Vyskúšajte so žiakmi aktivitu rotujúci prehľad

  Foto: Bigstock

Metóda rotujúci prehľad patrí do kategórie metód kooperatívneho učenia. Cieľom kooperatívnych aktivít v škole je pomôcť žiakom rozvíjať schopnosť pozerať sa na problém očami druhých, brať  do úvahy iné názory, rozlišovať problémy, ktoré môžu vyriešiť samostatne a ktoré vyžadujú spoluprácu, schopnosť modifikovať stanovené pravidlá formou diskusie a tiež konať tak, aby bol dosiahnutý spoločný cieľ. Prostredníctvom kooperatívneho vyučovania sa učia žiaci spolupracovať, komunikovať a vzájomne sa hodnotiť. Je známe, že skoro všetky ľudské aktivity sa vykonávajú v spolupráci s ostatnými. Žijeme v hospodárskom systéme, pre ktorý je charakteristická deľba práce. Napríklad, každý zamestnanec vo firme prispieva svojou prácou k fungovaniu, úspechu celého celku. Podobne aj rodiny, spoločenstvá spájajú spoločné záujmy. V mnohých tímových športoch je spolupráca prirodzenosťou. Oproti súťaživému a individualizovanému vyučovaniu má pozitívny efekt vo vyššej motivácii dosiahnuť vysoký učebný výkon. Treba si ale uvedomiť, že nejde o modernú – novú koncepciu. Už v 80. rokoch 20. storočia S. Kagan  spolu so svojimi študentmi a kolegami vyvinul stratégie kooperatívneho učenia a vyučovania. Opieral sa predovšetkým o práce R. Johnsona a D. Johnsona, ktorí už v 70. rokoch položili nielen základy kooperatívnych metód, ale preukázali aj ich efektivitu v porovnaní s tradičným formami a metódami vyučovania. Podľa výsledkov viacerých štúdií (Johnson 1981, Sharan 1980, Slavin 1983, Felder a Brent 1994 a iní) má kooperatívne učenie vo viacerých oblastiach mnohé výhody:

  • žiaci dosahujú lepšie výsledky pri osvojovaní si učiva, t.j. vedomostí, ako aj rôznych zručností,
  • zvyšuje sa sebadôvera žiakov a motivácia k učeniu,
  • žiaci sa učia kritickému mysleniu,
  • vytvárajú sa pozitívne vzťahy medzi žiakmi, učia sa pracovať v tíme,
  • dochádza k lepšej integrácii žiakov v skupinách, k rozvíjaniu sociálnych zručností a kompetencií,
  • kooperatívnym vyučovaním sa znižuje úroveň strachu a stresu žiakov, objavuje sa menej disciplinárnych ťažkostí,
  • kooperatívne vyučovanie môže mať silný výchovný efekt.

 

Aký priebeh má kooperatívne učenie? Na čo musí dbať učiteľ, aby bolo kooperatívne učenie úspešné?  Najčastejšie  kooperatívne učenie prebieha  v štyroch základných krokoch:

 

1. krok spočíva v samostatnej práci žiakov nad úlohou,

2. krok spočíva vo výmene názorov o plnení úlohy s partnerom alebo v skupine,

3. krok predstavuje prezentácia výsledkov plnenia úlohy v triede,

4. krokom je reflexia.

 

Jednou z najznámejších a najviac využívaných metód kooperatívneho učenia je metóda rotujúci prehľad.

Cieľom tejto metódy je aktivovanie pôvodných vedomostí žiakov, prepájanie informácií z iných zdrojov a analýza informácií predstavených inými žiakmi.

 

Postup pri rotujúcom prehľade:

Na veľké papiere napíšeme otázky alebo úlohy a umiestnime ich okolo miestnosti. Na jeden papier napíšeme jednu otázku.

Žiakov rozdelíme do skupín. Vytvoríme  toľko skupín, koľko máme pripravených otázok na veľkých papieroch.

Každá skupina má pridelenú otázku alebo úlohu a premiestni sa k papieru s ich otázkou. Počas niekoľkých minút spoločne diskutujú o otázke a napíšu výsledky diskusie na veľký papier.

Na znamenie sa jednotlivé skupiny premiestnia k ďalšiemu najbližšiemu papieru, prečítajú si nielen otázku, ale aj informáciu, ktorú tam napísala predchádzajúca skupina. Opäť diskutujú už nielen o otázke, ale aj o informáciách napísaných inou skupinou žiakov a nakoniec pridajú svoje vlastné informácie alebo poznámky.

 

Žiaci na znamenie učiteľa menia pozície a striedajú sa dovtedy, kým sa skupiny nevrátia k svojim pôvodným papierom.

Žiaci musia poznať pravidlá, podľa ktorých majú postupovať. Oboznámte ich s tým, aby medzi sebou diskutovali a aby k úlohám pristupovali zodpovedne. Upozornite ich, že na niektorých  stanovištiach majú možnosť získať informácie aj z kníh, encyklopédií, z internetu a z iného pripraveného materiálu, ktorý tam majú k dispozícii Postupne sa všetci žiaci vystriedajú pri všetkých úlohách.

Žiaci si takto  aktivizujú svoje doterajšie vedomosti, ktoré o téme mali. Tým, že diskutujú o téme s ostatnými v skupine, musia počúvať názory druhých a kriticky premýšľať nad tým, čo hovoria.  Pri rozhodovaní o tom, čo napíšu na papier, musia syntetizovať informácie z rôznych zdrojov. Nielen informácie z kníh, ale aj z diskusie v skupine. Pri premiestňovaní sa na iné stanovište musia analyzovať to, čo napísali žiaci pred nimi, zhodnotiť ich myšlienky a pripojiť k nim svoje vlastné.

 


Zdroje:
VALIŠOVÁ, A. a H. KASÍKOVÁ:  Pedagogika pro učitele
MAŇÁK, J. a V. ŠVEC, 2003. Výukové metody.
Čítajte viac o téme: Lepšie školstvo
Zdieľať na facebooku