Dôvody, prečo si vás ľudia nevážia

Mnohí ľudia sú veľmi dobrí. Takmer každému poriadia, pomôžu, sú milí. Dôležitejšie je pre nich dávať, ako dostávať. Napriek tomuto všetkému sa im stáva, že si ich okolie neváži.
Mnohí ľudia sú veľmi dobrí. Takmer každému poriadia, pomôžu, sú milí. Dôležitejšie je pre nich dávať, ako dostávať. Napriek tomuto všetkému sa im stáva, že si ich okolie neváži. / Foto: Pexels

Chcete, aby si vás ľudia viac vážili a mali vás radi? Chcete, aby sa na vás viac usmievali, rešpektovali vás, vnímali vás ako príjemnú osobu? Stačí zmeniť niekoľko prístupov k sebe i k iným a všetko sa môže zmeniť k lepšiemu.

 

Mnohí ľudia sú veľmi dobrí. Takmer každému poriadia, pomôžu, sú milí. Keď im niekto ublíži, rýchlo mu odpustia. Dôležitejšie je pre nich dávať, ako dostávať. Keď dávajú, majú pocit, že skutočne žijú. Napriek tomuto všetkému sa im stáva, že si ich okolie neváži. A najviac to bolí, keď si ich neváži partner/partnerka. Prečo je to tak? Pozrime sa na niekoľko nevhodných stratégií, ktoré ich brzdia v tom, aby ich iní  vo vzťahu rešpektovali, uznávali a vážili si ich.

 

1. Odpúšťajú okamžite

Odpustenie je veľká a veľmi správna vec. Skutočné odpustenie je sila, ktorá je silnejšia ako čokoľvek iné, za čo ju chceme ukryť. Ak sa chceme zbaviť negatívnych emócií, nepomôžeme nám žiadna racionalizácia, pomocou ktorej chceme nájsť pravdu a zároveň vyslobodenie, nepomôže ani nekonečná analýza skutkov, hľadanie vysvetlení či dôkazov. Pri týchto činnostiach sa neustále pohybujeme v negatívnych emóciách. Jedine odpustenie nám dáva šancu vystúpiť z bludného kruhu. Existujú však ľudia, ktorí odpúšťajú hneď a druhej strane, ktorá spôsobila problém, tak nedávajú priestor na ich vlastné zamyslenie sa nad vzniknutou situáciou. Často si v duchu hovoria: „To iste nechcel/a urobiť.“ A automaticky odpúšťajú bez toho, aby sa človek, ktorý spôsobil problém, nad svojím skutkom zamyslel. Nedávajú mu šancu k jeho/jej vlastnej premene. Často ani nechcú, aby sa situácia vysvetlila a odhalili sa nedostatky. Odpúšťajú tak rýchlo, že ten druhý vo vzťahu nikdy ani len nepocíti, že niečo nie je v poriadku, že niečo je potrebné riešiť alebo že toho druhého urazil, ranil alebo mu spôsobil smútok.

 

2. Tolerujú všetko

Veľa ľudí žije v zničujúcich vzťahoch. Niekedy si to dokonca ani neuvedomujú. Tak silno túžia po láske, boja sa samoty a chcú za každú cenu žiť vo vzťahu, že sa až vzdávajú svojej vlastnej dôstojnosti a donekonečna ustupujú. Tolerujú všetko napríklad len kvôli tomu, že nechcú zostať sami. Keď niekto nedokáže byť ani chvíľu sám, je to nielen prejav toho, že si neváži sám seba, ale dáva tak priestor aj iným, aby si ho nevážili. Všetky naše vzťahy sa odvíjajú práve od vzťahu k sebe samému. Ak chcete mať pozitívny vzťah k ľuďom, ak tiež chcete, aby si vás iní vážili, musíte mať najskôr pozitívny vzťah k sebe. Mať rád sám seba nie je totožné so sebectvom. Sebaláska neznamená narcistické milovanie vlastného ega. Nájdu sa totiž takí, ktorí milujú svoje ego a obmedzujú tým slobodu druhých. Sebectvo je uspokojovanie svojich potrieb na úkor druhých. Je to stav, keď ste neprevzali zodpovednosť za svoj život  a dávate vlastnú nespokojnosť za vinu druhým. A v tom je ten zásadný rozdiel. Sebaláska nie je sebecká. Je obohacujúca a slobodná. Človek je šťastný vtedy, keď prijme sám seba takého, aký je. Sebaláska znamená uvedomiť si všetko, čo k nám patrí – všetky naše potreby, talenty a tvorivosť. Ale taktiež aj chyby, či charakterové nedostatky. Sebaláska je prijatie seba samého so všetkými talentami aj obmedzeniami, ktoré máme. Sebaláska obsahuje v sebe  aj vďačnosť za to, kým sme. Iba vtedy, keď prijmeme sami seba, môžeme prijímať iných ľudí bez odsúdenia. Iba pri takomto vnímaní reality vytvárame priestor na to, aby si nás aj iní vážili. Jedným z najväčších omylov, ktorým v našich životoch čelíme, je, že túžime po tom, aby nás niekto iný oceňoval. Chceme, aby nás niekto iný presvedčil o tom, že si zaslúžime byť milovaní, že sa musíme správať alebo vyzerať určitým spôsobom, aby sme si lásku zaslúžili. Toto presvedčenie sme získali často práve už v detstve, keď sme lásku získavali za odmenu. Z tohto dôvodu  sa často snažíme správať tak, aby sme sa niekomu zapáčili, namiesto toho, aby sme prejavili vo svojej podstate. Myslíme si, že musíme splniť určité normy, ktoré na nás kladie spoločnosť a rodina. Tento pocit sa často spája aj s láskou. Často si myslíme, že lásku si musíme zaslúžiť, že ju musíme hľadať mimo seba. Nikto nás však v detstve neučil, že ju máme hľadať aj sami v sebe. Väčšinou to funguje tak, že keď objavíme svoju vlastnú podstatu, po obdive a úcte iných už ani netúžime.

 

3. Presviedčajú iných, že majú svoju cenu

Namiesto toho,  aby konali, menili svoje postoje a svoje správanie, presviedčajú okolie, že aj oni majú svoju cenu. Neustále rozprávajú o tom, akí sú dobrí kamaráti, manželky, manželia, rodičia. Pripomínajú, čo všetko pre iných urobili, koľko toho obetovali, uvádzajú množstvo príkladov. Pokúšať sa zmeniť to, čo si o vás ľudia myslia, nemá zmysel. Je to strata energie. Namiesto toho sa zamerajte na seba a začnite sa venovať tomu, čo vás baví, čo vám urobí radosť, čo odhalí vašu podstatu. Na základe tohto sa zmení vaše vyžarovanie a sila pôsobenia na iných. Keď zmeníte seba, zmení sa aj postoj ľudí k vám. Jediný spôsob, ako druhému ukázať, že máte svoju cenu, je mať ju. To sa dá urobiť len jediným spôsobom, a to tak, že sami tomu uveríte. Keď poznáte svoju cenu, nemusíte nič nikomu dokazovať.

 

4. Veria tomu, že ten, kto miluje, nikdy nedokáže ublížiť

Dobrí a milujúci ľudia si vôbec nevedia predstaviť, že by ich rovnako nemilovali iní ľudia. Veria, že keď oni svetu odovzdávajú čistú a silnú lásku, tak sa im aj naspäť vracia láska v rovnakej intenzite. Myslia si, že ten druhý cíti a zmýšľa ako oni. Ich úmysly vo vzťahu sú čisté a nevinné. Chcú milovať, pomáhať, chrániť. Úprimne sa domnievajú, že tiež všetci okolo majú také úmysly. Avšak vo svete je plno sebeckých, skazených a prefíkaných ľudí. Čím dlhšie žijú vo svete rozprávok a nereálnych predstáv, tým horšie potom znášajú, ak sa im tento svet zrúti a ocitnú sa vkrutej realite. Bolo by krásne, keby svet fungoval podľa romantických predstáv. Bohužiaľ, sú medzi nami aj takí ľudia, ktorí dokážu veľmi raniť práve tie najčistejšie a najkrajšie duše. Najsmutnejšie na tomto svete je to, keď ľudia dobro odplácajú zlom. Z tohto dôvodu je vhodné preštudovať si varovné signály, ktoré už vopred naznačujú, že človek nemá čisté úmysly.

 

5. Neveria sami sebe

Ak si človek neverí, čaká od iných povzbudenie a pocit, že si ho veľmi vážia. V dnešnom svete, keď sú ľudia väčšinou zameraní sami na seba, sa toho možno nikdy nedočkajú. Ľudia, ktorí si neveria, často nemajú ujasnených množstvo vecí, ktoré sa týkajú iba ich samých. Nevedia, čo chcú, po čom túžia, čo chcú vlastne robiť. Nerobte veci, ktoré robia všetci okolo vás len preto, aby na vás nikto neukazoval prstom. Zamyslite sa nad svojím životom a nad tým, čo vás robí šťastnými a venujte sa iba tomu. Spoznajte svoje schopnosti a verte, že sa môžu rozvinúť do dokonalosti. Dôveru vo vlastné schopnosti musíte posilňovať. Dobré je opakovať danú úlohu dovtedy, kým si neuvedomíte, že ju úplne a presne ovládate. Ak máte v niečom problém a chcete sa v tejto oblasti zlepšiť, je dôležité venovať veľa času práve tejto oblasti. Takto získate dôveru vo vlastné schopnosti. Vyrovnajte sa s tým, aká bola vaša minulosť. Už ju nezmeníte. Prijmite seba samých so všetkými vlastnosťami, aké máte, či už sú dobré alebo negatívne. Verte svojim schopnostiam, vnútorným pocitom, túžbam srdca. Vďaka tomu sa váš svet  stane krajším. Toto je to, čo dáva životu zmysel. Vaše sny sa začnú meniť na skutočnosť. Stane sa to vtedy, keď si začnete veriť.

 

6. Nevedia si nastaviť hranice

Pod hranicami najčastejšie rozumieme našu osobnú zónu, bezpečie, svoje kompetencie, právomoci vo vzťahu k druhým ľuďom a svetu. Vďaka zdravým hraniciam sa nestratíme v chaose dojmov, pocitov a predpokladov, nebude nás prenasledovať otázka, či nasledujeme naše potreby alebo potreby druhých. Niektorí ľudia si však vôbec nevedia nastaviť svoje hranice, majú snahu sa rozdávať na všetky strany. Zo začiatku sú šťastní, ale po určitej dobe dochádza k vyhoreniu. A pretože dlhú dobu konali len v prospech iných, robí im značný problém daný stav zmeniť. Nechcú si priznať, že už toho bolo dosť a nevedia zmeniť stav. Niekedy dlho mlčky trpia a ich konanie so šťastím nemá nič spoločné. Oni sami v tomto momente potrebujú pomoc. Problém nastáva vtedy, keď ich volaniu o pomoc nikto nerozumie.

 


Zdroje:
Julián Melgosa: Objav svoju hodnotu
Lucie Kolaříková: Učebnice sebelásky
Thomas Wihelm-Andreas Edmuller: Veľká kniha manipulatívních technik
Zdieľať na facebooku