Existujú ľudia, ktorí trpia rôznymi poruchami osobnosti. Jednou z týchto porúch je aj sociopatia, ktorú si mnohí zamieňajú so psychopatiou. Najväčší rozdiel medzi psychopatom a sociopatom je ten, že psychopatia je považovaná za ochorenie genetického pôvodu, kým sociopatia je niečím, čo bolo počas života získané a naučené.
Kľúčovou charakteristikou sociopatov je skutočnosť, že na ostatných berú len veľmi malý ohľad. Sociopatické rysy človek získava vplyvom prostredia alebo zlou výchovou, ktorá často zahŕňa týranie či iné traumy. Z človeka však môže sociopata spraviť aj trauma v dospelosti. Sú známe prípady, kedy sa vlastnosti sociopatie pozorovali u ľudí, ktorých zmenila náhla životná zmena, strata členov rodiny, prílev veľkých peňazí, krivé obvinenie alebo dokonca zlé podmienky v práci.
Psychopatiu spôsobujú biologické (dedičné) a psychosociálne vplyvy. Okrem toho môže byť psychopatia aj následkom perinatálneho poškodenia mozgu, zápalu mozgu v detstve, úrazov hlavy, endokrinných a iných ochorení. Poruchy osobnosti môžu byť aj involučné (zmeny súvisiace so starnutím). V starobe sa môžu niektoré pôvodne kompenzované asociálne vlastnosti (napr. agresivita) zvýrazniť. Prvé prejavy psychopatie sa objavujú už v predškolskom veku, ale najviac sa prejavia v období puberty. Tento typ ľudí nereaguje na tresty, strach alebo nesúhlas. Je to chladný a vypočítavý typ ľudí, ktorý môže v istých chvíľach potláčať svoje asociálne impulzy. Chýba im emocionálna empatia, môžu zrkadliť emócie navonok, ale nie sú schopní ich cítiť.
Sociopati sú produktom prostredia a zvyčajne predpubertálneho zneužívania. Sú menej nebezpeční, náchylní k normálnemu stresu a úzkosti. Sú to „nahnevaní lúzri“, ktorí na problémy reagujú väčšinou tak, že sa obrátia proti celému svetu. Majú takmer normálny temperament a sú schopní cítiť emócie aj sa vcítiť do druhých. Sociopati majú tendenciu byť oveľa impulzívnejší a nevyspytateľnejší ako psychopati. Aj napriek citovým problémom, sociopati dokážu vytvárať vzťahy. Na rozdiel od psychopatov sú sociopati menej stáli v zamestnaní a viac sa dostávajú do konfliktu s okolitým svetom. Sociopat sa dokáže ľahko rozrušiť, vybuchnúť alebo zaútočiť. Odborný termín pre sociopatiu znie antisociálna porucha osobnosti. Ide o duševný stav podobajúci sa narcistickej a hraničnej poruche osobnosti. Ľudia, ktorí trpia antisociálnou poruchou osobnosti, ignorujú pojmy dobré a zlé a ignorujú tiež pocity druhých. Títo ľudia sa často správajú drsne, impulzívne a niekedy aj násilne. A čo je na tom najhoršie? Väčšinou nemajú žiadne výčitky. Sociopatia môže byť diagnostikovaná profesionálmi v oblasti duševného zdravia, ako sú psychiatri, psychológovia a sociálni pracovníci. Pri diagnostikovaní si odborníci všímajú rodinnú anamnézu, životné prostredie a správanie v detstve. Problém môže byť spôsobený aj iným duševným ochorením, ako je napríklad bipolárna porucha osobnosti alebo schizofrénia.
Ľudia, ktorí trpia antisociálnou poruchou osbnosti, sa dajú najčastejšie rozoznať podľa týchto znakov:
Nádej, že by sa sociopat mohol zmeniť, je skutočne veľmi malá. Podľa odborníkov existuje malá až žiadna možnosť antisociálnu poruchu osobnosti vyliečiť. Podľa Jamesa L. Griffitha, profesora psychiatrie a behaviorálnych vied, sa totiž jedná o komplexný stav duševného zdravia, ktorý je ovplyvnený viacerými faktormi a doteraz nebol dobre pochopený. „Problém s diagnózou spočíva hlavne v tom, že táto choroba poskytuje širokú paletu príznakov, ale nevysvetľuje presne, čo túto poruchu spôsobuje a ako ju liečiť," upozorňuje Griffith. Pretože sociopati sami netušia, že trpia nejakou poruchou osobnosti, môžu hľadať liečbu pre iné súvisiace symptómy, ako je úzkosť, depresia alebo ťažkosti vyplývajúce z ich správania. Najčastejšie je to používanie návykových látok alebo časté vyhľadávanie právnej pomoci súvisiace s ich kriminálnou činnosťou. Podľa názoru psychiatričky Holly Crisp-Hán v súvislosti s touto chorobou dnes odborníci čelia veľkej výzve a je potrebné urobiť v tejto oblasti veľké množstvo výskumov, aby sa prišlo hlavne na to, ktorá forma liečby je tá najlepšia.