Depresia nie je smútok, je to omnoho vážnejší psychický stav

Mnoho ľudí si zamieňa depresiu so smútkom alebo tým, že človek iba nie je momentálne šťastný. Pri depresii však ide o vážnejší stav. A nejde len o žiadnu chvíľkovú emóciu.

 

Spomedzi všetkých psychických porúch patrí práve depresia k tým najrozšírenejším. MUDr. Jana Dubravská, popredná slovenská psychiatrička, odhaduje jej výskyt v populácii až na 17 %. Medzi najčastejšie poruchy psychického zdravia patrí depresia spolu s úzkostnými poruchami a závislosťou od alkoholu. Je to závažná choroba, ktorá postihuje všetkých ľudí, bez rozdielu. Všeobecne sa o depresii veľa rozpráva a píše, avšak ako je potom možné, že prevažná väčšina ľudí si ju pletie napríklad so smútkom, negatívnou náladou alebo mrzutosťou?

Depresia je oveľa viac než len smútok. Guy Winch Ph.D., psychológ a autor knihy Emotional First Aid: Healing Rejection, Guilt, Failure and Other Everyday Hurst, hovorí o depresii ako o abnormálnom emocionálnom stave, psychickej poruche, ktorá ovplyvňuje naše vnímanie, myslenie, emócie a správanie všadeprítomnými a chronickými spôsobmi. „Keď trpí človek depresiou, je smutný úplne zo všetkého.“

 

Fakty o depresii, ktoré by ste mali poznať

1 | Depresiu si nikto nevybral dobrovoľne.

Depresia je stav mysle. Je to pocit, ktorý je ťažko opísateľný slovami. Napríklad slávny rakúsky psychiater Sigmund Freud opísal depresiu frázou „Byť mŕtvy zvnútra“. Človek, ktorý depresiu zažil vie, že si tento stav sám nevybral. Prečo by aj! Chcieť sa dobrovoľne cítiť beznádejne, zmätene, na pokraji svojich síl? Niektorí ľudia dokonca necítia vôbec nič. Sú akoby úplne prázdny, bez života. Najradšej by sa tohto pocitu úplne zbavili, ale nevedia ako. Psychoterapeut Barton Goldsmith, Ph. D. však tvrdí, že síce si človek nevyberá to, že upadne do depresie, ale vyberá si spôsob, ako s ňou bude žiť. A to, že je to veľmi individuálne, hovoriť ani nie je treba. Depresiu treba riešiť a liečiť krok za krokom. A je to naozaj dlhodobý proces, ktorý môže trvať aj celé roky.

 

2 | Depresia nie je hlbšie štádium smútku.

Mnoho ľudí si myslí, že keď u ľudí prepukne smútok, automaticky prežívajú depresiu. Nie je to tak. Depresia a smútok sú dva odlišné svety, ktoré si nemožno zamieňať. Je síce pravda, že smútok môže spustiť depresiu, ale určite nie je jeho druhou fázou, alebo niečo podobné. K danej zámene dochádza najmä preto, že smútok je najvýznamnejším a najvýraznejším symptómom depresie. Vo viacerých spoločnostiach a kultúrach sveta sa tiež bežne hovorí „Som totálne v depke!“ čo inými slovami znamená, že je človek na pokraji svojich síl, vyčerpaný alebo smutný. Práve takýmto spôsobom dochádza v spoločnosti k dezinterpretácii toho, čo depresia v skutočnosti znamená a čo všetko pod ňu spadá. Depresia nie je racionálny ani emocionálny problém. Psychiatri sa zhodujú na tom, že tento stav proste je. Človek sa ho nevie zbaviť tým, že myslí na inú, veselšiu vec, ako to môže byť pri smútku. Žije s ňou a pod jej vplyvom každý deň svojho života. Je fakt, že do depresie môže upadnúť človek v ťažšom životnom období, ako je napríklad rozchod s partnerom, úmrtie blízkeho človeka, strata zamestnania a pod. Tieto a mnohé ďalšie životné situácie môžu byť spúšťačmi depresie. Avšak aj po dlhšom období, kedy by prirodzený smútok u človeka ustal, depresia stále pretrváva.

 

3 | Depresia ubližuje aj blízkym a ruinuje vzťahy.

Čo si myslí každý deň po prebudení človek v depresii?

„Nechcem absolútne nikoho vidieť. Túžim preležať vo svojej posteli celý deň. Nič viac v tomto okamihu nedokážem. Akákoľvek aktivita ma zabíja. Okolo mňa, ale aj vo mne, je samá temnota. Všetko, čoho som sa dotkol, som pokazil. Som hlúpy, bezcenný, nikomu na mne nezáleží. Nikto by si ani nevšimol, ak by som bol mŕtvy.“

Podľa toho sa však títo ľudia aj správajú a ubližuje to ich najbližším. Tí sa často snažia oponovať im a tvrdiť, ako im na nich záleží a ako ich majú radi. Ospevujú život a presviedčajú ich, že stojí za to. V tomto stave ich však logickými argumentmi nepresvedčia. Síce blízkym pozornosť a podporu ľudia v depresii nedokážu vrátiť späť a vyhľadávajú samotu, už len ich samotná prítomnosť a dostupnosť znamená to pre nich veľa. A skutočne hoci to tak nevyzerá, skutočne si ju vážia.

Psychologička Margarita Tartakovsky odporúča viacero spôsobov, ako môžeme podporiť blízkeho človeka s depresiou. Za najlepšie považuje: byť prítomný, pokúšať sa o malé gestá a dotyky, avšak nenásilným spôsobom. Človeka nekritizovať a nesúdiť. Nikto nevie, ako sa depresívny človek cíti a práve preto nemá právo na to, aby sa k tomu vyjadroval necitlivým spôsobom. Tartakovsky spomína, že blízki by pacientovi v depresii nemali dávať žiadne rady, robiť porovnania s ostatnými pacientami či chlácholiť ho pozitívnymi frázami.

 

4 | Depresia vysáva životnú energiu.

Kto to nezažil, nepochopí. Ľudia s depresiou majú problémy s únavou a spánkom, čo ešte zhoršuje ich stav. Náročné sa pre nich stávajú aj základné úkony ako vstať s postele alebo urobiť si osobnú hygienu. Depresívny človek častokrát ani nevie, či počas dňa pil alebo niečo zjedol. Nemá energiu na nič, na nikoho. Práve to má dopad na sociálne vzťahy s ostatnými ľuďmi. Častokrát sa im nasilu vyhýba a ak aj nie, jednoducho na nich nevládze pracovať. Sú ale aj svetlejšie dni, kedy depresia neúraduje až tak veľmi. Je to s ňou ako na horskej dráhe. Nikdy sa nedá presne určiť, ako sa takýto človek bude na druhý deň cítiť. Ak teda poznáte osobu, ktorá trpí depresiou a máte s ňou naplánovaný nejaký program a ona to zruší, nepríde alebo sa vôbec neozve, nebuďte zlostní a nahnevaní. A hlavne si to neberte osobne.

 

4 | Depresiu nezaženú žiadne dobre myslené frázy.

Frázy ako „Neboj sa, to bude dobré.“, „Potrebuješ len čerstvý vzduch, poďme sa prejsť.“ či „Nič nie je tak zlé, ako to vyzerá“ a pod. sú v tomto prípade naozaj slovami do vetra. Depresívny človek nechce počúvať rady či motivačné frázy. On sám vie, ako sa cíti a čo mu vie pomôcť. Keď bude počúvať podobné vyjadrenia od svojich blízkych, stráni sa kontaktu s nimi ešte viac. Ak sa však tomu pri rozhovore neubránite a príde vám to automaticky na jazyk, je pravdepodobné, že bude reagovať podráždene, mrzuto až zlostne. A v konečnom dôsledku to bude viesť k ďalším dňom a mesiacom jeho izolácie.

 

5 | Depresia môže mať aj svoje pozitíva

Áno, je to tak. Depresia je síce zložitá psychická porucha, ale aj v tejto veľkej tme je kúsok svetla. Pozitívom môže byť napríklad izolácia. Na prvý pohľad sa môže zdať izolácia človeka počas depresie ako sebazničujúca, avšak práve pomocou nej sa dokáže z dlhodobého hľadiska uzdraviť. Ako je to možné? Počas depresie opustí všetko, čo dovtedy tvorilo jej život. Prestane sa stretávať so svojim sociálnym okolím, nechodí do práce (v tom najkritickejšom štádiu), nerobí aktivity, ktoré robil dovtedy a pod. V tých všetkých činnostiach sa skrývajú negatívne vzorce, ktoré ho dlho sužovali, ale on si to neuvedomoval.

Je to tak, každý z nás má zabehnutý svoj život, ale často si nepripustíme, že je niečo zle, že nie sme spokojní, že sme vyčerpaní a nevládzeme. Väčšina ľudí nevníma svoje emócie a pocity. Až keď nám v živote „pretečie pohár“, môže sa to skončiť práve akútnou fázou depresie. Je to síce tvrdá rana, ktorá sa dlho hojí, ale vďaka nej vieme, že sme museli niečo zmeniť. Že sa muselo niečo stať. Najlepšie však je tomu predísť a každý deň sa aspoň na chvíľku zastaviť, zamyslieť sa a byť k sebe otvorení a úprimní. Koniec koncov, vďaka tomu, že človek prežije pocity, ktoré ho stiahli na úplné dno, vie sa tešiť z každodenných maličkostí. Je síce pravdou, že naučiť sa to dá aj lepšou cestou ako vyrovnávaním sa s depresiou, ale vo všetkom zlom je dôležité nájsť kúsok toho dobrého. Život u človeka, ktorý raz prežil depresiu už nikdy nebude ako predtým.