Tlak na rodičovstvo je dnes obrovský. Najviac to pociťujú tie matky, ktoré sú orientované na výkon. Svoje materstvo môžu vnímať ako výkon a chcú byť vo všetkom dokonalé. Ale to je cesta do pekla. Lebo dokonalá matka neexistuje. Žijeme v nedokonalom svete. Niekedy stačí byť iba dosť dobrou matkou či otcom. Prečo? Lebo je to splniteľnejšia vízia, ku ktorej sa smeruje ľahšie.
Jediný domov pre dieťa je rodina. Nie je vôbec jednoduché, obzvlášť v tejto dobe, poskytnúť deťom kvalitné zázemie. Hlavne v prvom roku dieťaťa je nesmierne dôležitá vzťahový väzba, ktorá pre jeho ďalší život a smerovanie kľúčová. Žijeme ale v nedokonalom svete a nie vždy sa to podarí. Niekedy sú to nepriaznivé životné okolnosti v rodinách a inokedy zas úzkostlivosť a perfekcionizmus, ktoré veci skomplikujú.
Dosť dobré detstvo. Je to dosť?
Taká bola téma i základná otázka, ktorú si kládli účastníci odbornej konferencie. Bola o vplyve nepriaznivých skúseností z detstva na psychické a fyzické zdravie človeka v dospelosti. Konferenciu organizovalo OZ Návrat, a problematiku spokojného detstva a rodín analyzovalo v panelovej diskusii celkom šesť odborníkov.
Veľa matiek i otcov, biologických aj tých adoptívnych, si kladie často jednu kľúčovú otázku: Som dosť dobrá matka/otec pre svoje dieťa? Robím dosť? Rodičovstvo nie je a nikdy ani nebolo jednoduché. Nikto nás vopred nenaučí tomu kumštu či alchýmii, ako byť dobrým rodičom. Ale postupne sa tomu priučiť dá. Vlastnou skúsenosťou a intuíciou so srdcom na správnom mieste, sa aj rodičovstvu učíme každý deň. Terapeutka, poradkyňa a lektorka Petra Winnete má pre obzvlášť úzkostlivých rodičov skvelú radu: „Nie dokonalý rodič, ale dostatočne dobrý rodič je pre ich dieťa dôležitý.“
Winette je spoluzakladateľkou Institutu rodinné péče Natama v Prahe, ktorý vedie a kde má rozsiahlu klinickú terapeutickú prax s deťmi, ich rodinami a dospelými, ktorí prešli adverznými detskými skúsenosťami, vrátane raného pobytu v inštitucionálnych zariadeniach a nemocniciach bez vzťahovej osoby.
Vo svojej praxi sa často stretáva s biologickými i náhradnými rodinami, ktoré majú niečo spoločné. Chcú byť pre ich deti dosť dobrými rodičmi. Vďaka tomu sa podľa nej u nich často objavujú aj také silné stránky, o ktorých ani len netušili, že ich majú. „Každý človek potrebuje množstvo podpory a opory. Aby jednoducho žil svoj život každý deň.“ Prízvukuje však, že problém môže nastať vtedy, ak je dieťa napríklad dlhodobo a opakovane v strese, ktorý môže byť až toxický. A to z akéhokoľvek dôvodu, v celkom konkrétnej rodine. „Jednoducho povedané, dosť dobrý rodič je taký, ktorý dokáže svojmu dieťaťu pomôcť, keď je v strese. Opora je zásadná v rodičovstve i vo vzťahu.“
Kľúč k dobrému detstvu
V rodine by sa mali deti cítiť bezpečne, zažívať lásku a starostlivosť. Taký je ideál. Nie vždy sa ho podarí naplniť. Žiaľ sú medzi nami aj také rodiny, ktoré sú neúplné, deti, ktoré sú opustené a sú aj rodiny, ktoré sa boria s vážnymi problémami. Napríklad obaja rodičia podľahli rôznym závislostiam, drogám či alkoholu.
Rodina je základná bunka v spoločnosti. Je dôležité, aby bola vnútorne silná a postavená na dobrých základoch. To sú jej korene, na ktorých stavajú deti týchto rodičov. Konkrétne sa to ukazuje vo vzájomnej opore i podpore. Kvalitné základy vzťahovej väzby, ktorá je v prvom roku života dieťaťa kľúčová pre jeho ďalší život, a vzájomnej opory a podpory sa kladú aj v čase tehotenstva, v prenatálnom období.
Niekedy sa ale veci trochu skomplikujú a nie je to také jednoznačné. Občas sa pokriví i vzťahová väzba medzi matkou a dieťaťom. Vzniká dezorganizovaný typ vzťahovej väzby. Veľa sa hovorí napríklad o matkách s vážnymi psychiatrickými diagnózami, ktoré môžu byť veľmi mätúce, hlavne pri kontakte s ich deťmi.
Otvorenou otázkou teda je, čo môže pomôcť práve matke, ktorá má náročnú psychiatrickú diagnózu byť dosť dobrou matkou a byť vnímavá na svoje dieťa? Dá sa to vôbec?
Podľa psychiatra a psychoterapeuta Jozefa Hašta, pomôcť môže dobrá psychiatrická terapia. „Keď je matka v ľahkej či v strednej ťažšej psychiatrickej depresii, tak nemá silu a ani kapacitu napojiť sa na svoje dieťa. Nedokáže senzitívne či mimicky reagovať na dieťa. Napríklad svojim hlasom, správaním, tíšením dieťaťa a podobne. Domnievam sa, že takejto matke treba čo najrýchlejšie a najintenzívnejšie pomôcť, aby sa dostala aspoň na úroveň ľahkej depresie, a neskôr aby to úplne odznelo,“ tvrdí Hašto.
Napríklad v Taliansku myslia na takéto situácie vopred a inšpiratívne pomáhajú matkám, ktoré trpia depresiou už v pôrodniciach. „Okamžite sa tam zmobilizuje podporný tím. Naučia otca bábätka a širšiu rodinu, ako sa postarať o bábätko,“ vysvetlila tamojšiu prax psychiatrička a psychoterapeutka Natália Kaščáková. Hoci u nás takýto model chýba, podľa Kaščákovej sa to snažíme robiť aspoň jednotlivo, pokiaľ je to možné.
Praktickú pomoc širšej rodiny, napríklad starých mám s bábätkom, odporúča matke, ktorá trpí depresiami aj psychiater Hašta. Problém totiž tkvie v tom, že depresívna matka sa len veľmi ťažko dokáže naladiť na svoje dieťa. Empatický kontakt s dieťaťom a byť skutočne prítomná je pre ňu nadľudský výkon a netreba ju za to odsudzovať. Práve naopak. Takejto matke treba podať pomocnú ruku a čím skôr jej pomôcť. Vyhľadať preto odbornú pomoc podľa neho nie je vôbec hanba. „Pre takúto matku je veľmi dôležitá odborná, psychologická pomoc, aby sa čo najrýchlejšie z toho dostala,“ uzatvára psychiater Jozef Hašto.
Nielen pomoc okolia, ale aj jednoduché masáže bábätka dokážu blahodarne vplývať na matku i jej dieťa. Podporia ich vzťahovú väzbu, ktorá je v prvom roku dieťaťa tak kľúčová a navyše, depresívnej matke tiež takáto masáž pomáha v liečení seba samej. „Do prvého roka dieťaťa sú depresívne matky rovnako jemnocitné, ako i tie nedepresívne matky,“ vysvetlila Kaščáková.
Depresie u matiek spúšťajú aj ťažké životné udalosti
Prečo sa to deje, že sa matky dostanú do depresií a majú úzkostné stavy? Podľa psychiatra Hašta, môže byť štartérom u takejto matky napríklad aj adaptačná porucha či ťažká životná udalosť. To jej bráni nadviazať empatický kontakt s jej dieťaťom.
Psychiatrička Natália Kasčáková zas poukazuje na fakt, že za depresiou či úzkosťou môžu byť aj nespracované veci z neľahkého detstva, rodiny i ťažších životných okolností. Mnohé z takýchto žien, keď sa neskôr samy stanú matkami, biologickými, alebo adoptívnymi, pochybujú o sebe, či sa vôbec zvládnu postarať o svoje dieťa.
Vo svojej praxi má Kasčáková niekoľko takýchto klientiek. Majú viaceré psychiatrické i depresívne diagnózy a navyše trpia aj úzkostnými poruchami. „Jedna z nich mala špecificky náročné detstvo. Obaja jej rodičia boli závislí od alkoholu a čelila preto viacerým zložitým situáciám. Často sa stávalo, že spolu s bratom boli vydesení a i sami doma bez rodičov. Veľmi sa obávala, ako to bude, keď sa sama stane matkou,“ približuje príbeh svojej klientky psychiatrička Kaščáková.
Príbeh tejto ženy, ktorej pomáha zvládnuť jej cestu, je ťažký. Má za sebou aj niekoľko spontánnych potratov. Našťastie, posledné tehotenstvo skončilo pôrodom, a pred tromi mesiacmi sa sama stala matkou. Prekonať svoje obavy jej pomohlo aj štúdium a pochopenie dôležitosti vzťahovej väzby s jej dieťaťom. „Toto jej pomohlo v kontakte s jej dieťaťom po tom, čo ho priviedla na svet. Darí sa jej aj vďaka výdatnej pomoci jej manžela, ktorý k ich synovi sám vstáva v noci a pomáha v starostlivosti. Vďaka takejto pomoci jej manžela funguje veľmi dobre. Má v ňom oporu a veľmi radostne referuje o bábätku.“
Obrovský tlak na rodičovstvo a matky perfekcionistky
Faktom je, že tlak na rodičovstvo je aj podľa Kaščákovej dnes obrovský. Najviac na tie matky, ktoré sú orientované na výkon. Svoje materstvo môžu vnímať ako výkon v zmysle, ako byť dokonalou matkou. Preto je v tomto prípade veľmi dôležitý návrat k intuícii, povzbudiť i podporiť matky k tomu, ako objaviť a posilniť to intuitívne v nich samotných. „Tým disponuje každá matka, iba to treba objaviť,“ povzbudzuje Kaščáková.
Aj náhradní rodičia potrebujú podporu
Náhradné rodičovstvo však nemôže byť len intuitívne. Je to predsa len trochu iné rodičovstvo. Otvorenou otázkou je, v čom môže byť intuitívne a kde sú pomyselné hranice?
Soňa Očkášová pracuje v OZ Návrat. Venuje práci s náhradnými rodinami, dospelými, deťmi a mladými ľuďmi v náhradnej rodinnej starostlivosti. Vo svojej praxi špecializuje aj na podporu vzťahov rodičov a detí prostredníctvom odborného psychologického poradenstva a dyadickej vývojovej terapie. Tvrdí, že budúce matky čakateľky, ktoré prichádzajú do OZ Návrat, prežívajú veľa neistôt. Hlavný dôvod je ten, že sa im nepodarilo stať sa matkami prirodzenou cestou a cítia sa preto veľmi neisté. „A keď im často hovoríme, že je to náročná cesta, lebo je to odlišné než to biologické rodičovstvo, často sa tieto budúce matky zľaknú, mnohé prežívajú úzkosť. Tých špecifík je viac. Mnohé deti majú totiž za sebou viaceré traumatické zážitky. Snažíme sa preto týmto budúcim matkám pomôcť odbornými radami, ako to zvládnuť.“
Takýmto matkám napríklad radia, aby v prvé dni dieťatko nespúšťali z rúk, dopriali im masáž, aby nezabúdali na očný kontakt či bonding. (poznm.red.: kontakt koža na kožu). Toto všetko im pomôže získať v rodičovstve viac istoty. Potom je to tiež prístup dôvery a partnerstva.
Častokrát sa biologickí aj náhradní rodičia stretávajú s nálepkovaním. Buď seba, alebo ich detí. Napríklad, že ich dieťa je s dezorganizovanou vzťahovou väzbou. Táto informácia, či nálepka, môže rodičov veľmi zneistiť. Majú totiž pocit, že doma majú psychiatrického pacienta a že to sami nezvládnu. „Pri tomto nálepkovaní musíme byť opatrní aj my odborníci. Musíme lepšie spolupracovať s rodičmi, aby sme ich zbytočne nevydesili a povedali sme súčasne aj tú druhú stranu, čo to vlastne znamená mať takéto dieťa. Ako mu pomôcť a podporiť ich vzťah,“ uzatvára Očkášová.
Dobrou správou pre rodiny, ktoré prechádzajú ťažším obdobím, je fakt, že existuje viacero foriem pomoci. Požiadať o pomoc nie je hanba. Práve naopak, môže pomôcť vyjsť zo zacykleného a častokrát aj bludného kruhu a priniesť viac svetla a radosti v prežívaní vzťahov i rodičovstva.
Rozhodujúci význam pre kvalitu života majú medziľudské vzťahy. Pre zdravý vývoj dieťaťa majú nezastupiteľnú úlohu vzťahy s rodičmi. A dieťa potrebuje vyrastať s rodičmi – či už s vlastnými biologickými, alebo náhradnými. Iba rodina, ktorá má stabilných a milujúcich rodičov dokáže dieťaťu poskytnúť tie najlepšie podmienky pre ich zdravý duševný vývin.
Ešte dodajme, že aktuálne v 6 regionálnych centrách Návratu viac ako 25 ľudí (sociálnych pracovníkov, špeciálnych pedagógov, psychológov...) poskytuje komplexné odborné služby v dvoch základných oblastiach - náhradná rodinná starostlivosť a sanácia rodín v ohrození a venuje sa systémovým zmenám a komunikácii ich tém s odbornou a širokou verejnosťou. Desiatky odborníkov rôznych profesií spolupracujú s Návratom externe. Stovky ľudí podporujú ich misiu osobnou angažovanosťou.
Zdroje: https://www.navrat.sk/o-nas a link na záznam z online konferencie Dosť dobré detstvo: https://vimeo.com/561690630
