Vykonávate prácu len preto, aby ste sa cítili dôležití? Možno sa u vás prejavuje toxická produktivita

Foto: Bigstock
Najúspešnejší ľudia vedia, že ich pracovný čas je cenný, no vždy si nájdu čas aj na aktivity mimo práce. / Foto: Bigstock

Niektorí ľudia vnímajú svoju prácu ako súčasť svojej identity. A pretože ich práca je ich súčasťou, nedokážu si jednoducho predstaviť, že by nepracovali. A keď sa snažia pracovať menej, majú pocit, že strácajú sami seba. Práve o tom vypovedá pojem toxická produktivita.

 

Určite ste si aj vy všimli, že napriek tomu, že nás na každom kroku obklopujú  technológie, ktoré by mali uľahčovať prácu, nedeje sa tak. Opak je pravdou. U mnohých ľudí spôsobujú to, že pracujú ešte viac. Jasným dôkazom sú hlavne chytré telefóny, vďaka ktorým máme k mailu prístup prakticky nonstop. Napríklad doma pri sledovaní  televízie, na dovolenke, dokonca aj na toalete. Tiež ľudia, ktorí pracujú doma, keď si neurobia pevný denný režim a prísne ho aj nedodržujú, dostávajú sa do pasce. Pracujú niekedy celé dni i noci.

Nad tým všetkým sa zamysleli aj novinári Charlie Warzel a Anne Helen Petersen, ktorí napísali knihu Out of Office, ktorá vyšla koncom roka 2021. Autori sa v nej zaoberajú otázkou, ako by sa možnosť home office dala využiť nie v prospech zamestnávateľov, ale zamestnancov. Novinári vychádzajú z myšlienky, že počas pandémie zamestnanci zistili, že kancelária nie je jediné prostredie podporujúce produktivitu. To, čo bolo dlho vnímané ako nejaká dogma, teda v podstate nefunguje. Novinári napríklad citujú prieskum, v ktorom sa až 80 percent oslovených priznalo, že niekedy sa skutočnej práci denne venujú len tri hodiny. Lenže zvyšok času aj tak musia tráviť v kancelárii.  V čase, keď ľudia pracovali z domu, nielenže si uvedomili množstvo vecí súvisiacich s produktivitou, ale nabrali aj silu urobiť zmeny. Mnoho ľudí si uvedomilo, že nechcú svoj život prežiť len v práci, ale chcú si splniť aj iné sny. Svoju energiu chcú investovať aj do iných oblastí života. Niektorí chcú pracovať menej a ďalší túžia nájsť rovnováhu medzi prácou a odpočinkom. Pracovať chcú len počas pracovnej doby a na prácu nemyslieť vtedy, keď v nej skutočne nie sú. To znamená, nebyť stále online, nesledovať stále maily, neodpovedať neustále na správy a nevnímať vyzváňanie mobilu. Nebyť stále prístupný. U niekoho sa tento prístup už pomaly stáva realitou, pre iných je to stále iba sen.

 

Práca ako súčasť identity

Problém je ale v tom, že niektorí ľudia vnímajú svoju prácu ako súčasť svojej identity. A pretože ich práca je ich súčasťou, nedokážu si jednoducho predstaviť, že by nepracovali. Vyťaženosť im dáva pocit vlastnej dôležitosti, pripadajú si dobre pred ostatnými, pred svetom, ale aj pred sebou. A keď sa snažia pracovať menej, majú pocit, že strácajú sami seba. A práve v tomto sa ukrýva podstata toxickej produktivity. Toxická produktivita znepríjemňuje život a spôsobuje zlé myšlienky. Takáto práca odoberá energiu, ale človek s ňou nevie prestať, pretože nevie, čo iné by robil, keby nepracoval. Ľudia, ktorí odovzdajú svoj život práci, si po čase uvedomia, že vlastne vôbec nepoznajú sami seba. Netušia, čo ich baví, nepoznajú svoje záujmy, nevedia, ako odpočívať. Keď sa snažia na niečo prísť, vždy sa zastavia len pri svojej práci. Majú pocit, že sa jej nemôžu vzdať, pretože by prišli o svoju osobnosť. Toxickú produktivitu charakterizujú aj tieto znaky:

  • Aj keď sa snažíte pracovať menej, neustále premýšľate len nad svojou prácou a nad tým, ako sa stať ešte lepším pracovníkom.
  • Keď si plánujete spánok, myslíte hlavne na to, aby ste na ďalší deň boli produktívni v práci.
  • Nejdete na oslavu alebo do divadla len preto, lebo musíte byť ráno svieži v práci.
  • Aj pri športe alebo počas relaxu vaše myšlienky končia pri práci.
  • Takmer všetky rozhodnutia v živote robíte s tým, že chcete byť v práci stále lepší.

„Keď som začal pracovať, pripadal som si ako jeden z najväčších šťastlivcov. Mal som prácu, ktorú som mal rád, darilo sa mi v nej, postupoval som v kariére. Napriek tomu som sa vo vnútri cítil mizerne. A keď som sa začal venovať inventúre rovnováhy medzi prácou a súkromím, hlboko ma to rozrušilo. Nevedel som, aké mám koníčky. Uvedomil som si, že som niečo ako robot šplhajúci po rebríku,“ opísal vlastnú skúsenosť novinár Warzel.

 

Ako zmeniť svoj prístup k práci?

Je veľmi ťažké preprogramovať svoju myseľ a uvedomiť si, že práca nemusí byť skutočne jediným zmyslom života. „Preprogramovanie života zaberie veľa času. Sú dni, kedy sa vraciam k starým návykom a vnímam prácu ako jediný spôsob, ako si môžem seba samého vážiť. Je to ale ako s čímkoľvek iným. Sú dobré a zlé dni. Rozhodne som šťastnejší, ale nechcem, aby to vyznelo ako rozprávka,“ povedal Warzel. Výsledok závisí od vás a od vašich rozhodnutí. Najdôležitejšie zo všetkého je, aby ste si uvedomili, že práca nepredstavuje jediný zmysel života a nevytvára hodnotu vašej osoby. Ľudia na celom svete odchádzajú z práce, ktorá im nedáva zmysel a dávajú najavo, že takto už ďalej žiť nechcú a celý svoj život nechcú venovať len práci. Mnohí dokážu uskutočniť rázne kroky rýchlo, iným to trvá dlhšie. Dôležité je hlavne so zmenami začať.

 

Dôležité je nájsť seba samého

Keď sa človek stane sám sebou a žije svoj vlastný život, je konečne šťastný. V takomto štádiu života nepotrebuje prácu na to, aby si dokazoval prostredníctvom nej svoju hodnotu. Filozofka a profesorka Anna Hogenová to vysvetľuje takto: „Keď sa človek stane sám sebou a žije svoj vlastný život, je konečne šťastný. Vtedy každý deň pociťuje ako sviatok, lebo sviatok je vlastne stretnutie samého so sebou. V takomto stave sa človek ničoho nebojí. Nebojí sa toho, že starne, že ho vyhodia z práce alebo umrie. Ak v takomto stave nežije, neustále potrebuje úteky od seba samého. Potrebuje sa neustále presviedčať, že je najlepší a k tomu používa všetky možné dostupné prostriedky.“  Ten, kto našiel sám seba, svoju istotu, nepotrebuje neustále utekať za nejakým dobrodružstvom, nemusí byť v každej situácii najlepší, nepotrebuje byť najlepší v práci, nepotrebuje neustále nové vzťahy, nové výzvy, nemusí klamať sám seba a podobne. Ak človek nepozná svoje vlastné JA, môže byť aj veľmi bohatý a aj napriek tomu je nešťastný. Existuje totiž veľa ľudí, ktorí dosiahli už  takmer všetko a aj napriek tomu pociťujú prázdnotu. Toto odpojenie tiež spôsobuje úzkosť, depresie a vyhorenie.


Každý človek má svoje životné poslanie. Nájsť ho, znamená naplniť svoj život, svoje ciele, nájsť vnútorné naplnenie, radosť a vytvárať hodnoty. Nemusia to byť veľké veci. Poslaním nemusí byť len úspech a zarábanie peňazí, ale i pokojný, zmysluplný a naplnený život. Ako teda môžete vedieť, kto ste a čo by ste v živote mali robiť? Možno vám pri hľadaní pomôžu nasledujúce kroky:

1.Premýšľajte nad tým, kým skutočne ste a nie nad tým, kým by ste chceli byť.

2.Naučte sa vychutnávať si ticho a samotu.

3. Nájdite to, v čom ste dobrí a v čom sa vám darí.

4. Nájdite si dostatok času na to, v čom ste dobrí a čo vám robí skutočnú radosť.

5. Zamyslite sa nad svojimi vzťahmi.

 

Zdravá rovnováha medzi pracovným a súkromným životom môže človeka urobiť šťastnejším, vitálnejším a zdravším, čo následne vedie k väčšej kreativite a efektívnosti v práci. Najúspešnejší ľudia vedia, že ich pracovný čas je cenný, no vždy si nájdu čas aj na aktivity mimo práce.

Čítajte viac o téme: Motivácia, Šťastie, Produktivita
Zdieľať na facebooku