Pre dnešného uponáhľaného človeka je najťažšie stretnúť seba samého. Dnešná zrýchlená doba nám nevytvára na toto životne dôležité poznanie takmer žiadne podmienky. Čo musíme robiť preto, aby sme dokázali spoznávať hlas svojho srdca a prečo je to pre nás také dôležité? Nad týmito otázkami sa zamýšľa filozofka a profesorka Anna Hogenová.
Dnešný človek chce mať veľké množstvo informácií a chýba mu hĺbka. To je jedna z mnohých myšlienok Anny Hogenovej, filozofky a profesorky, ktorá prednáša na Pedagogickej fakulte UK v Prahe. Tiež odporúča ľuďom, aby sa naučili vnímať svoj vlastný prameň života, lebo život je hľadanie seba samého. Bez hĺbky človek potrebuje neustále úteky a nie je vôbec autentický. Dnes nechceme spoznávať sami seba, lebo je to pomalý proces. Svet nás obklopuje rýchlosťou, ktorá nám bráni spomaliť. Kvôli veľkej rýchlosti sme roztrieštení, nemáme čas skúmať vlastnú cestu, a preto kopírujeme ostatných alebo to, čo je nám zo všetkých strán podsúvané. Len keď je človek sám, dokáže sa vyčistiť od balastu dnešnej doby.
Ako sa dostávame sami k sebe?
Anna Hogenová upozorňuje, že sami k sebe sa dostávame najčastejšie vtedy, keď narazíme na nepríjemnosti v súvislosti s inými ľuďmi. „Napríklad domov spoznávame až vtedy, keď ho strácame. A to čo nám patrí najviac, to, čím sme bytostne, to je najťažšie poznateľné. Už v Delfách bolo napísané, že to najdôležitejšie je spoznávať seba samého. Dnešný človek často nevie, že má hľadať sám seba a často to ani nechce robiť, lebo je to pre neho veľmi pomalý proces,“ hovorí Anna Hogenová. A práve preto je dôležité upokojiť sa, prestať sa naháňať a naučiť sa zostávať v samote, viesť rozhovor sám so sebou, nebáť sa prežiť a pomenovať aj smútok alebo iné negatívne emócie. Práve vo chvíli, keď sa človek stretáva s prázdnotou, teda keď sa zbaví všetkého, čo mu doteraz dávalo určitú istotu, je pripravený preladiť sa na vnímanie vlastného bytia a spoznanie skutočnej pravdy o sebe.
Celý život je jedna veľká cesta hľadania. Ten, kto chce nájsť sám seba, musí mať na to odvahu. Musí mať odvahu aj sa trochu odlišovať od ostatných. Toto spoznávanie prichádza ako blesk v určitých okamžikoch. Väčšinou nie sme na seba napojení neustále, sú to len malé okamihy poznania počas týchto návratov k vlastnej duši. Na tieto okamihy sa však nezabúda, presvetlia celý život a z toho sa potom dá žiť dlhé roky. V takejto chvíli zisťujeme, že nemusíme mať úplne všetko, po čom túžime, ale máme niečo, čo nám nikto nemôže vziať, a to nám dáva energiu na autentický život. Neexistuje žiadny návod a recept, ako sa dostať k samému sebe. Túto cestu má každý svoju vlastnú, jedinečnú, špecifickú a každý ju musí nájsť sám. Potrebné sú predovšetkým rozhovory so sebou. Anna Hogenová hovorí:„Pri spoznávaní samého seba je potrebné viesť rozhovory so svojou dušou a mať pri tom odvahu, že sa stretneme aj s niečím, čo možno neunesieme. Ale práve takýto rozhovor nás môže priviesť k skutočnej PRAVDE o sebe.“
Mnohé motivačné knihy nás nabádajú k tomu, aby sme boli neustále pozitívne naladení, aby sme sa zameriavali na pozitívne ciele a výkony, ale niekedy práve prežitie smútku pomáha k novému naštartovaniu a pochopeniu života. Pobehovanie z jedného motivačného seminára na druhý nám v hľadaní pravdy o sebe nepomôže.
Prečo je dôležité nájsť sám seba?
„Keď sa človek stane sám sebou a žije svoj vlastný život, je konečne šťastný. Vtedy každý deň pociťuje ako sviatok, lebo sviatok je vlastne stretnutie samého so sebou. V takomto stave sa človek ničoho nebojí. Nebojí sa toho, že starne, že ho vyhodia z práce alebo umrie. Ak v takomto stave nežije, neustále potrebuje úteky od seba samého. Potrebuje sa neustále presviedčať, že je najlepší a k tomu používa všetky možné dostupné prostriedky,“ hovorí Anna Hogenová. Ten, kto našiel sám seba, svoju istotu, nepotrebuje neustále utekať za nejakým dobrodružstvom, nemusí byť v každej situácii najlepší, nepotrebuje neustále nové vzťahy, nové výzvy, nemusí klamať sám seba a podobne. Ak človek nepozná svoje vlastné JA, môže byť aj veľmi bohatý a aj naprek tomu je nešťastný. Existuje totiž veľa ľudi, ktorí dosiahli už takmer všetko a aj napriek tomu pociťujú prázdnotu. Toto odpojenie tiež spôsobuje úzkosť, depresie a vyhorenie.
V dnešnej dobe existuje obrovské množstvo inštitúcií, ktoré nútia človeka k svojmu vlastnému odpojeniu, pretože ho potrebujú ovládať ony. Potrebujú ho naučiť žiť hlavne pre veci, ktoré sa nachádzajú okolo nás. A keď tie veci vlastníme, máme pocit, že sme. Ale toto je to najväčšie klamstvo. Spôsobuje ľuďom len roztrieštenosť a neustálu nespokojnosť, lebo túžba MAŤ sa pod vplyvom reklám nedá nikdy zastaviť. Ak však prestávame myslieť v kategórii MAŤ a postupne sa dopracujeme k mysleniu v dimenziách BYŤ, prestávame sa báť, zbavujeme sa sebaklamov, pretože spoznávame podstatu bytia. Takýto človek sa dostáva k úplne novej forme myslenia a prežívania života. Najdôležitejšie zo všetkého je nájsť si svoju vlastnú cestu. Len vďaka nej môžeme spoznať svoje vlastné možnosti. Len vďaka vlastnej ceste môžeme pocítiť skutočnú radosť. V tejto chvíli cítime opravdivosť, konečne sa prestávame hrať na niekoho iného. Nesmieme kopírovať niekoho iného. V hľadaní skutočného zmyslu života spočíva skutočná podstata hľadania seba samého.
