Určite ste si všimli, že niektorí ľudia sa správajú naozaj zvláštne. Niekedy je ťažké odhaliť, prečo sa to deje. Dôvodov môže byť naozaj veľa. A jedným z nich môže byť napríklad to, že patria do kategórie ľudí, ktorí trpia narcizmom, sociopatiou alebo psychopatiou. Samozrejme, keď títo ľudia majú vlastné deti, pri výchove často požívajú neadekvátne výchovné prostriedky.
Narcisti, psychopati alebo sociopati sa väčšinou riadia nesprávnymi hodnotami, chýba im akýsi morálny kompas, súcit s ostatnými a väčšinou svoju pozíciu využívajú len na splnenie svojich vlastných cieľov.
Narcistická porucha osobnosti je duševnou poruchou, ktorá postihuje mužov i ženy. Človek, ktorý ňou trpí, sa stretáva s nadmerným pocitom vlastnej dôležitosti a hlbokú potrebou obdivu na pracovisku, v rodine i vo vzťahu. Človek s narcistickou poruchou osobnosti má dlhodobý neprimeraný pocit vlastnej dôležitosti, výnimočnosti a nadradenosti nad druhými. Osoby s narcistickou poruchou osobnosti sa týmito vlastnosťami a nadmerným vyžadovaním oceňovania od druhých dostávajú do opakovaných a niekedy vyhrotených konfliktov. Na kritiku či nepotvrdenie vlastnej jedinečnosti reagujú často veľmi odmietavo, konfrontačne a agresívne, ale niekedy aj depresívne. Majú problém s empatiou voči druhým a cítia sa nimi nepochopení. Často sa opájajú rôznymi fantáziami, v ktorých je preukázaná ich jedinečnosť, výnimočnosť – napríklad, že sú slávni objavitelia, umelci a podobne. Navzdory prípadnému talentu často pre svoju potrebu okamžitého ocenenia nedoťahujú svoje plány dokonca a začnú hľadať ocenenie v inej oblasti. Pri narcistickej poruche osobnosti ide o extrémny variant bežne sa vyskytujúcich a dôležitých vlastností, ako sú sebavedomie, sebaúcta a sebapresadenie. Narcisti často urážajú svoje okolie len preto, aby lepšie vynikli ich vlastné kvality.
Psychopati neberú do úvahy potreby a priania ostatných a neboja sa prekročiť morálne hranice. Napríklad vytváraním chaosu v organizácii i v osobnom živote spolupracovníkov môžu sledovať osobné ciele. Nebaví ich len ubližovať ľuďom, ale strategicky využívajú aj ponižovanie a šikanu na odvádzanie pozornosti iných ľudí od ich skrytých sebeckých aktivít. Často tieto prístupy využívajú aj pri pôsobení na svoje deti.
Najväčší rozdiel medzi psychopatom a sociopatom je ten, že psychopatia je považovaná za ochorenie genetického pôvodu, kým sociopatia je niečím, čo bolo počas života získané a naučené. Psychopatiu spôsobujú biologické (dedičné) a psychosociálne vplyvy. Okrem toho môže byť psychopatia aj následkom perinatálneho poškodenia mozgu, zápalu mozgu v detstve, úrazov hlavy, endokrinných a iných ochorení.
Sociopati sú produktom prostredia a zvyčajne predpubertálneho zneužívania. Sú menej nebezpeční, náchylní k normálnemu stresu a úzkosti. Sú to „nahnevaní lúzri“, ktorí na problémy reagujú väčšinou tak, že sa obrátia proti celému svetu. Majú takmer normálny temperament a sú schopní cítiť emócie aj sa vcítiť do druhých. Sociopati majú tendenciu byť oveľa impulzívnejší a nevyspytateľnejší ako psychopati. Na rozdiel od psychopatov sú sociopati menej stáli v zamestnaní a viac sa dostávajú do konfliktu s okolitým svetom. Sociopat sa dokáže ľahko rozrušiť, vybuchnúť alebo zaútočiť.
Spomínané poruchy osobnosti sa prejavujú aj pri výchove detí. Títo rodičia využívajú pri výchove také spôsoby, ktoré často spôsobujú až emocionálne zneužívanie. Pozrime sa na 6 druhov emocionálneho zneužívania a negatívneho pôsobenia na deti.
1. Odmietanie
Narcistickí, psychopatickí alebo sociopatickí rodičia, ktorí prejavujú odmietavé správanie voči dieťaťu, často zámerne, ale niekedy aj nevedome dávajú dieťaťu najavo rôznymi spôsobmi, že je nechcené. Znižovanie hodnoty dieťaťa alebo znižovanie jeho potrieb je jednou z foriem emocionálneho zneužívania. Iné príklady môžu zahŕňať to, že dieťaťu hovoria, aby odišlo alebo ešte horšie, aby zmizlo z očí, pokojne mu tiež povedia, že je bezcenné alebo ho obviňujú z rôznych súrodeneckých alebo rodinných problémov. Na dieťa nepríjemne pôsobí aj to, keď s ním rodič dlhodobo odmieta komunikovať. Medzi najčastejšie formy odmetania patria tieto:
- Veľmi časté kritizovanie.
- Oznámenie dieťaťu, že je škaredé.
- Kričanie alebo nadávanie dieťaťu.
- Používanie označení, že dieťa je hlúpe.
- Neustále ponižovanie pomocou sarkastických narážok a vtipov.
- Slovné ponižovanie.
- Neustále podpichovanie ohľadom hmotnosti dieťaťa.
- Vyjadrovanie ľútosti nad tým, že sa dieťa nenarodilo s opačným pohlavím.
- Odmietanie objatí.
- Vylúčenie dieťaťa z rodinných aktivít.
- Zaobchádzanie s dospievajúcim ako s dieťaťom.
- Keď rodič takmer nikdy nedovolí dieťaťu robiť vlastné rozhodnutia.
2. Ignorovanie
Dospelí, ktorým rodičia splnili len veľmi málo z ich emocionálnych potrieb, často nedokážu reagovať na potreby svojich vlastných detí. Nevedia pociťovať silnú pripútanosť k dieťaťu alebo mu poskytovať pozitívnu výchovu. Niekedy nevedia prejaviť o dieťa záujem alebo nevedia prejaviť náklonnosť k nemu. Takýto rodič je síce fyzicky prítomný, ale emocionálne nedostupný. Neschopnosť dôsledne reagovať na emocionálne potreby dieťaťa predstavuje pre neho emocionálne a psychické týranie. Najčastejšie prejavy ignorovania sú tieto:
- Žiadna reakcia na spontánne sociálne správanie dieťaťa.
- Nevenovanie pozornosti významným udalostiam v živote dieťaťa.
- Nedostatok záujmu o školu a záujmovú oblasť dieťaťa.
- Plánovanie aktivít/dovoleniek bez toho, aby do plánov bolo zahrnuté aj dieťa.
- Neprijatie dieťaťa ako potomka.
- Odmietnutie potrebnej zdravotnej starostlivosti.
- Neschopnosť zapojiť dieťa do každodenných činností.
- Neschopnosť ochrániť dieťa.
3. Vyhrážanie, kričanie, nadávanie
Rodičia, ktorí sa vyhrážajú, kričia a nadávajú svojim deťom, spôsobujú im vážne psychické problémy. Vyhrážať sa dieťaťu hrubými slovami, fyzickým ubližovaním, opustením alebo v extrémnych prípadoch smrťou, je neprijateľné. Dokonca aj vtedy, keď je to myslené zo žartu, je vystrašenie dieťaťa hrozbami alebo zastrašujúcim správaním jedným z najhorších emocionálnych zneužívaní. Pozrime sa najčastejšie prejavy tohto správania:
- Prílišné podpichovanie.
- Nepredvídateľné a extrémne reakcie na správanie dieťaťa.
- Extrémne verbálne vyhrážky.
- Časté striedanie extrémneho napätia s veľmi milým obdobím.
- Vyhrážanie sa opustením dieťaťa.
- Vyhrážanie sa zničením obľúbenej hračky alebo počítača.
- Vyhrážanie sa ublížením milovanému domácemu miláčikovi.
- Nútenie dieťaťa pozerať sa na neľudské činy.
- Nejednotné požiadavky na dieťa.
- Zosmiešňovanie dieťaťa na verejnosti.
- Vyhrážanie sa odhalením tých informácií rovesníkom, ktoré mali zostať navždy utajené.
- Vyhrážanie sa vyhodením adolescenta z domu.
4. Časté zákazy
Rodič dokáže týrať svoje dieťa aj častými zákazmi, nedovolí mu napríklad, aby sa venovalo primeraným aktivitám so svojimi rovesníkmi, zakazuje mu zúčastňovať sa na školských aktivitách či výletoch a podobne. Takýto rodič napríklad vyžaduje od dieťaťa, aby zostalo vo svojej izbe od príchodu zo školy až do nasledujúceho rána, obmedzuje ho pri jedení alebo vykonávaní iných obľúbených činností. Ak sa tieto prístupy vyskytujú veľmi často, považujú sa za emocionálne týranie. Takýto rodič môže robiť napríklad aj toto:
- Nechá dieťa bez dozoru po dlhú dobu.
- Nedovolí dieťaťu mať priateľov.
- Nedovolí dieťaťu komunikovať s inými deťmi.
- Odmeňuje dieťa, ak sa zbaví nejakého kamaráta.
- Úplne izoluje dieťa od rovesníkov.
- Núti dieťa dlhé hodiny sa učiť.
- Dieťa sa nesmie zúčastňovať aktivít mimo domova.
5. Povzbudzovanie dieťaťa v tom, aby robilo nezákonné veci
Niektorí rodičia povzbudzujú maloleté deti aj v tom, aby robili veci, ktoré sú nezákonné, škodlivé, urážlivé a podobne. Dovolia im napríklad, aby užívali drogy alebo alkohol, sledovali kruté správanie voči zvieratám, sledovali alebo pozerali sa na nevhodný sexuálny obsah alebo im dovolia, aby sa zúčastňovali na kriminálnych aktivitách, ako sú krádeže, útoky, prostitúcia, hazardné hry a podobne. Konkrétne môže ísť o tieto spôsoby negatívneho pôsobenia:
- Odmeňovanie dieťaťa za šikanovanie alebo obťažovanie.
- Podpora násilia pri športových aktivitách.
- Nevhodné posilňovanie sexuálnej aktivity.
- Odmeňovanie dieťaťa za klamstvo a krádež.
- Odmeňovanie dieťaťa za zneužívanie návykových látok alebo sexuálnu aktivitu.
- Zásobovanie dieťaťa drogami, alkoholom a inými nelegálnymi látkami.
6. Zneužívanie dieťaťa
Často ide o nútenú činnosť bez ohľadu na úroveň vývoja dieťaťa. Napríklad opakovane žiadať osemročné dieťa, aby bolo zodpovedné za rodinnú večeru, je nevhodné. Keď rodič núti dieťa plniť povinnosti, ktoré sú oveľa náročnejšie, ako dieťa v určitom veku dokáže zvládnuť alebo využívať dieťa na zisk, sa považuje za zneužívanie dieťaťa. Môže ísť napríklad o tieto formy zneužívania dieťaťa:
- Od dojčiat a malých detí očakávať, že nebudú plakať.
- Podráždenosť rodičov z toho, keď dieťa nespĺňa jednotlivé kroky v rámci vývojového štádia.
- Od dieťaťa sa očakáva, že bude opatrovateľom rodiča.
- Keď rodič očakáva od dieťaťa, že sa bude starať o mladších súrodencov.
- Obviňovanie dieťaťa zo zlého správania súrodencov.
- Neprimerané povinnosti v oblasti domácich prác.
- Podpora účasti na pornografii.
- Sexuálne zneužívanie dieťaťa.
Zdroje:
Kinds of emotional abuse narcissistic parents
Narcissists cannot love their children
