Ste rodičia, ktorí priveľmi ochraňujú svoje dieťa?

Foto: Bigstock
Deti sa učia aj na základe svojich životných skúseností. Ak vždy stojíte za svojimi deťmi a ste pripravení ich okamžite zachrániť, môže sa stať, že ich brzdíte v tom, aby sa učili o rizikách a zodpovednosti. / Foto: Bigstock

Každý rodič sa  zaujíma o bezpečnosť svojich detí. Je to úplne prirodzená reakcia. Kedy však svoje deti ochraňujú až priveľmi? 

 

Deti sa učia aj na základe svojich životných skúseností. Ak vždy stojíte za svojimi deťmi a ste pripravení ich okamžite zachrániť, môže sa stať, že ich brzdíte v tom, aby sa učili o rizikách a zodpovednosti. Niektorí odborníci odporúčajú rodičom, aby hlavne pri činnostiach, ktoré sú nízkorizikové, dopriali deťom samostatnosť, pretože sa učia zvládnuť riziko a učia sa tiež zodpovednosti. Ak im to nie je umožnené, strácajú príležitosť  formovať si zodpovednosť, autonómiu a sebaúctu. Nemôžu sa učiť na vlastných chybách ani znášať následky svojho nevhodného správania. Ich dôvera sa môže narušiť, keď mama alebo otec vždy sledujú a riadia ich správanie. Psychológovia tiež  upozorňujú na to, že v súčasnosti sú rodičia oveľa viac ostražitejší ako predchádzajúce generácie.

 

Prejavy rodiča, ktorý priveľmi ochraňuje svoje dieťa

Rodičia s príliš ochranárskymi sklonmi si myslia, že pomáhajú svojmu dieťaťu. Ich cieľom je chrániť ho, ale často zachádzajú až do extrémov.

 

Toto sú príklady prehnanej ochrany dieťaťa:

 

  • Vyberáte priateľov svojho dieťaťa alebo ho nasmerujete na priateľstvo s konkrétnymi deťmi.
  • Nedovolíte dieťaťu, aby si aspoň niektoré aktivity robilo samostatne.
  • Neustále sledujete svoje dieťa.
  • Bránite mu v robení chýb.
  • Nedovolíte mu zúčastňovať sa mimoškolských aktivít.
  • Nedovolíte mu, aby išlo k priateľom domov.
  • Každý deň chcete vedieť o všetkých podrobnostiach, ktoré robilo alebo zažilo.
  • Nedovolíte mu skúšať nové veci, ktoré si samo vyberie.
  • Vo všetkom rozhodujete za dieťa.
  • Neustále chodíte na školské výlety ako dobrovoľník.
  • Nedovolíte mať dieťaťu jeho vlastné tajomstvá.
     

Dôsledky výchovy, pri ktorej priveľmi ochraňujete svoje dieťa

1. Nedostatok sebaúcty


Ak deti nesmú skúšať veci samy, nemôžu si vybudovať sebadôveru a sebaúctu.

 

2. Nedostatok autonómie

Ak je dieťa vždy zvyknuté mať rodiča pri sebe a ten dohliada na jeho správanie, môže sa stať závislé na rozhodovaní svojich rodičov, pretože mu nikdy nie je dovolené byť osamote alebo robiť veci samostatne.

 

3. Úzkosť

Dieťa, ktoré nikdy nemá dovolené pokúšať sa robiť veci samostatne, môže mať obavy a stres, keď mu bude nakoniec umožnené vyskúšať si veci urobiť po svojom a samostatne. Takéto dieťa sa bojí, že urobí chyby alebo zlyhá. Je to preto, lebo doteraz malo vždy pri sebe rodiča, ktorý mu pomáhal vyhnúť sa chybám a neúspechom.

 

4. Nedostatok zodpovednosti

Keď rodičia neustále deťom pomáhajú, tie si neosvoja zodpovednosť.

 

5. Potrebujú neustále súhlas iných

Deti, ktoré rodičia neustále ochraňujú si na to tak zvyknú, že nakoniec hľadajú súhlas na všetko, čo robia. Vždy čakajú, že im niekto povie, že nejakú vec robia správne. Ak nemajú potrebnú pochvalu alebo útechu, môžu upadnúť do úzkosti alebo depresií. Stávajú sa z nich ľudia, ktorí si potrpia na neustále hodnotenie od iných.

 

6. Rizikové správanie

Keď sú deti vychovávané v príliš ochrannom domove, keď odídu z domu, napríklad študovať, môžu podľahnúť rizikovému správaniu.

 

7. Problémy so sociálnymi zručnosťami alebo stresom

Psychológia upozorňujú tiež, že deti, ktoré majú  nadmerne ochranných rodičov, mávajú problémy so zvládaním stresu a môžu sa u nich prejaviť aj ďalšie problémy v sociálnej oblasti.
 

Ako takúto výchovu zmeniť?

Čo robiť, aby ste sa nestali rodičom, ktorý priveľmi ochraňuje svoje dieťa? Predovšetkým je potrebné si to uvedomiť a potom postupne uvoľňovať nevhodné prístupy. Zo začiatku doprajte dieťaťu voľnosť hlavne pri nízkorizikových aktivitách. O pár dní budete vidieť, že vaše dieťa sa stáva samostatnejšie. Dobrým prvým krokom je napríklad to, že dieťaťu umožníte hrať sa na detskom ihrisku bez toho, aby ste ho neustále sledovali. Možno zažije aj niečo nepríjemné, ale to je súčasť normálneho vývoja a poznávania následkov. Zamyslite sa tiež nad tým, či nie ste náhodou autoritatívny rodič, pretože veľká ochrana môže prameniť aj z tejto výchovy. Autoritárska výchova sa vyznačuje pevnosťou rozhodnutí rodičov a častými príkazmi. Rodičia sú nároční, kontrolujú a presadzujú svoju moc bez ohľadu na zrelosť dieťaťa, bez starostlivosti o obojstrannú komunikáciu. Ak chcete ochranársku výchovu zmeniť, tiež je dobré mať primerané očakávania vzhľadom na vek dieťaťa. Vždy je potrebné mať na zreteli vek dieťaťa a podľa toho postupne uvoľňovať určité zásady. Občas doprajte dieťaťu aj mierne obavy a stres. Keď sú servírované v malých dávkach, tieto občasné skúsenosti, deťom pomáhajú budovať schopnosti na zvládanie nepríjemných pocitov. Vďaka tomu podporujete v deťoch aj ich nezávislosť, sebadôveru a sebaúctu. Keď prežívajú neúspechy v mladom veku, vedia, čo je zlyhanie a budú tak pripravené riešiť väčšie problémy, ako sú rozchody, neúspech pri štúdiu alebo strata zamestnania.

 

Nikdy nie je neskoro pracovať na rodičovských schopnostiach. Neexistuje dokonalý rodič, preto môžeme vždy pracovať na zdokonaľovaní metód rodičovstva. Všetci rodičia túžia po tom, aby boli ich deti úspešné, šťastné a kompetentné osoby v dospelosti. Rodičovstvo je nepretržitý proces, ide o  každodennú snahu pomáhať deťom žiť a vzdelávať sa prostredníctvom vlastných životných skúseností. Ak sa ich pokúšate ochraňovať na každom kroku, potom im nedovoľujete prežívať skutočný život.

 


Zdroje:
Foster Cline, Jim Fay: Rodičovstvo s rozumom a láskou
Kim Oates: Dvadsať rád rodičom
Čítajte viac o téme: Sebavedomie, Hranice pri výchove
Zdieľať na facebooku