O porovnávaní sa dnes hovorí veľmi často. Treba však uvedomiť, že práve kvôli porovnávaniu sa často cítime smutní, nenaplnení, neúspešní a nešťastní. Odchádza z nás životná sila, sme bez energie. Čo si treba uvedomiť, aby sme tento zvyk dokázali zastaviť?
Aj v minulosti sa ľudia často porovnávali. V súčasnosti tento jav vzrástol hlavne kvôli sociálnym sieťam. Napríklad pre mnohých mladých ľudí je porovnávanie seba s ostatnými témou, nad ktorou najčastejšie premýšľajú. „Porovnávacia úzkosť bola napríklad v USA zaradená medzi psychiatrické diagnózy,“ upozorňuje psychologička Katarína Szabados Filasová, ktorá je aj autorkou knihy Srovnávání, zabiják vašeho sebevědomí. To, že sami seba neustále porovnávame s inými ľuďmi, si často už ani neuvedomujeme. Katarína Szabados Filasová tiež hovorí: „Na Facebooku vidíte fotografiu vyšich vysmiatych priateľov, potom tam vidíte kamarátku, ktorá si kúpila novú sukňu, niekto ďalší nazbieral za košík hríbov a o chvíľku cítite, že vaša dobrá nálada, ktorú ste ešte pred chvíľkou mali, je zrazu preč. A je to len preto, že ste sa porovnávali s ľuďmi a vám sa zdá, že sa máte horšie ako oni.“
Porovnávanie začína už v detstve
Začiatok našich tendencií porovnávať sa môžeme hľadať už v detstve. Rodičia veľmi radi porovnávajú svoje deti s inými ešte to aj nahlas komentujú. Mnohí používajú napríklad tieto vety: „Pozri sa, Katka už vie jazdiť na bicykli a ty to ešte nevieš. Janko dostal z písomky jednotku a ty zase len dvojku. Zdenka tak pekne píše a ty škriabeš ako kocúr.“ Keď rodičia zásobujú svoje deti takýmito vetami, tak je potom pre ne ťažké sa púšťať do nových vecí, lebo majú pocit, že už všetko bolo vymyslené, že načo s niečím začínať, keď to už robia iní ľudia. Nepremýšľajú nad tým, že vlastne svoje začiatočnícke pokusy porovnávajú s tými, ktorí sa určitej činnosti venujú už dlhé roky, a preto sú v tom dobrí. Neuvedomujú si, že každý nejako začínal. Takéto vety teda dieťa vôbec nemotivujú, ale majú skôr opačný efekt.
Keď sa neviete ubrániť porovnániu, využite ho aspoň pozitívnym spôsobom
„Na samotnom porovnávaní sa nedajú vidieť len zlé veci. Porovnávanie môže ľudí aj motivovať k tomu, aby na sebe pracovali a posúvali sa dopredu. Najhoršie je, keď kvôli porovnávaniu sa posúvajú negatívnym smerom, k zlej nálade a k vlastnému podceňovaniu. Toto je ta najnegatívnejšia vec na porovnávaní,“ upozorňuje psychologička. Porovnávanie sa môžeme tiež naučiť vnímať nie v súvislosti so závisťou, ale s odhodlaním, že to skúsime tiež a začneme v oblasti, ktorá nás u nejakého človeka zaujala, viac pracovať, vzdelávať sa, trénovať. S vedomím, že na niečom intenzívne pracujeme, sa budeme aj na ostatných pozerať inými očami. Tento postoj tiež pomáha predchádzať závisti a motivuje k vlastnej zaangažovanosti.
Viac sa porovnávajú tí, ktorí nepoznajú svoju vlastnú hodnotu
Človek si môže vybudovať zdravé sebavedomie hlavne vtedy, keď dobre pozná sám seba, keď si vie stanoviť reálne ciele, ktoré sa mu darí aj plniť. Ak sú požiadavky prehnané alebo úplne nereálne, sebavedomie automaticky klesá. Nereálne požiadavky vznikajú hlavne preto, lebo kvôli porovnávaniu máme tendenciu vytvárať si nereálne predstavy o sebe. Vznikajú ako keby nánosy, do ktorých sa obaľujeme a v určitom momente ani poriadne nevieme, ktoré sú naše vlastné túžby a ktoré sú odpozorované od iných. Keď sa dokážeme nánosov zbaviť, potom začneme lepšie vnímať svoju vlastnú podstatu a stávame sa šťastnejšími.
Ľudia si väčšinou neuvedomujú, že sa porovnávajú
Niektorí ľudia si aj niekoľko rokov vôbec neuvedomujú, že sa porovnávajú. Myslia si, že tento problém sa ich vôbec netýka. A ak ich niekto na to neupozorní, tak mnohí na to nikdy ani neprídu. Ale sú aj takí, ktorí nastúpili na cestu sebarozvoja, čítajú motivačné knihy, navštevujú kurzy a práve tam si to najčastejšie uvedomia. Ale niekedy stačí aj niekto z rodiny, aby dotyčného citlivo na problém upozornil.
Porovnávanie a sociálne siete
Hlavne mladí ľudia sú veľmi ohrozená skupina na sociálnych sieťach. Pre niekoho sú totiž sociálne siete stredobodom vesmíru a pripojení sú aj celé dni. Podľa názoru psychologičky je veľmi potrebné o tomto probléme sa s nimi rozprávať, aby si uvedomovali nebezpečenstvo a vedeli si sami stanoviť hranice. V opačnom prípade hrozí nebezpečenstvo aj v podobe rôznych psychických porúch. „Je na škodu, že nie sme viac vychovávaní v tom duchu, aby sme si uvedomovali, že každý človek je špecifický, je individualitou a že každý z nás má jedinečný genetický kód. Ľudia s týmto nepočítajú ako so samozrejmosťou a aj kvôli tomu dochádza vo veľkej miere k porovnávaniu,“ upozorňuje Katarína Szabados Filasová. Keby si mladí ľudia uvedomovali svoju jedinečnosť, nemali by potrebu porovnávať svoj život s inými a netrpeli by kvôli tomu, že nedokážu niečo tak dobre ako iný človek. Mali by hľadať to, v čom sú oni dobrí a svoje sebavedomie si budovať na tomto. Veľké nebezpečesntvo porovnávania spočíva aj v tom, že keď niekoho veľmi napodobňujeme a chceme sa mu vyrovnať, tak sa nám to napokon aj podarí, ale nemusíme byť šťastní, lebo po čase zistíme, že to nebola naša cesta, plán našej duše, a tak sme začali robiť to, po čom sme v skutočnosti až tak netúžili. Takíto ľudia sa potom cítia prázdni, nešťastní a vyhorení. Na to, aby človek dosiahol svoj vnútorný pocit šťastia a spokojnosti, nemusí byť vždy dokonalý. Môže mať aj svoje smutné a nedokonalé dni. To je úplne normálne. Nenormálne by bolo skôr to, keby bol celé dni neustále šťastný. Musíme sa učiť prijímať aj svoje nedokonalosti ako súčasť seba samých.
Neporovnávajme sa s ostatnými, ale sami so sebou
Porovnávajme sa vždy len sami so sebou. Napríklad, keď ideme na plaváreň, myslime na to, ako si ideme dobre zaplávať, zrelaxovať, precvičiť si svaly, urobiť niečo prospešné pre svoje zdravie. Nezaoberajme sa tým, kto má akú postavu, kto má aké plavky, kto má aký plavecký štýl. Každý z nás je jedinečný, v živote má iný cieľ, poslanie a z tohto dôvodu sa porovnávanie stáva úplne bezpredmetné. Keď sa na život pozrieme z tejto stránky, jediné porovnávanie, ktoré má zmysel, je také, keď sa porovnávame len sami so sebou. Keď si všímame, ako sa v niečom zlepšujeme a v čom napredujeme. A keď budeme vidieť, že že sa v niečom zlepšujeme, toto poznanie nám prinesie skutočnú vnútornú radosť.
A viete prečo ešte porovnávanie nemá žiadny zmysel? Pretože vždy bude existovať niekto, kto je lepší ako my. Toto platí v športe, v umení, v učení alebo aj v hromadení materiálnych vecí. Možno jeden mesiac budeme mať najlepšie auto v meste, ale o pár dní si ešte lepšie auto kúpi niekto ďalší. A ak niekto musí byť vždy vo všetkých oblastiach života prvý, v konečnom dôsledku sa veľmi rýchlo vyčerpá a vyhorí. Potom prichádzajú zbytočné úzkosti, smútok a depresie. Čím skôr si ľudia túto pravdu uvedomia, tým skôr majú šancu prežívať chvíle radosti.
