Negatívne emócie sú dôležitou súčasťou našich životov a aj najnovšie výskumy potvrdzujú, že zažívať a hlavne vedieť prijať tento typ emócií, je zásadné pre naše mentálne zdravie. Snahy o ich potlačenie sa totiž vracajú ako bumerang a vo výsledku ešte viac znižujú našu celkovú spokojnosť. Prijať život v celej jeho plnosti je cestou k psychickej vyrovnanosti.
Negatívne emócie nielen zhoršujú náladu, ale spôsobujú aj množstvo chorôb. Často ich potláčame a tvárime sa,že sa nič nedeje, ale práve potláčané negatívne emócie nesú v sebe informáciu o tom, čo v skutočnosti potrebujeme.Nie je to nič príjemné, keď niekto trpí, ale trápenie môže znamenať, že sa učíme viac vnímať jednotlivé situácie, rozvíjame si empatiu a súcit. Odborníci tvrdia, že vždy je lepšie uskutočňovať v súvislosti s emóciami vedomú prácu a nie proti nim bojovať. Emócie totiž veľa prezrádzajú o ľudskom živote. Najprv je potrebné emóciu si uvedomiť a pomenovať ju. Potom sa treba zbaviť negatívneho postoja k nim a tento bojový postoj je dobré nahradiť vnímavým a úctou naplneným postojom k sebe. Snažte sa k svojim negatívnym emóciám zaujať pokojný a pozorný vzťah a vnímajte reakcie vlastného organizmu. V takomto nastavení dokážete pochopiť, aké nevyriešené vnútorné problémy emócie signalizujú. Každá z nich je spojená s konkrétnou hlbokou potrebou, ktorú si nemusíme uvedomovať, ak sa nezastavíte, nezamyslíte sa hlbšie nad tým a nezačnete lepšie vnímať sami seba. S emóciami nie je potrebné bojovať, lepšie je nachádzať príčiny ich vzniku. Keď sa vám podarí zistiť príčinu, ktorá spôsobila vzplanutie negatívnej emócie, budete mať väčšiu šancu uspokojiť svoje skutočné túžby a príčina negatívnej emócie zmizne a zároveň svoj život budete môcť zmeniť smerom k lepšiemu. Pozrime sa teraz, čo sa skrýva za jednotlivými negatívnymi emóciami.
Smútok
Pomocou smútku vyjadrujeme nespokojnosť so sebou samým a s tým, čo sme dosiahli. Je to tiež spôsob, ako sa odreagovať, keď nás sklamali iní ľudia v nejakej situácii.Môžeme byť smutní aj z toho, že sa niekomu inému stalo niečo nemilé a takto dávame najavo reakciu v súvislosti so smútkom iného človeka.
Podráždenie
Podráždenie je slabšia forma hnevu. Objavuje sa vtedy, keď nás provokuje správanie a konania iného človeka a my sme z neho nervózni. Je to teda nespokojnosť či snaha skoncovať s niečím, čo sa nám nepáči, čo nám prekáža. Vďaka tomuto pocitu sa dokážeme naštartovať k aktivite. Podráždení sme hlavne vtedy, keď veci nefungujú tak, ako sme si to predstavovali.
Hnev
Ak človek nedostane to, čo by chcel, môže to v ňom vyvolať hnev a túžbu si toho druhého podriadiť. Hnevom vyjadrujeme túžbu po lepšom svete. Pozitívnym zmyslom hnevu je vyjadrenie túžby, aby náš svet zodpovedal našim predstavám, požiadavkám a očakávaniam, aby nám doň druhí nezasahovali. Je prejavom túžby po slobode, túžby po svete bez hraníc a obmedzení. Táto túžba je túžbou našej duše. Ukazuje nám cestu k naplneniu potenciálu našich možností. Hnev pomáha ovládnuť situáciu, mať v spore prevahu alebo sa pomstiť za svoje neúspechy. Hnev využívame aj pri obrane svojich práv. Pomocou hnevu dávame tiež protivníkovi najavo, že má ustúpiť. Môžeme sa hnevať aj sami na seba. Vďaka takémuto hnevu sa môžeme prinútiť urobiť nejakú prácu, ktorú sme dlho odkladali.Hnev môže byť aj spúšťačom zásadných rozhodnutí. Napríklad vďaka nemu sa prinútime študovať, držať diétu, športovať a podobne. Niekedy môže hnev vyústiť až do agresivity. Agresivita je hromadením energie, ktorú potrebujeme, aby sme presadili, dosiahli ciele, proti ktorým niekto iný namieta alebo s nimi nesúhlasí. Zbaviť sa hnevu natrvalo však vyžaduje zmeniť niektoré svoje názory a postoje na svet. Hnev je potrebné transformovať na súcit a lásku, na rešpekt a úctu. Dosiahnuť porozumenie toho, že svet je stvorený dokonale a rovnako aj funguje. Ak ho takým nevidíme, znamená to, že potrebujeme zmeniť niektoré naše postoje a názory.
Pocit viny
Pocitom viny trestáme sami seba. Tento pocit nám niekedy pomáha aj vyhnúť sa zodpovednosti za vlastné chyby. Niektorí ľudia, keď cítia vinu, myslia si, že už nič viac nemusia robiť. Pocit viny je veľmi ničivá emócia, ktorá signalizuje, že je nutné niečo na sebe zmeniť. V takomto prípade je potrebné si hlavne uvedomiť, kde sa táto emócia vzala, či má reálny základ alebo je to len nejaká domnienka. Ak sme reálne urobili niečo nevhodné, tak je potrebné si odpustiť a sľúbiť si, že už sa nič podobné opakovať nebude. Vhodné je tiež ospravedlniť sa, ak je to potrebné.
Sklamanie
Sklamanie často vyúsťuje aj do dlhodobého trápenia. Prichádza v situáciách, keď nedostaneme to, čo sme chceli, po čom sme tak veľmi túžili.
Nepokoj
Nepokoj súvisí s pudom sebazáchovy. Jeho úlohou je ochrániť nás a zabrániť nebezpečným javom. Nepokoj nás nemá desiť, ale varovať nás pred nebezpečenstvom, ukázať nám, ako vyzerá daná situácia reálne, jej možné negatívne stránky, aby sme boli na ne pripravení. Obavy a nepokoj by sa nemali úplne ignorovať.V týchto pocitoch je potrebné radšej hľadať racionálny základ. Takýto pohľad nás napĺňa novou energiou a povbudzuje nás ku konaniu.
Apatia
Je to jemná forma vzbury. Apatickí sú tí, ktorí nemajú silu alebo možnosť vzbúriť sa otvorene. Je to pasívna demonštrácia sily a nesúhlasu.
Pohŕdanie
Pohŕdanie je opovržlivý vzťah ku komukoľvek alebo čomukoľvek. Je vyjadrením odporu, nesúhlasu. Často týmto zlozvykom trpia ľudia, ktorí sa usilujú o „správny" morálny spôsob života. V momente, keď nadobudnú pocit, že už sa o kus cesty smerom k morálnejšiemu spôsobu života pohli, začnú sa porovnávať s inými ľuďmi, aby si udržali sebaúctu. V ich zornom poli sa ocitnú ľudia, na ktorých akoby bolo napísané, že konajú nemorálne. Oni tú nemorálnosť na nich už vidia, lebo ju rozpoznali v sebe. Práve snaha udržať si sebaúctu a oceniť sa za úsilie o zmenu človeka chytí do pasce tým, že inými začne pohŕdať. Je to istá forma prenosu trestu za svoje chyby a omyly na iných. V iných vidíme to, čo sme rozpoznali v sebe. Či už za ne pohŕdame sebou alebo inými, pohŕdanie sa stáva pomstou či trestom za tieto omyly.
Závisť
Je to emócia, ktorú cítime, keď niekto iný má veci, vlastnosti alebo postavenie, ktoré my nemáme a túžime ich tiež mať. Pociťujeme krivdu, že ich nemáme a objekt závisti ich má. Keď sa porovnávame s inými a toto porovnanie vychádza v náš neprospech, ranená je naša sebaúcta. Prejavuje sa to ako nepríjemný pocit stiesnenosti. Ak sa teda porovnávame s inými, naša sebaúcta je týmto porovnávaním znížená, oslabená, my sa cítime v dôsledku zníženej sebaúcty dotknutí a závisť je odpoveďou na túto bolesť. Závisť sa týka aj našej pýchy, našej túžby po uznaní, po sláve a moci. Keď závistník nie je schopný dosiahnuť to, čo má ten, komu závidí, je schopný tomuto človeku dopomôcť k tomu, aby to, čo má, stratil, aby o to prišiel. Tieto závistlivé pocity jestvujú dosť často aj vtedy, keď nemajú žiadnu logiku. Závistlivý človek je mrzutý a nespokojný, rastie v ňom zúrivosť, agresivita, keď niekto, koho pozná, má alebo získa niečo, čo on sám nemá. Závisť vytvára obrovskú vedomú aj podvedomú agresiu. Je to toxická, zhubná sebadeštrukčná emócia. Ak sa chceme zmeniť, tak zo závisti sa potrebujeme prepólovať na polaritu sebalásky a sebaúcty. V našich zemepisných šírkach sa so závisťou stretávame veľmi často. Kolektívny posun nastane, keď sa celá spoločnosť prepóluje smerom k väčšej prajnosti.
Nenávisť
Nenávisť je hlboká, intenzívna emócia vyjadrujúca zaujatosť, nepriateľstvo a odpor voči inej osobe, skupine alebo objektu. Nenávisť sa spája s potrebou škodiť a spôsobovať bolesť. Spája sa tiež s pocitom radosti, keď k naplneniu tejto potreby dôjde, takúto radosť nazývame škodoradosťou. Je to radosť, ktorá nám škodí. Ide o zmes citu a afektu. Nenávisť je najextrémnejšou formou odmietnutia. Príčinou nenávisti môže byť aj bôľ, hnev, zlosť. Z veľkej lásky môže byť veľká nenávisť, ak nedošlo k naplneniu očakávaní, ak došlo k odmietnutiu. Obrovskú nenávisť dokáže spustiť ohrdnutosť. Príčinou je ranená sebaúcta. Dôsledkom nenávisti je vždy bolesť a utrpenie. V jej dôsledku človek zatvrdne, izoluje sa, je ustráchaný, pociťuje úzkosť, nevidí možnosti, stráca slobodu v nachádzaní východísk a ciest v živote. Často je veľmi agresívny a schopný násilia, nepriateľstva či krutosti. Nenávisť môže človeku dávať aj veľmi falošný pocit moci.
Emócie sú spojené so základnými inštinktami. Podľa reakcie na to, čo nás podráždilo, môžeme zistiť, po čom túžime. Výbuchy hnevu poukazujú na naše boľavé miesto. Potláčané emócie niečia naše zdravie, vzťahy a celý život. Keď si človek uvedomí svoje potreby, skôr sa môže uspokojiť a je šťastnejší. Nepríjemné pocity nám môžu významne pomôcť, ba dokážu dokonca zachrániť život. Keď sa cítime zle, môže to znamenať, že si naše zdravie, vzťahy alebo iné dôležité veci zaslúžia viac pozornosti. Odsúvanie nepríjemných pocitov do pozadia nás v konečnom dôsledku dostáva do horšieho stavu, než keby sme jednoducho priznali (sebe i okoliu), že sme nahnevaní, rozhodení alebo smutní. Liečiť pocity, myšlienky a emócie, ktoré nám poškodzujú zdravie, si môžeme sami. Je potrebné rozvinúť našu zmyslovú inteligenciu. Musíme počúvať a vnímať, čo nám hovorí naše telo. Ak máme jasný zámer naučiť sa počúvať svoje telo, naša vnútorná samoliečivá inteligencia nás privedie postupne k zvýšeniu schopnosti rozumieť jej reči.
