni sami, ale i ďalší spolužiaci. To, že žiaci dokážu rozprávať aj o svojich pocitoch, ich učí empatii a lepšiemu vzájomnému pochopeniu. Ideálne je, keď sa aj učiteľ zapojí do aktivity.
6. Emocionálna prechádzka
Učiteľ povie každému žiakovi, aký emočný stav bude pantomimicky stvárňovať. Môže byť veselý, smutný, šťastný, nahnevaný, prekvapený, bláznivý a podobne. Zároveň učiteľ vyberie 2-3 žiakov, ktorí sa snažia uhádnuť, akú náladu ten ktorý žiak vyjadruje.
7. Stratený kamarát
So žiakmi sa môžete zahrať aj hru na „strateného kamaráta“. Jeden žiak bude ujo z ulice a druhý žiak bude predstavovať niekoho, komu sa stratil kamarát. Musí ujovi opísať jeho pozitívne vlastnosti. Ďalší žiaci v triede hádajú, kto sa vlastne z triedy stratil. Žiaci sa po uhádnutí mena žiaka vymenia a hra pokračuje.
8. Zastavený film
Podľa počtu žiakov učiteľ vytvorí skupiny 3-5 žiakov. Pustí hudbu. Počas zvukov hudby skupinky sa voľne pohybujú po triede. Keď hudba prestane hrať, žiaci sa zastavia v polohe, v akej sa práve nachádzajú a stoja ako sochy. Potom učiteľ povie, čo majú skupiny robiť. Napríklad: „Zbierame maliny, učíme sa, tancujeme, cvičíme, lúčime sa, varíme a podobne.“ Žiaci začnú pantomimicky vykonávať činnosť ako v nejakom filme. Po určitom čase opäť zaznie hudba a žiaci sa voľne pohybujú po triede. Potom učiteľ opäť zastaví hudbu a hra pokračuje. Žiaci sa takto učia spolupracovať a zároveň sa aj vciťovať navzájom do seba pri pantomimickej činnosti.
9. Triedna vlajka
Pocit spolupatričnosti pomáha vytvárať aj triedna vlajka. Môžete ju so žiakmi urobiť napríklad na začiatku školského roka. Môžete si ju urobiť napríklad tak, že na veľký výkres doprostred napíšete názov triedy a po obvode deti môžu:
- napísať svoje mená,
- obkresliť obrysy svojich rúk, do ktorých napíšu svoje mená,
- obkresliť obrysy svojich rúk, do ktorých nakreslia, čo najradšej robia alebo čo im robí najväčšiu radosť.
Vlajku si potom vyveste na nástenku.
10. Kreslenie pocitov
Učiteľ prinesie veľký výkres a povie deťom, aby nakreslili niečo, čo v nich za posledné obdobie vyvovalo smútok, hnev, strach alebo radosť. Keď výkres dokončia, učiteľ im povie, aby sa pokúsili vytvoriť podľa obrázkov vety alebo krátky príbeh. Ak máte v triede veľa žiakov, roydeľte ich do skupín. Aktivita pomáha rozvíjať komunikáciu o pocitoch, ale tiež ich rozpoznávať a pomenovať.
11. Loptička prianí
Žiaci sa posadia do kruhu. Navzájom si hádžu loptičku. Ten žiak, ktorý hodil loptičku svojmu spolužiakovi alebo spolužiačke, mu/jej povie, čo jej najviac praje. Potom žiak, ktorý loptčku chytil, si vyberie niekoho ďalšieho z triedy a povie mu, čo mu najviac praje. Aktivita pokračuje dovtedy, kým sa nevystriedajú všetci žiaci. Aktivita pomáha vcíťovať sa do života spolužiakov a odhadovať, čo by im asi urobilo najväčšiu radosť.
12. Hra na básnikov
Žiaci sedia v kruhu a každý má pripravenú pero. Rozdáme 2 veľké papiere A4. Prvý hráč napíše čitateľne na papier jeden riadok ľubovoľného textu. Posledné slovo napíše na prázdny riadok. Papier zloží tak, aby bolo vidno iba posledné slovo. Potom ho podá susedovi. Ten si prečíta posledné slovo a napíše jeden riadok (verš), ktorý sa s uvedeným slovom rýmuje. Posledné slovo opäť napíše na prázdny riadok, papier zloží a podá ďalej. Obsah „básne“ je teda všetkým básnikom tajný. Každý pozná iba posledné slovo žiaka, od ktorého preberá papier. Táto hra sa dá hrať aj tak, že sa žiaci vopred dohodnú, na akú tému budú písať. Aktivitu rozvíja empatiu a tiež spoluprácu.
13. Spoločný obrázok
Žiakov rozdelíme do dvojíc alebo im umožníme, aby si sami našli dvojicu. Každá dvojica si zoberie jeden papier a jedno pero. Ich úlohou je nakresliť spoločný obrázok, a to bez používania slov, mimiky a gestikulácie. Úloha sa končí, keď každá dvojica svoj obrázok dokreslí. Aktivita rozvíja empatiu a i spoluprácu.
14. Naše myšlienky a pocity
Žiaci sedia v kruhu tak, aby každý videl na každého. Učiteľ skupine predstaví tému. Môžete sa rozprávať napríklad na tieto témy:
V tejto skupine som rád, pretože ...
Lukáš, ocenil som, že si ...
Som rád, že som taký, aký som, pretože ...
Nedávno sa mi podarilo ...
Janka, chcel by som mať tvoju vlastnosť, schopnosť ... ( menovať pozitívne vlastnosti, schopnosti, zručnosti ), lebo...
Každý v kruhu má možnosť podeliť sa s triedou o myšlienky a pocity týkajúcej sa témy a potom odovzdá slovo ďalšiemu.
15. Kto som?
Všetci žiaci dostanú list papiera a preložia ho na polovicu. Do jednej polovice napíšu čo najviac svojich povahových vlastností. Učiteľ listy pozbiera, zamieša a nalepí ich na stenu v triede. Žiaci si potom čítajú vystavené charakteristiky. Do spodných častí píšu mená spolužiakov, ktorých podľa popísaných vlastností spoznali. Po ukončení tejto časti si žiaci zo steny zoberú svoju charakteristiku a vytvoria malé skupinky (4 – 5 členov). Navzájom sa porozprávajú o tom, čo si myslia o dohadoch, či boli presné a podobne. Tiež sa poinformujú o tom, čo sa o sebe dozvedeli a navzájom na svoje zistenia reagujú. Môže nasledovať diskusia v triede. Pri tejto aktivite si často žiaci uvedomujú, že ich videnie seba samého sa môže výrazne odlišovať od toho, ako ich vnímajú druhí. Učiteľ upozorní žiakov, aby nehovorili alebo nepísali veci, ktoré by mohli spolužiakov uraziť alebo raniť.
Zdroje: cpppple.sk, edutopia.org
