Výchova detí nie je jednoduchá záležitosť. To si uvedomuje aj veľa odborníkov a v snahe pomôcť rodičom robia rôzne výskumy a vydávajú rôzne knihy alebo články, do ktorých vkladajú svoje skúsenosti a rady. Každý rodič sa totiž občas potrebuje presvedčiť o tom, že pri výchove postupuje správne.
Teórií o tom, čo by sa malo a čo by sa nemalo hovoriť deťom, ako na ne pôsobiť a čo kedy rozvíjať, existuje veľmi veľa. Taktiež rôznych názorov na výchovu je už toľko, že niekedy zmätení rodičia poriadne ani nevedia, ktorým smerom sa uberať. Tu už potom pomôže len zdravý rozum, určitý cit pre správny výber a možno aj skúsenosti tých rodičov, ktorým sa podarilo vychovať zo svojich detí dobrých, šťastných a spokojných ľudí. A tiež je niekedy dobré spoliehať sa na tie skúsenosti, ktoré rokmi overil čas a ukázali sa ako veľmi úspešné. Odborníci neustále robia výskumy, vydávajú knihy alebo odborné články, pomocou ktorých chcú rodičom podať pomocnú ruku, pretože mnohí majú často obavy, že pri výchove detí zlyhávajú. V dnešnom článku sa pozrieme na niekoľko faktorov, ktoré rodičom dávajú jasný signál, že pri výchove postupujú správne a že sú dobrí rodičia.
1. Dieťa za vami príde, keď má problém
Keď dieťa prichádza za vami ako za prvým človekom, keď má problém, ste dobrý rodič. Svojmu dieťaťu poskytujete pocit bezpečia a domov je pre neho miesto, kde sa môže vracať vždy, keď to potrebuje. Dobrým spôsobom, ako dieťa povzbudiť, je vždy ho prijímať s otvorenou náručou a počúvať jeho problémy, a to aj vtedy, keď sa vám zdajú malicherné. Takto vytvárate podmienky na otvorenú a úprimnú komunikáciu aj do budúcnosti, keď sa budete rozprávať o veciach, ktoré budú v živote dieťaťa omnoho významnejšie a ťažšie.
2. Dieťa s vami môže diskutovať o svojich myšlienkach a pocitoch bez obáv
Aj toto je pozitívny znak prijatia, otvoreného a flexibilného vzťahu rodič-dieťa. Niektorí rodičia nevedomky obmedzujú komunikáciu s dieťaťom prostredníctvom svojho správania, ako je neprimeraná reakcia na myšlienky alebo pocity, ktoré sa im nepáčia alebo tie, ktoré spochybňujú ich správanie ako rodičov. Niektoré deti majú obavy zaťažovať rodičov myšlienkami a pocitmi. Tak by to však fungovať nemalo. Rodičia by mali pôsobiť na deti tak, aby sa deti mohli o nich vždy oprieť. Môžete to podporiť akceptovaním myšlienok a pocitov dieťaťa. Ideálne je tiež to, keď dieťa bez problémov pred vami vyjadruje svoje emócie. Schopnosť dieťaťa vyjadriť pred vami hnev, smútok alebo strach je dobrým znamením, že sa s vami cíti emocionálne v bezpečí. To, keď dieťa emócie pred rodičmi skrýva, je znepokojujúce. Často to naznačuje určitý problém vo vzťahu rodič-dieťa.
3. Dieťa vie, že ho nechcete len kritizovať, ale hlavne mu pomôcť
Správni rodičia poskytujú deťom spätnú väzbu bez prehnanej kritiky. Ak napríklad dieťa zje čokoládu samo a nikomu z nej neponúkne, rodič ho nezačne kritizovať, ale zameria sa na správanie. Povie mu napríklad: „Zjedol si celú čokoládu a nikoho si sa neopýtal, či nemá tiež chuť na ňu. V našom dome je dôležité podeliť sa s ostatnými. Ako by si to mohol nabudúce urobiť?“ To pôsobí na dieťa úplne inak, ako keď poviete: „Si pažravý! Už nikdy nemôžeš zjesť čokoládu sám. Choď do svojej izby.“
4. Povzbudzujete dieťa
Ak má vaše dieťa o niečo záujem a vy ho povzbudzujete, robíte správnu vec. A aj v situácii, že záujmy často mení alebo ich podľa vášho názoru nerozvíja správnym smerom, netrápte sa tým. Je to prirodzené. Deti si potrebujú vyskúšať veľa vecí. Vďaka tomu zistia, čo ich naozaj baví. Získavajú tak reálny pohľad na vlastné potreby. Ak toto všetko akceptujete, pomáhate dieťaťu cítiť sa úspešne. Takto sa učí trpezlivosti, vytrvalosti a chráni ho to pred rizikovým správaním.
5. Určujete hranice
Správni rodičia regulujú správanie dieťaťa tým, že stanovujú hranice a limity. Deti bez obmedzení a hraníc často končia s veľkými problémami. Hranice pomáhajú deťom cítiť sa milované a cenené, dokonca aj vtedy, keď im prekážajú. Podľa niektorých vedcov vymedzovanie hraníc, ktoré vzbudzuje zdravý pocit zahanbenia, vytvára vnútornú orientáciu, na základe ktorej bude pokračovať aj budúci vývoj správania dieťaťa. Znamená to, že dieťa začína získavať svedomie či vnútorný hlas a zároveň začína chápať význam morálky a sebaovládania. Keď deťom pomáhate pochopiť pravidlá a hranice v rôznych situáciách, pomáhate im tak budovať svedomie.
6. Viete si priznať chybu
Byť schopný opraviť vzťah s dieťaťom aj uznaním si chyby je znakom, že ste úžasný rodič. Ak kričíte, neprimerane reagujete alebo dáte dieťaťu facku, je potrebné dokázať sa ospravedlniť. Rozprávať sa s dieťaťom o tom, ako si želáte, aby váš vzťah vyzeral, je veľmi užitočné. Nikto nie je neomylný a dieťa by malo vedieť, že chyby môže robiť nielen ono, ale aj rodičia.
7. Chápete, že dieťa sa snaží tak, ako najlepšie vie
Je dobré očakávať správanie, ktoré zodpovedá veku dieťaťa. Niekedy rodičia vyžadujú dokonalosť príliš skoro, a to ešte v období, keď dieťa vaše požiadavky nedokáže zvládnuť. Tiež je dobré ujasniť si priority vo výchove. Vaše dieťa sa formuje priamo pred vašimi očami a počas vývoja sa často prestáva nevhodne správať, pretože sa to tak vyvinie prirodzenou cestou a jeho dozrievaním. Je oveľa dôležitejšie, ako sa správa k súrodencom, ako keď má neporiadok v izbe. Veľa nedorozumení, trápenia a smútku sa dokážete vyhnúť aj vtedy, keď sa dokážete zbaviť predstavy snímkového dieťaťa. Takmer všetci čelíme nesúladu medzi svojím idealizovaným snímkovým životom a realitou, ktorú žijeme. Málokedy môžeme svoj život kontrolovať tak efektívne, že sme ušetrení rôznych nečakaných zvratov. Ľudský život prináša so sebou nespočetné príležitosti buď odporovať, alebo sa prispôsobiť. Je potrebné sa pozerať na svoje dieťa a na svoj život zo širšej perspektívy a vtedy sme schopní sa vyrovnať s realitou namiesto toho, aby sme s ňou bojovali. Ak potrebujeme urobiť zmeny, je lepšie, ak reagujeme z pozície sily než zúfalstva. Oslobodiť sa od snímkového dieťaťa znamená, že prestanete potláčať realitu, prestanete uznávať svoj odpor a nedovolíte mu, aby pokračoval ďalej. Možno práve tak, ako bojujete s prijatím dieťaťa, ktoré máte, keď dávate prednosť snímkovému dieťaťu pred tým reálnym, vzpierate sa aj prijatiu každodennej reality života s deťmi, ktorá sa možno málo podobá tomu, čo sme si predstavovali. Ale práve prijatie reality ponúka aj rodičom nový priestor pre ich vlastný rast a rozširovanie obzoru.
8. Zaoberáte sa vlastným sebarozvojom
Aby mohol rodič vychovať spokojné dieťa, musí byť hlavne on spokojný človek. A tak odborníci odporúčajú rodičom, aby sa o seba starali tak, aby svoje negatívne pocity neprenášali na svoje deti. Čím viac empatie venujete sami sebe, tým viac pochopenia a lásky budete mať aj voči deťom. Deti väčšinou opakujú všetko po svojich rodičoch. Čo urobíte vy, to urobia aj deti. Vychovať z detí takých ľudí, akí sa vám páčia a akých obdivujete, si vyžaduje prinajmenšom snažiť sa disponovať v živote takými povahovými vlastnosťami, ktoré u nich chcete dosiahnuť.
Väčšina rodičov zvláda svoju rolu bez väčších problémov. Veľmi v tom pomáha hlavne uvedomenie si, že nemusia byť dokonalí rodičia, stačí keď budú dosť dobrí rodičia. Ak oni sami boli v detstve vychovávaní správne, na štart vo výchove sú pripravení dobre. Ale ak tak tomu nebolo, vždy sa dá veľa vecí naučiť. Napríklad od svojho partnera, zo skúseností ľudí žijúcich v okolí, ktorí majú dobre vychované deti, od priateľov, z kníh, z médií a podobne. Samozrejme, rodičia majú právo robiť aj chyby. Na chybách nie je nič zlé. Je normálne, ak rodičia cítia vinu, obavy, zlosť, zmätok alebo prepracovanosť. Všetci sa občas môžu cítiť previnilo a myslieť si, že by výchovu mohli zvládať aj lepšie. Dobré je veriť aj inštinktom, väčšinou vás povedú správne. Deti sú milujúce, odpúšťajúce a prispôsobivé stvorenia. A taká je aj väčšina rodičov. Z chýb sa učíme všetci.
Zdroje:
Susan Stiffelman: Osvietený rodič
Kim Oates: Dvadsať rád rodičom
Sal Severe: Co dělat, aby sa vaše děti správně chovali
Raul Posse, Julian Melgosa: Umenie výchovy
