Aj napriek všetkým výdobytkom civilizácie, moderným technológiám, vedeckým poznatkom, možnostiam cestovať a mať takmer všetko, mnohí ľudia majú pocit, že žijú nenaplnený život a neprežívajú dostatočnú radosť a šťastie. Niekedy im v tom bránia určité zvyky. Ktoré to sú?
Radosť je väčšinou spojená s pocitom šťastia, jasnou a pozitívnou náladou, človek sa cíti dobre, vo chvíľach radosti sú splnené všetky jeho okamžité psychické potreby. Radosť je výraz duševnej pohody, patrí k najpríjemnejším a najprirodzenejším emóciám. No nie vždy máme možnosť preciťovať pocity radosti. Niekedy je to presne naopak. Cítime smútok a prázdnotu. Často to pramení z toho, že máme pomýlené hodnoty a hľadáme šťastie na nesprávnom mieste. Pravý pocit šťastia si vytvárame sami v sebe a môžeme z neho čerpať bez ohľadu na to, čo sa deje okolo nás. Existuje niekoľko základných pilierov radosti, spokojnosti, šťastia a ľudského naplnia. Na druhej strane však existuje aj množstvo prekážok, vlastností a zvykov, ktoré nám bránia v tom, aby sme skutočnú radosť, naplnenie a spokojnosť cítili. Pozrime sa, ktoré to sú.
1. Závisť
Závisť existuje v reálnom živote a tiež na sociálnych sieťach. Čím dlhšie ľudia sledujú cudzie životy, a to väčšinou na sociálnych sieťach, tým viac silnie v nich presvedčenie, že iní vedú život šťastnejší a bohatší ako oni sami. Aj v reálnom živote sa často stretávame so závisťou. Ľudia sa trápia hlavne kvôli tomu, že nežijú, ako by chceli, hoci neexistuje na to jediný skutočný dôvod. Tento pocit si vybudujú v sebe len preto, že svoj život porovnávajú so životom niekoho iného. A z tohto potom pramení nekončiaca závisť. Keď sa porovnávame s inými a toto porovnanie vychádza v náš neprospech, ranená je naša sebaúcta. Prejavuje sa to ako nepríjemný pocit stiesnenosti. Ak sa teda porovnávame s inými, naša sebaúcta je týmto porovnávaním znížená, oslabená, my sa cítime v dôsledku zníženej sebaúcty dotknutí a závisť je odpoveďou na túto bolesť. Závisť sa týka aj našej pýchy, našej túžby po uznaní, po sláve a moci. Keď závidíme, škodíme hlavne sami sebe. To si však veľa ľudí vôbec ani neuvedomuje. Závistlivý človek je mrzutý a nespokojný, rastie v ňom zúrivosť, agresivita, keď niekto, koho pozná, má alebo získa niečo, čo on sám nemá. Závisť vytvára obrovskú vedomú aj podvedomú agresiu. Je to toxická, zhubná sebadeštrukčná emócia. Závistlivci preto trpia často závažnými, veľmi bolestnými ochoreniami. Závisť je veľmi zlá vlastnosť, lebo škodí hneď dvakrát. Jednak človeka zožiera zvnútra a zároveň pôsobí negatívne aj navonok. Tí, ktorí trpia veľkou závisťou, sú naozaj veľmi nešťastní ľudia. Neustále kritizujú, vypisujú negatívne komentáre na sociálne siete, chodia sa neustále sťažovať. A čím viac pozornosti im okolie venuje, tým viac u nich narastá túžba negatívne pôsobiť na iných. A najhoršie na tom je hlavne to, že postupne likvidujú sami seba. Nešťastní ľudia získavajú energiu hlavne „vďaka“ závisti a nenávisti k iným. Sú vo veľkej miere blokovaní v prežívaní skutočnej radosti.
Ako to zmeniť?
Keby ste si len na jeden jediný deň vymenili svoje miesto s tým, komu toľko závidíte, verte, že by sa vám to vôbec nepozdávalo. Každý má svoje trápenia i radosti a cudzie nie sú o nič lepšie ani horšie ako tie vaše. Nemá zmysel sa s niekým porovnávať, veď každý človek došiel inou cestou tam, kde je dnes. Žite svoj život a nehľadajte kritériá, podľa ktorých by ste sa porovnávali s niekým iným. Žiadne totiž neexistujú.
2. Pocit krivdy
Krivda je bolestne vnímaná a prežívaná nespravodlivosť. Obvykle je tento pocit, dojem alebo presvedčenie spojené s nejakým druhom pokorenia, poníženia, manipulácie, neadekvátneho obviňovania, prípadne kombinované so stratou ľudskej dôstojnosti, slobody, intimity a podobne. Pocit krivdy môže byť niekedy krátkodobý. Vo väčšine prípadov však trvá dlhšiu dobu a niekedy sa aj dedí z generácie na generáciu. Krivda môže prerásť do duševného utrpenia, pred ktorým nemôže nikam utiecť žiaden človek. Na krivdu sa nedá zvyknúť a spravidla ju nie je možné bez nežiaducich následkov dlhodobo akceptovať. Keď sa nad týmto pocitom hlbšie zamyslíme, zistíme, že v podstate ide o to, že realita nezodpovedá našim očakávaniam. Nech sú príčiny pocitu krivdy akékoľvek, ide o veľmi silnú negatívnu emóciu, ktorá dokáže človeka prenasledovať veľmi dlho.
Ako to zmeniť?
Ak si nechcete kvôli krivde zhoršovať náladu, od ľudí nič nečakajte. Naučte sa žiť s pocitom, že nikto vám nič nedlží a nikto nie je povinný pre vás niečo robiť. Nečakajte ani zdvorilosť, ani láskavosť, ani starostlivosťou. Nikto nie je povinný prejavovať vám priateľské city. Berte veci tak, ako do života prichádzajú. Stretávajte sa s tými ľuďmi, ktorí sú príjemní, ale nečakajte nič. Ak vám niekto preukáže láskavosť, berte to ako výnimku, ako dar, ako niečo mimoriadne. Bez pocitov krivdy sa vám bude žiť oveľa ľahšie.
3. Neustále sťažovanie sa
Sťažovanie sa tiež môže ľahko stať zvykom. A keď si človek zvykne na neustále sťažovanie sa, postupne prestáva vnímať to, aký je jeho život v skutočnosti. Niekedy jeho sťažnosti nemusia mať už ani reálny podklad. Vždy si nájde dôvod na nespokojnosť. Často bude vo všetkom hľadať a nachádzať to zlé. Aj keď je snáď aj niečo dobré, povie, že by to mohlo byť aj oveľa lepšie. Mnohí ľudia sa sťažujú hlavne kvôli tomu, aby cítili súcit iných ľudí.
Ako to zmeniť?
V tomto prípade veľmi pomáha písanie denníka vďačnosti. Vhodné je sústrediť sa na všetky oblasti svojho života – rodinu, zdravie, lásku, školu, zamestnanie, vzťahy, voľný čas, záľuby, šport, kultúru, jedlo, prírodu. Vždy je za čo ďakovať. Slovo ďakujem je jedno z najkrajších a najsilnejších slov. Jeho častým opakovaním nahlas, ale aj v duchu, sa môže váš život zásadne zmeniť. Vďačnosť je pocit, pri ktorom sa otvárame, naša pravá mozgová hemisféra sa aktivizuje. Prebieha proces, pri ktorom sa vylučujú do tela hormóny šťastia. Človek je vďačný vtedy, keď sa prestane zaoberať vecami, ktoré mu v živote chýbajú a zameria sa na veci, ktoré má. Vykonávanie vďačnosti prináša do života veľa radosti a šťastia.
4. Odsudzovanie
Odsudzovanie a posudzovanie vychádza často zo závisti a z porovnávania. Keď sa porovnávame s inými a toto porovnanie vychádza v náš neprospech, ranená je naša sebaúcta. A tak súdime a odsudzujeme iných, či už osamote alebo spolu s inými ľuďmi. A robíme to preto, aby sme sa my sami necítili až tak zle. Ohovárajú skoro všetci, bez ohľadu na pohlavie a vek. V mnohých sociálnych skupinách to predstavuje veľký problém, lebo ohováranie odsudzovanie zhoršuje medziľudské vzťahy.
Ako to zmeniť?
Každý sa môže mýliť a každý sa môže potknúť. Každý človek je úplne iný a nájsť nejaké jednotiace objektívne hodnotenie konkrétneho konania je vlastne nemožné. Nikdy nevieme, aké to je existovať v koži niekoho iného. Často nevieme nič o tom, ako dotyčný človek doteraz žil, nepoznáme jeho myšlienky. Väčšinou si všímame na iných ľuďoch také vlastnosti, ktoré nás iritujú. Iritujú nás preto, lebo máme rovnaké alebo podobné vlastnosti. Nastáva tak určitý druh rezonancie. Keby sme tie vlastnosti nemali, len by sme mávli rukou, prípadne by sme si ich ani nevšimli. Rezonancia by nenastala. Zbaviť sa kritickosti a odsudzovania znamená prebrať zodpovednosť za svoj život. Keď sa človek viac zamýšľa nad vlastným životom, prestáva mať potrebu odsudzovať a obviňovať druhých. Veľmi tiež pomáha, a to aj pri tomto zlozvyku, rozvíjanie pocitu vďačnosti za všetko, čo sa nám deje a učenie sa schopnosti, vďaka ktorej vidíme vo všetkom pozitívne ponaučenie a príležitosť pre rast. Tak ako hovorí filozof a spisovateľ Ralph Waldo Emerson, niekedy stačí zmeniť svoje postoje. Duševný postoj je totiž niečo, čo dokážeme zmeniť vždy. Postoje sú naše rozhodnutia. Podľa postojov vnímame danú situáciu, seba v nej a na základe našich postojov vnímame i ľudí okolo seba. Podľa postojov reagujeme na jednotlivé situácie. Takže aj zmena postojov nám výrazne môže pomôcť odnaučiť sa odsudzovať iných.
Vyskúšajte metódu „fialový náramok“
Túto metódu vymyslel reverend Will Bowen, keď začal v roku 2006 presadzovať myšlienku sveta bez sťažovania, kritizovania a ohovárania. Fialový náramok bol jedinou, avšak zásadnou pomôckou. Postup je jednoduchý:
1. Zaobstarajte si náramok a navlečte si ho na zápästie.
2. Akonáhle sa pristihnete pri sťažnosti, kritike alebo ohováraní, preložte náramok na zápästie druhej ruky. Platí iba to, čo vyslovíte. Za myšlienky sa trestať nemusíte.
3. Ak si všimnete, že osoba s rovnakým náramkom sa sťažuje, upozornite ju, že si ho musí preložiť na druhú ruku. A hneď si preložte aj ten svoj, pretože sa sťažujete na správanie druhej osoby.
4. Cieľom je vydržať bez nutnosti prezliecť náramok na druhú ruku 21 dní.
Podstata metódy spočíva v tom, aby sme sa zbavili nevhodného zvyku, ktorý si často ani neuvedomujeme, ale ktorý nám bráni v prežívaní šťastnejšieho života.
ZDROJE:
J.D.Pamplona Roger: Vychutnaj život
Dale Carnegie: Život je krátky. Žite tak, aby bol úžasný
Brendon Burchard: Životný náboj
