Kornélia Ďuríková

Wellbeing (duševná pohoda) a duševné zdravie by mali mať to isté miesto ako klasické učenie. Dôvod je prostý. Človek, ktorý sa necíti dobre, nevie dobre fungovať, necíti sa psychicky bezpečne, sa NEDOKÁŽE UČIŤ!

V poslednom roku sa v súvislosti so školou začali objavovať slová, ktoré sme dovtedy nepoznali. Streľba, útok, fyzická likvidácia, zbrane, brutálna šikana. Nedokázali sme si predstaviť, že by sa niečo také mohlo udiať v našich školách.

Mnohé dnešné deti nemajú  záujem o učenie. Triedy máme plné demotivovaných a smutných detí. Ako je to možné, ak presne tieto deti kedysi učenie bavilo?

Mnohí hovoria, že dnešné deti a dospievajúci sú precitlivelí, rozmaznaní a sú to slabosi. Neustále počuť na nich sťažnosti, že nič nezvládnu, pri prvej prekážke sa zložia, neustále sa na niečo vyhovárajú, nič ich nebaví, nič ich nezaujíma, neučia sa a sú hysterickí. Prečo sa ale my dospelí nepozrieme na seba? Veď to, ako dnešná doba vyzerá, je výsledok našich rozhodnutí, postojov, správania, či charakteru.

Duševné zdravie v školách nie je téma, ktorú by sme potrebovali zaviesť do škôl, lebo nevieme, čo s voľným časom učiteľov. Stáva sa nevyhnutnosťou, aby sme zabránili ľudským tragédiám v budúcnosti.

Mnoho sa v posledných rokoch hovorí o depresii, ale stále je veľa ľudí, ktorí hoci sa necítia úplne dobre, symptómy depresie u nich nie sú prítomné. Môže ísť o stav nazývaný languishing.

K jedným z najčastejšie skloňovaných slov posledných dvoch rokov patrí slovo úzkosť. Ako s ňou pracovať?

Na Slovensku sú ľudia s duševnými poruchami stále silno stigmatizovaní a odsudzovaní. Stále sa bojíme duševných porúch, hanbíme sa o nich hovoriť a o ľuďoch s duševnými poruchami máme predsudky.