Aký bol rok 2020 pre učiteľov? Charakteristický bol mimoriadny stres, záťaž, ale aj nové zručnosti či neustála zmena

Rok 2020 znamenal pre mnohých učiteľov mimoriadny stres, záťaž, vyčerpanie, ale aj nové zručnosti, nové skúsenosti či neustálu zmena.
Rok 2020 znamenal pre mnohých učiteľov mimoriadny stres, záťaž, vyčerpanie, ale aj nové zručnosti, nové skúsenosti či neustálu zmena. / Foto: Shutterstock

Autorka je psychologička a špecializuje sa na pozitívnu psychológiu.

 

Je ťažké jedným slovom či jednoduchou vetou opísať, čo znamenal rok 2020 pre učiteľov. Určite nebudem ďaleko od pravdy, ak by sa v  zhodnotení roka objavovali slová ako mimoriadny stres, záťaž, vyčerpanie, nové zručnosti, nové skúsenosti, ale aj nepredvídateľnosť či neustála zmena.

 

Na jar 2020 boli školy „vhodené priamo do vody a museli začať hneď plávať“. Učitelia boli konfrontovaní so situáciami a spôsobmi učenia, na ktoré nikdy predtým neboli pripravovaní. Bola to divoká jazda a „v plnej nahote“ sa odhalilo mnoho rozmerov školy.Ukázalo sa, ako je nesmierne dôležité vnímať školu nielen ako „nalievareň vedomostí“, ale ako komplexnú sociálnu inštitúciu, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje individuálne životy, celú komunitu, ale aj celú spoločnosť. Zistili sme, ako sú dôležité medziľudské vzťahy a ako vedia ovplyvniť zvládanie kríz. Presvedčili sme sa, aká dôležitá je správna komunikácia, že riaditelia musia byť lídri a musia mať výborné manažérske zručnosti, aké dôležité je vnímať dieťa v širších súvislostiach - nie len ako žiaka, aké dôležité je vzdelávanie učiteľov a ich kráčanie s dobou, ale aj to, aká dôležitá je podpora učiteľov.

 

Učiteľská profesia potrebuje byť pod drobnohľadom

Treba povedať, že učiteľská profesia je už istú dobu pod veľkou paľbou kritiky. Ale je to oprávnené? Učiteľov radi kritizujeme a všetko na nich zvaľujeme. No nie vždy je to spravodlivé a fér. Niekedy nám chýba hlbšie pochopenie tohto povolania v kontexte doby a aj aktuálnosť vedomostí, profesijná expertíza a vyhodnocovanie ich práce na základe faktov, nielen emócií. Na Slovensku chýbajú inštitúcie, ktoré by dlhodobo, komplexne, hĺbkovo a pravidelne monitorovali túto profesiu a poskytovali dáta, informácie, robili výskumy, prieskumy a prípadne poskytovali učiteľom aj poradenstvo. Samozrejme, že máme organizácie a inštitúcie, ktoré sčasti plnia tieto funkcie, napríklad Štátna školská inšpekcia, ŠPÚ, MPC a iné. Dokonca sú tu aj organizácie z tretieho sektora alebo súkromného, no je ich stále málo a všetky sú veľmi podfinancované. Štátne aj neštátne.

 

Vo svete existujú nezávislé organizácie, inštitúty, ktoré vďaka veľkej podpore (morálnej, ale aj finančnej) odvádzajú obrovský kus práce a pomáhajú celému sektoru vzdelávania. Spomeniem napríklad organizáciu Education Support z Veľkej Británie, ktorá sa venuje psychickej podpore učiteľov. Venuje sa aj výskumu a vytvorila Teacher Wellbeing Index, ktorý monitoruje mnoho rozmerov práce učiteľa. Ďalším je napríklad Národné centrum Anny Freud, ktoré sa venuje duševnému zdraviu detí, mládeže a podpore wellbeingu v školách. Robí výskum, vypracováva podporné materiály pre školy, poskytuje mentoring a vzdelávanie. Patrónkou centra je členka kráľovskej rodiny, vojvodkyňa z Cambridge Kate Middleton. Podobných inštitúcií podporujúcich a monitorujúcich školstvo, profesiu učiteľa, duševné zdravie detí, učiteľov, či  wellbeing v školách je vo Veľkej Británii, severských krajinách, USA, Austrálii, či na Novom Zélande mnoho. Ide o veľké organizácie so silnou podporou, ktoré odvádzajú obrovský kus práce a významne podporujú školstvo vo svojich krajinách.

 

Výskum, ako boli na tom učitelia v roku 2020 

Počas roku 2020 bolo v celom svete zverejnených mnoho výskumov, ktoré mapovali profesiu učiteľa v čase koronakrízy. Dopady, priebeh či sledovanie najrozličnejších oblastí učiteľskej profesie počas tohto obdobia. Jedným z takýchto je aj výskum amerického portálu EducationWeek a jeho výskumného centra Edweek, ktorý portál realizoval počas celého roku 2020. Všetky zistenia reflektujú realitu v USA, no môžu byť zaujímavé aj pre nás. Pandémia otvorila mnoho tém či otázok naprieč krajinami a kultúrami. Zistenia z iných krajín nás môžu inšpirovať a môžu byť v niektorých bodoch podobné. Prečítajte si zistenia z uvedeného výskumu.

 

1 | Spokojnosť s povolaním učiteľa v čase koronakrízy klesala

Výskumné centrum Edweek uvádza, že od marca 2020 do decembra 2020 tento údaj neustále klesal. V marci uviedlo 63% učiteľov, že ich spokojnosť s povolaním je nižšia, ako pred pandémiou. V decembri túto skutočnosť uviedlo až 86% učiteľov. Učitelia zároveň konštatovali, že prispôsobovanie sa dištančnému vzdelávaniu bolo veľmi stresujúce. Uvádzajú, že pracujú viac hodín ako pred pandémiou a majú oveľa viac problémov pri angažovanosti a spolupráci so žiakmi.

 

Poznámka: V angličtine existuje pojem „teacher morale“, ktorý sa nedá doslovne preložiť do slovenčiny. Teacher morale neznamená učiteľskú morálku či etiku. Toto slovné spojenie skôr vystihuje spokojnosť učiteľa s prácou, jeho angažovanosť, prístup k práci, identifikáciu s povolaním, snahu plniť vzdelávacie a osobné ciele v súvislosti s povolaním.
 

2 | Obavy z nakazenia koronavírusom v práci

Obavy učiteľov v USA z nakazenia koronavírusom bola oproti iným povolaniam vyššia. V máji 2020 uviedlo strach z nakazenia 29% učiteľov a 13% iných povolaní. V júli to už  bolo 57% učiteľov a 21% iných povolaní.

 

3 | Učitelia uvažujú o odchode zo školstva

Prieskumy v USA počas leta 2020 ukazovali, že 1 z 5 učiteľov uvažoval nad tým, že sa už na jeseň do školy nevráti. Prieskum Edweek ale nakoniec ukázal, že sa tieto obavy nenaplnili. Experti zároveň uviedli, že odchod z trvalých pracovných miest je v čase ekonomických kríz málo pravdepodobný. Dôvod zotrvania v profesii teda pravdepodobne nebude v opätovnom nájdení naplnenia v práci, ale v obave z neschopnosti nájdenia nového zamestnania.

 

4 | Motivácia počas pandémie

Jednou z najväčších výziev je počas dištančného vzdelávania pre učiteľov na celom svete motivácia žiakov. Podľa výskumného centra Edweek a jeho prieskumu na reprezentatívnej vzorke žiakov druhého stupňa ZŠ a stredných škôl žiaci uvádzajú, že vyučovanie je počas pandémie nudné a že majú problém porozumieť učivu.

 

Edweek položil takmer rovnakú otázku učiteľom a žiakom. Opýtal sa ich, „Ako ovplyvnila pandémia koronavírusu stupeň motivácie žiakov?“

  • 48% učiteľov si myslí, že študenti sú oveľa menej motivovaní. 40% učiteľov si myslí, že žiaci sú o trochu menej motivovaní. 8% že pandémia nemala žiaden dopad na motiváciu študentov, 4% si myslí, že sú trochu viac motivovaní a 1%, že sú oveľa viac motivovaní. 

 

Pohľad žiakov bol trochu iný.

  • 18% žiakov si myslí, že sú oveľa menej motivovaní. 32%, že sú o trochu menej motivovaní, 24% tvrdí, že pandémia vôbec nezasiahla ich motiváciu,14% si myslí, že sú o trochu viac motivovaní a 12%, že sú oveľa viac motivovaní.

 

Otázka o motivácii bola učiteľom položená aj smerom k ich vlastnej motivácii k práci. Znela: „Ako ovplyvnila pandémia koronovírusu vašu motiváciu k práci?“

  • 10% uviedlo, že sú oveľa menej motivovaní, 33%, že sú trochu menej motivovaní, 32%, že pandémia nemala žiaden dopad na ich motiváciu k práci, 20%, že sú trochu viac motivovaní a 6%, že sú oveľa viac motivovaní.

 

5 | Pandémia ublížila vedomostiam, predovšetkým matematike

Vieme aj zo skúseností na Slovensku, že vzdelávanie počas pandémie spôsobilo najviac problémov deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia. Pandémia ale v konečnom dôsledku ublížila všetkým deťom. Okrem mnohých sociálnych či emocionálnych komplikácií významne ovplyvnila aj mieru vedomostí, a teda akademickú stránku. Údaje z USA ukazujú, že deti majú väčšie problémy s matematikou ako s čítaním. Pre zaujímavosť spomenieme decembrovú štúdiu McKinsey and Co. v USA, ktorá ukázala, že deti tmavej pleti a hispánske deti stratili približne 3 až 5 mesiacov učenia v matematike a deti bielej pleti jeden až tri mesiace počas jari 2020.
 

6 | Žiaci nezapínajú svoje kamery počas dištančného vzdelávania, ale väčšina škôl to vyžaduje

Nielen u nás, ale aj v USA je dištančné vzdelávanie zdrojom frustrácie a nekonečných debát. Aj tam sa pokúšajú študenti oklamať učiteľov najrozličnejšími spôsobmi. Zapínanie webkamier je večný problém. Americkí učitelia hovoria, že častokrát majú pocit akoby hovorili do bezodnej priepasti alebo nekonečnej hlbočiny.

 

Edweek položil rovnakú otázku učiteľom a žiakom ohľadom webkamier. Učiteľov sa opýtal:

„Prečo si vaši študenti vypínajú alebo nezapínajú kamery počas online hodín? Vyberte všetky odpovede, ktoré pre vás platia.“  Žiakov sa zasa opýtal „Prečo si vypínaš alebo nezapínaš kameru počas online hodín? Vyber všetky odpovede, ktoré pre teba platia.“

 

Odpovede boli nasledovné:

  • 71% učiteľov si myslí, že dôvodom je to, že žiaci sú síce pri počítači, ale nedávajú pozor. Avšak iba 17% žiakov hovorí, že sú pri počítači a nedávajú pozor, a preto si kameru nezapínajú.
  • 60% učiteľov si myslí, že kamery sú vypnuté preto, aby nikto nevedel, že žiak nie je pri počítači. Ale iba 11% žiakov uvádza toto ako dôvod, prečo kamery nezapínajú.
  • 49% si myslí, že dôvodom je to, že sa študenti hanbia, ako vyzerajú. 27% žiakov uvádza tento dôvod ako príčinu vypnutých kamier.
  • 40% učiteľov uvádza, že dôvodom je hanba žiakov za to, ako vyzerá ich domov. Tento dôvod uvádza 13% študentov. 
  • 37% učiteľov nevyžaduje zapnuté kamery. 35% žiakov taktiež uvádza, že sa to nevyžaduje. 
  • 33% učiteľov si myslí, že študenti nechcú, aby kamera ukázala niečo, čo ich dostane do problémov. Toto si myslí, 17% študentov.
  • Možnosť „vyžaduje sa to, ale nie sú za to, žiadne sankcie“ označilo 16% študentov a 24% učiteľov.
  • 24% uviedlo, že žiaci sa hanbia kvôli ďalším ľuďom doma a túto možnosť uviedlo 13% žiakov.
  • Zmena pomeru nastala pri odpovedi, nehanbím sa, ale veľmi si chránim súkromie. Túto možnosť označilo 21% učiteľov a 25% žiakov.
  • 19% učiteľov si myslí, že kamery sú vypnuté kvôli tomu, aby iné deti žiakov nefotili, nenatáčali a nešírili ďalej. S touto možnosťou súhlasí 20% žiakov.
  • Iné dôvody uviedlo 14% učiteľov a 7% žiakov.

 

Ďalšími možnosťami boli:

  • tlak rovesníkov (13% učiteľov, 7%žiakov)
  • aby kamera neukázala iných, čo robia a dostalo by ich to do problémov (12% učiteľov, 8% žiakov)
  • vyžaduje sa to ale je mi to jedno/je mu to jedno (10% učiteľov, 5% žiakov)
  • nahnevať učiteľov (10% učiteľov, 3% žiakov)
  • byť na kamere je bezpečnostné riziko pre žiaka alebo jeho rodinu (5% učiteľov, 6% žiakov)
  • rodičia to nedovolia (4% učitelia, 4% žiaci)
  • nahnevať iného žiaka (1% učitelia, 3%žiaci)

 

7 . Učitelia nie sú pripravení na to, aby pracovali so sociálno-emocionálnymi potrebami detí a témou wellbeingu

Aj napriek tomu, že tieto témy nie sú v USA nové a už sa udomácnili aj v oblasti vzdelávania, učitelia stále nemajú pocit, že sú dostatočne pripravení s nimi pracovať. 17% učiteľov si myslí, že sú úplne nepripravení, 32%, že sú čiastočne nepripravení, 46%, že sú čiastočne pripravení a 5%, že sú úplne pripravení.

 

Rok 2020 je za nami a vstúpili sme do nového roku. Nevieme, čo nám rok 2021 prinesie, no skúsme do neho aj napriek nejasnosti a neistote vykročiť s nádejou, optimizmom a inšpiráciou. Skúsme pomaličky spracovať rok 2020 a krok po kroku sa posúvať vpred. Prajem školstvu, učiteľom, rodičom a žiakom nech nie je rok 2021 návratom späť do normálu, ale obdobím renesancie a zdrojom nového začiatku.

Čítajte viac o téme: Dištančné vzdelávanie
Zdieľať na facebooku