Pojem burnout (vyhorenie) prvýkrát zaviedol do literatúry v roku 1974 Herbert J. Freudenberger. Jeho definícia z roku 1980 uvádza, že vyhorenie predstavuje „stav únavy a frustrácie navodený úplným oddaním sa veci, spôsobu života či vzťahu, ktorý však nesplnil svoje očakávania.“ V priebehu ďalšieho výskumu sa objavili v literatúre nespočetné definície vyhorenia, možno však povedať, že väčšina z nich sa zhoduje v nasledujúcich bodoch:
- ide predovšetkým o psychický stav,
- vyskytuje sa predovšetkým u profesií, kde sa pracuje s ľuďmi,
- tvorí ho súbor príznakov, hlavne v oblasti psychickej, čiastočne tiež v oblasti fyzickej a sociálnej,
- kľúčovou zložkou je emočné a kognitívne opotrebovanie sa a celková únava,
- burnout sa dostavuje ako reakcia na prevažne pracovný stres.
Syndróm vyhorenia (takzvaný burnout syndróm) sa často zamieňa za stres. Zatiaľ čo stres môžete dostať pod kontrolu, vyhorenie je oveľa závažnejšie. Dominuje pocit únavy, vyhorený je nepriateľský a dokonca aj agresívny, objavujú sa pocity depresie a beznádeje. Vyhorenie môže spustiť aj vážnu psychickú poruchu, hrozí zvýšené riziko závislostí všetkého druhu. Do stresu sa môže dostať každý človek, syndróm vyhorenia sa však objavuje u ľudí, ktorí sú intenzívne zaujatí a zapálení svojou prácou, majú vysoké pracovné a osobné ciele. Syndróm vyhorenia je dôsledok pracovného preťaženia a neschopnosti regenerovať sily.
U koho sa vyskytuje najčastejšie?
Nevyhýba sa takmer žiadnej profesii, pričom medzi profesie s vyšším rizikom výskytu vyhorenia sa radia tie, ktoré sú charakterizované vysokou pracovnou náročnosťou, nárazovitosťou, intenzívnym kontaktom s ľuďmi a často neadekvátnym ohodnotením.
Vo všeobecnosti sa medzi profesie s rizikom vzniku vyhasnutia radia tieto:
lekári, zdravotné sestry, psychológovia, sociálni pracovníci, učitelia, pracovníci na pošte, dispečeri, policajti, právnici, pracovníci väzníc, profesionálni funkcionári, úradníci, duchovní a rádové sestry.
Ako sa prejavuje syndróm vyhorenia?
Syndrómom vyhorenia sa zaoberala aj ponikateľka, rečníčka a spisovateľka Vanessa Loder vo svojej prednáške. Na základe svojich dlhoročných skúseností zistila, že syndróm vyhorenia si najrýchlejšie na sebe môžete všimnúť na základe nasledujúcich signálov:
1. Necítite nadšenie
Zrazu necítite už žiadne nadšenie z práce. Ak sa na pracovisku prestávate cítiť nepostrádateľným a prínosným človekom, ktorému okolie dôveruje a rešpektuje ho, môže sa vás zmocniť pocit sklamania.
2. Ak všetko vidíte čierne
Tak toto tiež nie je najlepší signál. Možno už ani nespoznávate sami seba. Ak ste ešte pred pár mesiacmi prekypovali šťastím, doborotu a láskou a dnes tomu tak už nie je, tak by ste si mali uvedomiť, že treba v živote nejakú zmenu.
3. Neviete sa sústrediť na jedlo
Ak vaša sústredenosť pri jedle v poslednom čase upadla a vykonávate túto nevyhnutnú činnosť tak, že ani neviete, že jete chutné jedlo, lebo vás stále niečo rozptyľuje, tak tiež začnite meniť situáciu vo vašom živote.
4.Trpíte nespavosťou
Spánok je naozaj pre život potrebný, veď každý potrebuje obnovovať svoju energiu. A pokiaľ netrvá aspoň 7 hodín, môže to mať neblahý vplyv na mnohé veci. Od osobného rozpoloženia až po výkonnosť a môže sa to odraziť aj na váhe.
5. Trpíte nedostatkom času
Nestíhate nič? Múdro využívate čas a aj tak ho máte málo? Asi máte toho naozaj veľmi veľa a mali by ste sa niečomu prestať venovať.
6. Ste stále unavení?
Sústavna únava totiž nie je prirodzená a niečo nie je v poriadku. Ak sa cítite unavení psychicky aj fyzicky aj napriek tomu, že máte dostatok oddychu, zamyslite sa nad príčinou.
7. Neustále kritizujete sami seba?
Robíte všetko na maximum, ale váš mozog to akosi nechápe a hlavou sa vám preháňajú myšlienky, ktoré sú plné kritiky na tvašu osobu. To tiež nie je dobré. Snažte sa kontrolovať svoje myslenie a ovplyvňovať ho pozitívne.
8. Ozývajú sa choroby
Ak ste doteraz neboli vážnejšie chorí a zrazu sa necítite dobre, všetko vás bolí a ozýva sa hlavne žalúdok, príčina môže byť psychického charakteru.
Niektorí lekári odlišujú prvotné, akútne a chronické príznaky vyhorenia.
Prvotné príznaky
- keď sa človek snaží robiť stále viac a viac a pritom má stále menej radosti z toho, čo robí,
- keď by najradšej zanechal to, čo robí,
- keď mu druhí ľudia „idú na nervy“, nemôže s nimi vydržať,
- keď má tendenciu uchýliť sa k alkoholu, liekom na spanie, na upokojenie, ku káve alebo iným drogám, len aby tento stav nejako prežil,
- keď mu niekedy „povolia nervy“ – napr. na niekoho sa bezmocne rozkričí alebo prepukne v bezmocný plač.
Akútne príznaky
- keď človek v rozčúlení pociťuje zdravotné problémy, napr. bolesť v oblasti srdca,
- keď mu príde na um myšlienka, že by bolo lepšie, keby radšej nebol,
- keď sa mu stane, že nie je schopný ovládnuť zlosť,
- keď má pocit, že ho opustilo všetko nadšenie pre prácu, ktorou sa zaoberá.
Chronické príznaky
- keď sa človek neustále vyhýba svojej práci,
- keď je pre neho zaťažko rozprávať sa s druhými ľuďmi,
- keď podá v práci bezdôvodnú výpoveď,
- keď mu chýba sila riešiť každodenné úlohy rodinného života,
- keď odmieta hovoriť aj s blízkymi o svojich problémoch,
- keď sa myšlienky na to, že by bolo lepšie, keby nebol, stupňujú,
- keď nie je schopný priznať si, že má psychické problémy, kvôli ktorým je nutné vyhľadať pomoc.
Tým, že syndróm vyhorenia sa rozvíja postupne a dopracovanie sa k poslednému štádiu trvá aj niekoľko mesiacov či rokov, dôležité je rozpoznať príznaky začínajúceho sa burn-out syndrómu v čo najskoršom štádiu. V každej z týchto fáz sa objavujú typické príznaky.
Štvorfázový model syndrómu vyhorenia rozpracovala Christíny Maslach. Pozrime sa na jednotlivé fázy.
1. Nadšenie a preťažovanie
V prvej fáze sa objavuje idealistické nadšenie, zaujatie pre vec, tendencia rozdať sa, dlhodobé preťažovanie sa, nadčasy a potreba robiť tak veľa ako sa len dá, a čo najlepšie. Typická je zvýšená túžba po sebarealizácii.
2. Emocionálne a fyzické preťaženie
V druhej fáze sa postupne rozvíja psychické aj fyzické vyčerpanie. Objavuje sa únava, pochybnosti, zmätok v rebríčku hodnôt, neschopnosť určiť si priority. V tejto fáze by bola vhodná konzultácia s odborníkom, aby syndróm neprerástol do ďalšieho štádia. Problémom však býva typický znak tejto fázy, a to popieranie všetkých príznakov rodiaceho sa vnútorného napätia ako prejav obrany tomu, čo sa deje.
3. Dehumanizácia druhých ľudí ako ochrana pred vyhorením
V tretej fáze nastáva postupné vytrácanie sa záujmu o druhých a empatie, objavuje sa nevrlosť, rôzne druhy agresivity, nenávisť a neochota. Strata angažovanosti, zhoršenie vzťahov s druhými a cynizmus je akousi obrannou reakciou pred ďalším vyčerpaním.
4. Stavanie sa proti všetkým a proti všetkému – vyhorenie
Posledné štvrté terminálne štádium sa prejavuje totálnym vyčerpaním (citovým, telesným a mentálnym), silným negativizmom, nezáujmom a ľahostajnosťou. V tomto štádiu dochádza k „zosypaniu", pocitom prázdnosti, zúfalstva, k zníženiu imunity a k väčšej náchylnosti k somatickým ochoreniam, úzkosti a depresii...
Dnes mnoho ľudí trpí niektorým z príznakov začínajúceho syndrómu vyhorenia. V rýchlom tempe modernej doby ani nepostrehneme vnútornú nepohodu, klesajúci výkon, pochmúrnu náladu a iné signály nášho organizmu, ktorý sa týmto dožaduje rovnováhy - vyváženia výkonu s relaxáciou a potrebnou regeneráciou. Preto je veľmi dobré viedieť, ako sa máme chrániť pred vyhorením.
Ako sa chrániť pred vyhorením?
- dodržiavajte vyvážený životný štýl – nepodceňujte zásady psychohygieny: ako je dostatok spánku, aktívny pohyb, odpočinok,
- pestujte si priateľské vzťahy na pracovisku,
- dôsledne si plánujte voľný čas,
- udržiavajte si určitý odstup od klientov,
- vyhýbajte sa rutine, obmeňujte pracovné postupy,
- naučte sa riešiť a zvládať konflikty, skúste byť asertívni,
- primerane a často ventilujte emócie,
- pestujte si záujmy, robte niečo len pre potešenie,
- neustále sa vzdelávajte,
- doprajte si dovolenku,
- smejte sa,
- meditujte alebo cvičte jogu.
Zdroje: Křivohlavý, J.: Jak neztratit nadšení Hučín, J.: Když se práce stane noční murou. In: Psychologie Dnes, 7-8, 11, s. 11–15.
