Ako čo najlepšie pripraviť žiakov na prácu v skupinách?

V spoločnosti žijeme v skupinách, vo všetkých povolaniach sú skupiny alebo pracovné tímy úplnou samozrejmosťou. A preto sa aj žiaci musia učiť  pracovať v skupine.
V spoločnosti žijeme v skupinách, vo všetkých povolaniach sú skupiny alebo pracovné tímy úplnou samozrejmosťou. A preto sa aj žiaci musia učiť pracovať v skupine. / Foto: Shutterstock

V súčasnosti sa čoraz väčší dôraz dáva na učenie v skupinách. Skupinová práca sa často spája so samostatnosťou, lepšou motiváciou, kooperáciou a  súvisí aj so zodpovednosťou. Ako na túto prácu pripraviť žiakov  čo najlepšie?

 

Skupinová práca je nielen metódou, ale aj cieľom vyučovania. Podstatou skupinovo orientovaného vyučovania je hľadanie cesty pri riešení úloh na základe úcty voči druhému a záujmu o spoluprácu. K tomu patrí aj pochopenie, že skupinová práca bude nefunkčná, ak sa jednotliví členovia skupiny budú správať egoisticky alebo budú vyrušovať. V spoločnosti žijeme v skupinách, vo všetkých povolaniach sú skupiny alebo pracovné tímy úplnou samozrejmosťou. A preto sa aj žiaci musia učiť pracovať v skupine. Skupina príde častejšie na viaceré riešenia, ako keď človek sám premýšľa nad podstatou veci. Je to preto, lebo človek, ktorý je sám, nemá príležitosť na výmenu myšlienkových postupov, na ich spájanie, vyvrátenie alebo rozvinutie. Práca v skupine ponúka možnosti spoznávať nové uhly pohľadu a perspektívy tak, že môžeme profitovať z vedomostí iného člena skupiny. Ak sa členovia skupiny vzájomne podporujú, môže si každý rozšíriť svoje poznatky a schopnosti.

V dobre organizovanej a realizovanej skupinovej práci sa žiaci učia rozlišovať problémy v sociálnych súvislostiach, objasňovať a hodnotiť a spoločne so svojimi spolužiakmi nachádzať riešenia problému. Tým sa môže rozvíjať a upevňovať pocit spolupatričnosti, ktorý vedie k zlepšeniu sociálneho učenia sa. Žiaci spoznávajú členov skupiny a postupne pritom rozvíjajú taktnosť a súcit v medziľudských vzťahoch. V menších skupinách zažijú aj neistí žiaci, že ich tí druhí počúvajú, čo prispieva k vytváraniu zdravého sebavedomia. V skupine, v ktorej je dobrá klíma, sa žiaci môžu vyjadrovať bez hanby. Počas skupinovej práce sú žiaci v relatívne chránenom priestore, v ktorom sa bez strachu informujú, pýtajú, diskutujú o téme a vzájomne sa inšpirujú.

 

Skupinové vyučovanie vplýva na žiakov vo viacerých oblastiach

Skupinová práca je vhodným prostriedkom na dosiahnutie výsledkov vo viacerých oblastiach: 

 

1. Podporuje vzájomné učenie žiakov

Spolupráca účinne podporuje pojmové učenie, spôsobilosť tvorivo riešiť problémy, rozvíja ústnu komunikáciu. Dôležitý však je výber  učiva pre skupinovú prácu. Zásadná chyba, ktorá sa často opakuje vo vyučovaní pri skupinovej práci, je tá, že učiteľ dôkladne nepremyslí úlohy. Ak sú žiaci postavení pred úlohu, ktorú vypracujú bez problémov samostatne, je skupinová práca úplne zbytočná. V  zásade platí, aby na prácu v  skupine boli určené úlohy, ktoré dávajú najavo náročnosť vypracovania, aktivitu jednotlivých členov skupiny a rozpoznanie cieľa. Preto učiteľ musí zvoliť také úlohy, ktoré vyžadujú, aby jednotliví členovia skupiny dosiahli cieľ len vtedy, ak budú vzájomne kooperovať a komunikovať. Základným kritériom je, aby úloha bola primeraná, teda ani nie veľmi ľahká, ani veľmi náročná. Výsledok by mal vzniknúť vďaka zmysluplnému prispeniu všetkých. Skupinová práca v pravom zmysle slova nie je napríklad počítanie príkladov z fyziky, pričom prácu v skupine predstavuje len to, že žiaci sedia v štvorici, prípadne si výsledky opravia vzájomne. Úlohy by mali byť pripravené tak, že každý žiak v skupine robí jednu časť z úlohy a keď sa výsledky dajú dokopy, mali by dávať zmysel alebo nejaké konkrétne riešenie. Vhodné sú také témy, ktoré vyžadujú napríklad vykonanie experimentu alebo nacvičenie rolovej hry. Diferenciácia témy je vhodná vtedy, ak každá skupina dostane iné zadanie. Ponúka sa v takých prípadoch, v ktorých môžu byť objasnené a rozpracované rôzne aspekty jednej témy v jednotlivých skupinách a ktoré sú potom v triede vyhodnotené.

 

2. Rozvíja sociálne cítenie a spoluprácu

V živote je každý z nás členom rôznych skupín. Ak by sme patrili iba do jednej skupiny, naše skúsenosti by boli obmedzené. Podobne je to aj v triede, kde pružne zoskupujeme žiakov do skupín rôznej dĺžky trvania, podľa cieľa skupinovej práce. Vhodné je, keď učiteľ čo najčastejšie mení zloženie skupín, nie je vhodné, aby v skupinách boli stále tí istí žiaci. Takto sa žiaci učia spolupracovať aj s tými žiakmi, s ktorými možno bežne nekomunikujú a prakticky ich ani poriadne nepoznajú, pretože väčšina žiakov inklinuje stále k tým istým kamarátom. Takto sa majú šancu porozprávať aj tí, ktorí by to za iných podmienok možno nikdy neskúsili.

 

3. Pomáha riešiť problémy v triede

Žiaci, ktorí sú dlhodobo členmi v skupine, kde cítia podporu a akceptovanie zo strany spolužiakov, majú menej disciplinárnych problémov, ich správanie sa stáva zodpovednejšie a dosahujú vyššie výkony v učení. Takže aj z tohto dôvodu je práca v skupinách prínosom pre žiakov.

 

Ako vytvoriť skupiny?

Existuje viac možností, ako môžete žiakov rozdeliť do skupín:

  • náhodne (ťahanie kariet, vypočítavanie),
  • rozhoduje učiteľ,
  • rozhodujú žiaci,
  • podľa záujmu o voliteľnú tému,
  • žiaci rozhodujú na základe sympatií.

 

Najlepším variantom je vytvorenie heterogénnej skupiny, ktorá je:

  • zložená z výkonných a menej výkonných žiakov,
  • pozostáva z oboch pohlaví,
  • vytvorená na základe prechádzajúcich skúseností,
  • vytvorená na základe veku žiakov,
  • vytvorená na základe sympatií.

     

Ideálny počet žiakov pre skupinovú prácu je 18 až 26 žiakov v triede. Tento počet zaručuje dostatok času pre prácu skupín, obsahové a organizačné zvládnutie preberanej látky, priestor pre hodnotenie. Keď je v triede menej žiakov ako 12, môže to znamenať menej podnetov, informácií, môže viaznuť komunikácia, znižuje sa skupinová dynamika. Keď je žiakov nad 28, je práca v triede organizačne aj časovo veľmi náročná. Pri väčšom počte žiakov, aby sa udržala pozornosť a dynamika, je vhodné niektorých žiakov poveriť individuálnymi úlohami, ale dôležitými pre prácu skupín. Môžu to byť úlohy zamerané na  vyhľadávanie informácií v knihách, na internete, príprava pomôcok, pracovných listov, spracovanie výstupov na počítači a podobne. Veľkosť pracovnej skupiny závisí aj od toho, aké skupinové metódy výučby sa učiteľ rozhodne použiť. Pri niektorých metódach pracujú len dvojice (interview), pri niektorých je optimálny počet žiakov 4 až 6 žiakov (dramatizácia, rolové hry), pri niektorých pracuje celá trieda (brainstorming). Ak máte v triede okolo 10 žiakov, využívajte prácu vo dvojiciach

 

Ako usporiadať priestor?

Nie je vhodné sedenie v laviciach za sebou. Z hľadiska komunikácie žiakov a riadenia skupinovej práce je vhodnejšie usporiadanie lavíc do tvaru U. Pracovné stoly pre štvorčlenné skupiny vzniknú z dvoch lavíc. Napríklad vznikne 5 stolov, ktoré sa uložia do podkovy tak, aby nik nesedel chrbtom k učiteľovi (očný kontakt), prípadne k žiakovi, ktorý bude z tejto pozície hovoriť. 

 

Osvedčené postupy, ktoré používajú učitelia  pri práci v skupinách

1. Úlohy majú vopred premyslené, formulujú ich jasne, majú pripravený čas na prípadné otázky žiakov, umožnia žiakom zreprodukovať úlohu vlastnými slovami.

 

2. Určia presný čas na splnenie úlohy.

 

3. Vysvetlia žiakom, že všetci v skupine sú zodpovední za splnenie danej úlohy.

 

4. Pripravia stôl s pomôckami, ku ktorému bude chodiť len žiak, ktorý je tzv. pomôckar. Je to jeden žiak z každej skupiny.

 

5. Naučia žiakov rýchlo a v tichosti premiestňovať lavice a stoličky tak, aby mohli pracovať v skupinách.

 

6. Naučia žiakov, že existujú určité role v skupine a vysvetlia, čo je ich úlohou.

Vedúci skupiny – dokáže prerozprávať vlastnými slovami úlohu skupiny a ubezpečí sa, že jej všetci členovia rozumejú, usmerňuje rozdelenie úloh v skupine a postup práce, určuje tempo, navrhuje metódy práce, koordinuje prácu jednotlivých členov.

Žiak, ktorý má na starosti pomôcky – po zadaní úlohy, prípadne inštrukcii učiteľa ide k „stolu pomôcok“ a zabezpečí potrebné pomôcky a prostriedky (papier, fixky, nožnice, encyklopédiu, CD, DVD, knihy, rozmnožené pracovné listy a podobne).

Zapisovateľ – zapíše znenie finálneho výstupu úlohy. Samozrejme, podieľať sa môžu všetci členovia skupiny podľa typu úlohy.

Hovorca – tlmočí názor skupiny, stav realizácie úlohy, kontaktuje sa s inými skupinami a podobne.

Žiak, ktorý sleduje čas – sleduje účelné využitie času na úlohu a dodržiavanie časového limitu, prípadne efektívnosť práce skupiny, usmerňuje prácu tak, aby sa splnila v stanovenom časovom limite. Nie je nutné vždy využívať všetky roly, žiaci si ich môžu aj vyberať. 

 

7. Učitelia sledujú  činnosť skupín a poskytujú potrebné rady tak, aby nerobili prácu za žiakov, ktorá im bola pridelená. Je potrebné viesť žiakov k činnosti bez toho, aby sa učiteľ sám zapojil do riešenia. 

 

8. Umožňujú skupinám, aby po ukončení úlohy prezentovali výstupy podľa kritérií, ktoré sú vopred určené. 

 

Niekoľko činností, ktoré sú vhodné na prácu v skupinách

Rovnaké, rôzne a voliteľné úlohy

Všetci žiaci môžu robiť rovnaké úlohy, každý žiak má v rámci jednej úlohy inú čiastkovú úlohu alebo môžete dať každej skupine inú úlohu, ale určitým spôsobom by mali byť rovnakého charakteru. Žiaci väčšinou veľmi dobre reagujú na takú úlohu, ktorú majú vypracovať pre svojich spolužiakov.

 

Súťaž skupín

Nemali by ste to robiť neustále, ale občas môžete vymyslieť nejakú súťaž, v rámci ktorej skupiny súťažia. Môžu súťažiť o to, kto nejakú úlohu urobí najlepšie alebo najrýchlejšie. Môžu spolu urobiť nejaký pokus, môžu vytvoriť nejaké spoločné dielo – obraz, nástenku, poster a podobne. 

 

Skupina skúša skupinu

Po prebratí tematického celku si žiaci v skupinách pripravia otázky na opakovanie. Prvá skupina skúša žiakov z druhej skupiny. Druhá skupina zase skúša žiakov z tretej. Tretia tých zo štvrtej a žiaci zo štvrtej skupiny skúšajú žiakov z prvej skupiny. Táto činnosť žiakov tiež veľmi baví. Zabavia sa a hravým spôsobom si veľa poznatkov zopakujú.

 

Skupiny tvoria pracovné listy

Túto aktivitu majú žiaci veľmi radi. Rozdeľte žiakov do skupín a povedzte im, aby vytvorili pracovný list pre žiakov z inej skupiny. Na jednej z vyučovacích hodín vytvoria rôzne úlohy na opakovanie. Na ďalšej hodine si žiaci pracovné listy vymenia a odpovedajú písomne na otázky. Môžete žiakom povedať, že nemusia do pracovných listov písať len bežné otázky, ale môžu zaradiť aj tvorivejšie úlohy. Napríklad rôzne krížovky, doplňovačky, osemsmerovky a podobne. Úlohy v tvorivých cvičeniach sa však musia viazať k preberanému učivu. Vypracované pracovné listy opraví učiteľ alebo žiaci z tej skupiny, ktorá pracovný list pripravila.

 

Hranie rolí v skupine

Táto metóda umožňuje demonštráciu schopností, nápadov, predstáv a pocitov v simulovaných situáciách na základe skutočnej životnej skúsenosti. Umožňuje žiakom vysporiadať sa s mnohými náročnými situáciami a spätne uvedomiť si správanie, postoje a schopnosti iných, ale aj svoje. Jedná sa o metódu jednoduchú pre učiteľa (ľahká príprava, organizácia a vedenie), ale pomerne náročnú pre žiakov. Vyžaduje si praktické zvládnutie sociálnych a komunikačných zručností. Prostredníctvom tejto metódy majú žiaci možnosť uplatniť teoretické poznatky v praktických činnostiach. Dôraz sa kladie na schopnosť vcítiť sa do zadanej úlohy a čo najvernejšie ju s použitím všetkých poznatkov a skúseností zahrať. Túto metódu môže využívať  celá trieda. Učiteľ ju však rozdelí do skupín, ktoré postupne hrajú svoje scenáre. Vyučovanie touto metódou väčšinou obsahuje  tri fázy:

  • preštudovanie zadaného scenára,
  • rozdelenie, príprava a precvičovanie určených rolí,
  • zhodnotenie priebehu hrania rolí.
     

 

Diskusie v skupine

Učiteľ môže počas hodiny umožniť malej skupinke konverzáciu, ktorá poskytuje žiakom príležitosť verbálne spracovať to, čo sa práve naučili. Pre žiakov môže byť výhodné, ak majú určených  napríklad 10 sekúnd ticha predtým, než začnú rozprávať. Tieto sekundy sú určené na to, aby si premysleli svoje myšlienky. Potom môžu začať diskutovať na stanovenú tému. Aj takýmto spôsobom si môžu zopakovať to, čo sa na hodine naučili. Tí, ktorí učivo ešte dobre nerozumejú, sa môžu spolužiakov v skupine opýtať na riešenie.

 

Rotujúci prehľad

Na veľké papiere napíšeme otázky alebo úlohy a umiestnime ich okolo miestnosti. Na jeden papier napíšeme jednu otázku. Žiakov rozdelíme do skupín. Vytvoríme  toľko skupín, koľko máme pripravených otázok na veľkých papieroch. Každá skupina má pridelenú otázku alebo úlohu a premiestni sa k papieru s ich otázkou. Počas niekoľkých minút spoločne diskutujú o otázke a napíšu výsledky diskusie na veľký papier. Na znamenie sa jednotlivé skupiny premiestnia k ďalšiemu najbližšiemu papieru, prečítajú si nielen otázku, ale aj informáciu, ktorú tam napísala predchádzajúca skupina. Opäť diskutujú už nielen o otázke, ale aj o informáciách napísaných inou skupinou žiakov a nakoniec pridajú svoje vlastné informácie alebo poznámky. Žiaci na znamenie učiteľa menia pozície a striedajú sa dovtedy, kým sa skupiny nevrátia k svojim pôvodným papierom. Žiaci musia poznať pravidlá, podľa ktorých majú postupovať. Oboznámte ich s tým, aby medzi sebou diskutovali a aby k úlohám pristupovali zodpovedne. Upozornite ich, že na niektorých stanovištiach majú možnosť získať informácie aj z kníh, encyklopédií, z internetu a z iného pripraveného materiálu, ktorý tam majú k dispozícii. Postupne sa všetci žiaci vystriedajú pri všetkých úlohách. Žiaci si takto  aktivizujú svoje doterajšie vedomosti, ktoré o téme mali. Tým, že diskutujú o téme s ostatnými v skupine, musia počúvať názory druhých a kriticky premýšľať nad tým, čo hovoria.  Pri rozhodovaní o tom, čo napíšu na papier, musia syntetizovať informácie z rôznych zdrojov. Nielen informácie z kníh, ale aj z diskusie v skupine. Pri premiestňovaní sa na iné stanovište musia analyzovať to, čo napísali žiaci pred nimi, zhodnotiť ich myšlienky a pripojiť k nim svoje vlastné. Viac o rotujúcom prehľade sa dozviete tu.

 

Snowballing – metóda snehovej gule v škole

Metódu  snehovej gule  je  možné použiť  na  začiatku vyučovacej hodiny  alebo  v jej priebehu  ako jeden  zo  spôsobov opakovania.  Môže  tvoriť i jadro  hodiny pri  rozvíjaní a rozširovaní  poznatkov, formovaní  postojov  a názorov. Učiteľ  zhodnotí, či je  metóda  pre danú tému a cieľ vyhovujúca. Musí vychádzať z toho, že žiaci  by mali mať aspoň niekoľko informácií o preberanej téme. Učiteľ túto metódu môže realizovať bez vopred pripraveného materiálu  a tým vedie žiakov k vyhľadávaniu  daných  informácií a práci  s učebnicou,  encyklopédiou,  poznámkami, internetom alebo má pracovný materiál pripravený vopred. Príprava pracovného  priestoru  nemusí byť  zložitá,  záleží od  toho, aké  veľké budú konečné skupiny a koľko ich bude. Podľa toho pripraví učiteľ pracovný priestor pre každú skupinu, aby  boli  dodržané zásady  vyrovnanej  spolupráce a aby mali príležitosť pracovať všetci žiaci. Materiál  pre realizáciu  tejto  metódy je  určený  témou a cieľom  vyučovacej  hodiny a dostupnosťou  zdrojov. Môžu  to  byť učebnice,  noviny,  výstrižky, encyklopédie,  slovníky, internet, obrázky. Dĺžka uvedenej pracovnej metódy je závislá na náročnosti témy a cieli,  pripravenosti žiakov, počte a veľkosti skupín. Priemerne trvá 20-30 minút.

 

Ako realizovať metódu snehovej gule?

1.Žiaci sedia na svojich miestach, ale môžeme organizáciu alebo delenie do skupín zmeniť.

2. Učiteľ žiakom vysvetlí tému, cieľ a spôsob práce.

3. Vybratú tému  učiteľ zapíše na tabuľu. Umožní mu to kontrolu žiakov, aby neodbočili od danej témy.

4. Učiteľ žiakom rozdá pracovný materiál a vysvetlí spôsob práce i zámer, prečo pracujú s s týmto  materiálom  (obrázky,  krátky  text,  knihy).  Určí  čas  na  vypracovanie každej  fázy v rozsahu 5 -7 minút.

 


ZDROJE:
PETTY, G. : Moderní vyučování 
KALHOUS, Z. : Školní didaktika
VALIŠOVÁ, A. a H. KASÍKOVÁ:  Pedagogika pro učitele
MAŇÁK, J. a V. ŠVEC:  Výukové metody

Čítajte viac o téme: Efektívne učenie, Lepšie školstvo
Zdieľať na facebooku