Články: Pre študentov
O projekte

 

Dištančné vzdelávanie sa nedá porovnať s prezenčným

Kornélia Ďuríková
Autor článku
Foto: Bigstock
Dištančné verzus prezenčné vzdelávanie / Foto: Bigstock

22.10.2020 - Už druhý týždeň prebieha dištančné vzdelávanie na stredných školách. Základné školy sú stále otvorené a verme, že budú čo najdlhšie.

 

Nepodceňujme stredné školy. Sú dôležitejšie ako si myslíme

Dôvodom uzavretia stredných škôl bolo zníženie mobility a to, že „s týmito deťmi už netreba byť doma a zvládnu sa učiť aj samostatne“. To všetko je pravda, no je škoda, ak zároveň  podsúvame myšlienku, že dospievajúci už všetko zvládnu sami a nie je potrebné usmernenie dospelého.

 

15 - 19. rok života človeka je mimoriadne dôležitý. Ide o zásadné vývinové obdobie, ktoré ovplyvňuje budúcu osobnosť človeka. Zároveň sa počas neho rozvíja to, čo dnes tak veľmi potrebujeme rozvíjať – komunikačné zručnosti, charakter, hodnoty, postoje, morálka či kritické myslenie. Počas strednej školy tiež dochádza k výrazným zmenám v rozvoji mozgu. Vznikajú a zanikajú neurónové spojenia, posilňuje sa, prípadne sa vypínajú tie časti mozgu, ktoré ovplyvňujú  sebaovládanie, empatiu, motiváciu, schopnosť učiť sa, zvládanie výziev, prekážok, psychická odolnosť a iné. Ide o dôležité vývinové obdobie, počas, ktorého dochádza k veľkému budovaniu a akejsi rekonštrukcii človeka. Je to obdobie plné výziev a mnohých príležitostí. Ak sa teda vytvára dojem, že ide o menej podstatné obdobie v živote dieťaťa (aj, keď to už nie je úplne dieťa) alebo, že tieto „deti“ už môžu byť stále samy, sú veľké a netreba sa im až tak venovať, je to veľký omyl.

 

Škola hrá v živote dospievajúcich takmer najdôležitejšiu úlohu. Prečo?

Škola hrá v živote človeka zásadnú úlohu. Túto formuláciu si uvedomuje asi každý. Ak si to prenesieme do roviny dospievajúcich, s pokojným svedomím môžeme povedať, že škola hrá v živote dospievajúcich takmer najdôležitejšiu úlohu. Prečo?

 

Ide o obdobie kedy dochádza k prirodzenému odpútavaniu sa od rodičov. Dieťa si začína vytvárať vlastný postoj, vlastné názory, vlastné poradie hodnôt a videnie sveta. Základ mu stále dávajú rodičia, no prirodzene ich testuje a spochybňuje. Dospievajúci si vytvára  vlastnú identitu, s vlastným JA. Práve v tomto období hrajú rovesníci, učitelia a iné autority napr. tréneri, iní dospelí významnú rolu. Je mimoriadne dôležité v tomto období pozitívne ovplyvňovať formovanie osobnosti a charakteru dieťaťa. Treba mu vytvárať pocit emocionálneho bezpečia a teda, že dieťa môže pokojne prezentovať a povedať svoj názor, ktorý nemusí byť totožný s tým našim. Zároveň ho ale treba učiť rozmýšľať v širších súvislostiach, pracovať na formovaní kritického myslenia, argumentácie, spôsobe komunikácie, rozvoji sociálno-emocionálnych zručností a rozvoji dôležitých vlastnosti do života (napr. sebaovládanie, zodpovednosť, vytrvalosť, schopnosť učiť sa, empatia a mnoho iných).

 

Stredné školy by mali formovať budúcich občanov

To všetko je úloha školy, teda mala by byť úloha školy,  špeciálne strednej školy. Stredoškolské vzdelávanie má významnú spoločenskú úlohu práve preto, že ovplyvňuje podobu budúceho občana. Je určite dôležité, aby to bol  človek podkutý vedomosťami, no spoločenský a dlhodobý prínos kvalitného stredného školstva je práve v kombinácii vedomostí a  formovaní osobnosti mladého človeka.

Stredné školy sú teda mimoriadne dôležité a mali by sme si uvedomiť ich dlhodobý prínos pre krajinu.

 

Nedostali ani deň, no zvládli to

Uzavretie stredných škôl prišlo nečakane. Školy nedostali ani jeden celý deň, aby sa na neho pripravili. Treba povedať, že napriek tejto situácii to asi zvládli výborne. V spoločnosti neregistrovať nejaké masívne sťažnosti a je okolo toho viac-menej ticho a pokoj.

Prechod na dištančné vzdelávanie bol neporovnateľný so situáciou na jar. Školy okamžite prešli na rozvrhy, ktoré mali pripravené a vyučovanie pomocou technológii začalo obratom. Mnohé školy prijali verziu párneho a nepárneho týždňa, kedy počas jedného týždňa sa učí viac online a druhý týždeň je to viac o zasielaní a vypracovávaní úloh a o samostatnej práci. Niektoré školy si zvolili verziu prírodovedného a humanitného týždňa, kedy sa v jeden týždeň online učia predmety prírodovedného charakteru (matematika, biológia atď.) a počas neho  píšu deti písomky, či vypracovávajú písomné práce z humanitných predmetov a ďalší je to naopak. Iné školy si zvolili zasa iný typ práce. Je samozrejmé, že každá škola si vytvorila plán podľa toho akú má špecifickú situáciu.

 

Trochu náročnejšie to majú osemročné gymnáziá.  Tam musia učitelia učiť dištančne, ako aj prezenčne. Ide teda o hybridné vyučovanie a to si častokrát vyžaduje zvýšenú psychickú odolnosť učiteľov. Len si predstavte, že učíte jednu hodinu v triede, potom máte pár minút aby ste sa presunuli do on-line priestoru (prichystali sa, pripojili a začali učiť). Niektorí to zvládajú lepšie, iní horšie. No je to záťaž. Napriek tomu, sú učitelia radi, že učia aspoň trochu klasicky, v triedach.

 

Dištančné vzdelávanie vs. prezenčné vzdelávanie

Prvá vlna nás naučila, že dištančné vzdelávanie sa nemôže porovnávať s prezenčným a nikdy ho nenahradí. Môže ísť o doplnok, no priamy kontakt je priamy kontakt. Neexistuje veľa výskumov, ktoré by sa venovali porovnaniu dištančného a prezenčného vzdelávania, no postupne sa objavujú väčšie či menšie štúdie.

 

Veľmi zaujímavý výskum zrealizovala Jessica Heppen z Amerického výskumného inštitútu v spolupráci so štátnymi školami v Chicagu v roku 2015. Zo 17 štátnych škôl vybrali 1224 deviatakov, ktorí na konci roku prepadli z matematiky a rozdelili ich do dvoch skupín. Jednej skupine poskytli online vzdelávanie ako prípravu na reparát a druhej skupine, vzdelávanie v triede. Výsledky reparátu ukázali, že deti s online prípravou mali niekoľkonásobne nižšie výsledky, ako deti, ktoré sa učili v triedach.

 

Podobné štúdie poukazujú na to, čo sme všetci zažili a zažívame. Kvalita online vzdelávania nie je jednoducho taká istá, ako keď prebieha fyzicky v škole. Závery štúdií taktiež poukazujú na fakt, že je vysoko pravdepodobné, že ak sa deťom nedarí  v škole, nebude sa im dariť ani počas dištančného vzdelávania. Samozrejme, že sa môžu vyskytnúť individuálne prípady, kedy deťom alebo učiteľom vyhovuje viac dištančné vzdelávanie, no ide skôr o výnimky.

 

V septembri  2020 zverejnila Americká psychologická asociácia článok, ktorý sa téme dištančného vzdelávania v porovnaní s prezenčným venuje. V ňom sa okrem iného vyjadruje aj profesor Aroutis Foster z Univerzity Drexel, ktorý je špecialista na dištančné vzdelávanie. Ako hovorí, to čo bolo na v školách na jar a realizovaná forma dištančného vzdelávania, nie je skutočné online vzdelávanie. Skutočné online vzdelávanie sa deje v rámci špeciálnych digitálnych platforiem určených na takýto typ vzdelávania. Tie obsahujú personalizovaný obsah a je mu prispôsobená celá forma učenia. Zároveň ponúka študentovi kombinované nástroje. Takejto podobe vzdelávania je  prispôsobený aj spôsob hodnotenia. Je odlišný od klasického hodnotenia. Ako hovorí to, že si študent zapne ZOOM alebo Google Meet (u nás aktuálne MS Teams) ešte neznamená, že prebieha kvalitné online vzdelávanie. Zároveň dodáva, že všetky online vzdelávacie platformy ponúkajú intenzívnu pedagogickú, technickú, či administratívnu podporu, ktorá je kľúčom k efektivite.

 

Aby bolo dištančné vzdelávanie efektívne treba myslieť aj na ďalšie faktory, ako motivácia študentov,  intenzívne využívanie vlastností ako napríklad sebaovládanie, vytrvalosť, samostatnosť, zodpovednosť, čí plánovanie. A to sú vlastnosti, ktoré nielen, že deti majú rozdielne rozvinuté ale významnou mierou sa formujú práve počas dospievania. Bez dobrého vedenia dospelého je rozvoj týchto silných stránok problematický.

 

 

Čo strácame dištančným vzdelávaním?

Učiteľom, ako aj deťom chýba priamy kontakt v škole. Deťom chýbajú kamaráti a to aj napriek tomu, že sa zatiaľ stretávajú vonku. Škola a školské prostredie im ale chýba. Deti tiež priznávajú, že im chýbajú aj učitelia. Je totiž úplne iné, keď si vydiskutujete niečo s učiteľom priamo na hodine, alebo to máte riešiť cez obrazovku. Dynamika hodiny, ako aj komunikácia počas online hodiny je veľmi rozličná, ako pri prezenčnej výučbe.

 

Prezenčná výučba má aj mnohé iné benefity, o ktorých sa málo hovorí. Ide napríklad o vzájomné rovesnícke učenie žiakov. To vie veľkou mierou podporiť učenie a výsledky žiakov. K ďalším výhodám patrí aj to, že  učiteľ vie počas hodiny v triede hneď zareagovať ak vidí, že žiak stráca pozornosť a koncentráciu. V online priestore je to mimoriadne komplikované. Tretím benefitom je to, že v škole viete priamo ovplyvňovať rušivé podnety. Keď je dieťa na počítači a vy vidíte len guličku s iniciálkami, ako viete či Vám dieťa na hodine nepospáva, nepozerá film, nehrá sa, či robí niečo úplne iné? To jednoducho učiteľ nevie ovplyvniť.

 

 

Dištančné vzdelávanie a jeho výzvy

Môžeme povedať, že dištančné vzdelávanie má dve výzvy. Prvou je, ako ho urobiť čo najefektívnejším a druhou je  vyhorenie učiteľov.

 

Kľúčom k dobrému dištančnému hodnoteniu je okrem technického vybavenia, aj dobrý vzťah medzi žiakom a učiteľom a kvalitné, spravodlivé hodnotenie prispôsobené online vzdelávaniu.

 

Veľmi dôležitým bodom  je aj vyhorenie učiteľov. Tejto téme sa bohužiaľ nevenuje temer žiadna pozornosť. Nezabúdajme, že aj  učitelia sú vyčerpaní, vystresovaní. A mnohokrát bojujú s veľmi malou podporou. Sú odkázaní na vzájomnú pomoc, pochopenie a improvizácie. Veľakrát musia riešiť „na kolene“ problémy, na ktoré nie sú usmernenia, či jasne stanovené pravidlá. Za to všetko im patrí rešpekt.


Čítajte viac o téme: Koronavírus
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.