Každý z nás má právo byť tým, kým v skutočnosti je. Žiaľ, práve nezdravo nastavené hranice nám znemožňujú toto naše právo pre seba samých uplatniť.
Hranice v nás si môžeme predstaviť ako plot okolo nášho domu. Tento plot by mal byť dostatočne pevný, aby ho niekto nezbúral, nepreorganizoval našu kuchyňu, nevyhádzal naše spomienky a nezmenil náš domov vo svoj obraz. No aj príliš pevný plot môže byť nebezpečný, cez jeho múry sa k nám nedostanú tí, ktorých potrebujeme a náš domov sa stáva väzením. Zdravé hranice sú ako plot s bránkou, od ktorej máme kľúče a sme to my, kto rozhoduje, kedy a komu ju otvoríme. Zdravé hranice nám dávajú pocit bezpečia, ale aj slobody.
Hranice pri kontakte s druhými ľuďmi
Pod hranicami najčastejšie rozumieme našu osobnú zónu, bezpečie, svoje kompetencie, právomoci vo vzťahu k druhým ľuďom a svetu. Vďaka zdravým hraniciam sa nestratíme v chaose dojmov, pocit a predpokladov, nebude nás prenasledovať otázka, či nasledujeme naše potreby alebo potreby druhých. Skúste si zmapovať, či potrebujete lepšiu kontrolu nad svojimi hranicami.
Potrebujem lepšiu kontrolu nad svojimi hranicami? Otestujte sa, koľko z nasledovných výrokov pre vás platí:
- Často sa stáva, že robím prácu za svojich kolegov.
- Stáva sa mi, že pokiaľ ma niekto pozorne počúva, poviem o sebe a o svojich starostiach viac, ako som pôvodne zamýšľal.
- Ľahko ma ovplyvnia či dokonca nakazia emócie druhých ľudí.
- Často sa pristihnem pri tom, že robím niečo, čo som pôvodne vôbec nechcel, len preto, že som sa obetoval alebo niekomu niečo sľúbil.
- Druhí ľudia často zneužívajú moju láskavosť a ochotu.
- Mám problém hovoriť nie.
- Názor druhých si cením viac ako ten svoj.
Pokiaľ ste sa našli hoci len v jednom výroku, je možné, že potrebujete začať pracovať na svojich hraniciach. Každý z výrokov totiž reprezentuje hranicu. Pokiaľ takéto hranice dlhodobo zanedbávame, budeme nespokojní a situácia sa môže časom zhoršovať.
Zdravé hranice a prečo ich potrebujeme
Zdravé hranice sú tým, čo odlišuje zdravé a spokojné vzťahy od vzťahov toxických a nefunkčných.
Ľudí so zdravými hranicami napríklad charakterizuje:
- Vážia si svoje názory a neboja si vypočuť názory druhého. Neboja sa zmeniť názor, pokiaľ to uznajú za vhodné, no nerobia to za každú cenu.
- Poznajú svoje hodnoty. Dokážu zároveň rešpektovať hodnoty druhých bez toho, aby uberali z tých svojich.
- Neboja sa otvoriť druhému človeku, no vedia odhadnúť správnu mieru odhalenia. Nezahlcujú druhých, no neboja sa vypýtať si pomoc a vypočutie, keď to potrebujú.
- Sú v kontakte so svojimi potrebami a túžbami a vedia ich asertívne komunikovať okoliu.
- Dokážu povedať „nie“.
- Akceptujú „nie“ od druhého, bez toho, aby to brali ako osobný útok.
Pestovanie zdravých hraníc by malo byť základom psychohygieny a starostlivosti o seba. Prináša totiž množstvo benefitov: okrem zdravých vzťahov pomáhajú ako prevencia vyhorenia, udržiavajú našu psychickú pohodu a dotvárajú naše autentické prežívanie.
Ako pracovať na svojich hraniciach?
Naše hranice si vytvárame a budujeme celý život. Dôležitý základ je položený v detstve. Aktívnou prácou na sebe však môžeme pracovať na svojich hraniciach aj v dospelosti. Pri práci na svojich hraniciach môžete použiť tento návod:
1. KROK: Uvedomte si, kedy vás ťaží pocit viny a myšlienky plné neistoty
Naučte sa vnímať svoje pocity. Ak sa objavujú pocity viny, strach, hnev na seba a do toho prichádzajú myšlienky, ktoré vás zneisťujú, zbystrite pozornosť. Tieto automatické myšlienky majú väčšinou nasledovnú podobu a upozorňujú na nesprávne stanovené hranice:
- „Toto som nemal/a...“
- „Je určite v poriadku?“
- „Vyzerala podráždene...“
- „Do čoho som sa to zase namočil/a?“
- „Čo keď si teraz o mne pomyslí...“?
Vaše pocity a automatické myšlienky sú dôležitým indikátorom, že vaše hranice nie sú dostatočne dobre nastavené a robia vám v živote problémy.
2. KROK: Odpovedzte si, či je skutočne dôležité sa týmito myšlienkami zaoberať
Skúste si položiť protiotázku, či sú vaše myšlienky a pocity skutočne vaše a či sú dôležité:
- „Musím sa práve teraz týmto zaoberať?“
- „Je to vôbec môj problém?“
- „Dokážem s tým vôbec niečo urobiť?“
- „Je to skutočne moja zodpovednosť?“
Odpoveďou je takmer vždy „Nie.“.
3. KROK: Predstavte si svoje hranice ako dom s plotom a hľadajte, kde sa cítite dobre
Niekedy sa nám môže zdať neslušné sa vymedziť a stanoviť si zdravé hranice. V takých chvíľach môže pomôcť práca s metaforou. Predstavte si svoje hranice ako dom s plotom. Pozemok je veľký podľa vašich predstáv a postupne si predstavujte situácie, ktoré skúšajú vaše hranice. Ak vám kamarátka už hodinu hovorí o svojich problémoch – chcete ju pozvať do záhrady, kde si odpočinie alebo by ste ju najradšej už poslali z vášho pozemku preč? Vnímajte, kde je vaša hranica bezpečná a užitočná, kde by ste naopak váš plot ešte trochu posunuli, aby ste sa lepšie ochránili. Vďaka tomu získate citlivosť voči stavaniu hraníc – možno zistíte, že robiť nadprácu v zamestnaní prekračuje hranice pohody vášho imaginatívne pozemku, ale vašej babke vždy radi pomôžete, lebo to vaše hranice neohrozuje.
4. KROK: Buďte trpezliví a pripomínajte si, že hranice sú vaše právo
Zdravé hranice si nevybudujeme zo dňa na deň. Pravidelne si opakujte, že máte právo chrániť seba a svoj pokoj. Aj reakcie vášho okolia môžu byť rôzne. Nie každý sa bude vášmu vymedzovaniu sa tešiť. Tak ako majú druhí právo na svoje pocity, vy máte právo si stanoviť svoje hranice.
Hranice mimo vzťahov
Ernest Hartmann, významný psychiater, ktorý venoval roky výskumu hraníc, si všimol, že hranice sa nemusia obmedziť iba na medziľudské vzťahy a osobný priestor. Môžu sa dotýkať oblastí ako sú napríklad:
- hranice medzi myslením a cítením;
- hranice času – citlivosť rozlišovania hraníc minulosti a prítomnosti;
- hranice v práci;
- etika (ako rozlišujeme dobré a zlé);
- hranice vo vnímaní sveta (napr. kde je hranica medzi skutočným a neskutočným, kde končí bdenie a sen) a iné.
A aj v týchto smeroch môžu byť naše hranice rôzne – buď pevné alebo tenké.
Pevné alebo tenké hranice – ktoré sú lepšie?
Ľudí s pevnými hranicami charakterizuje jasné vymedzovanie sveta – striktne oddeľujú myšlienky od emócií, majú tendenciu k čierno-bielemu videniu sveta (čo je dobré a zlé, kto sme my a kto sú „oni“), vnímajú nespochybniteľnú hranicu medzi tým, čo je realita a sen, prítomnosť a minulosť. Ľudia, ktorí majú prevažne pevné hranice ráno nerozhodí zlý sen, pretože si povedia, že „to bol iba sen“. Rovnako, pokiaľ je niečo zákonom dané, diskusiu o tom, či to je aj správne vnímajú ako zbytočnú – pevné hranice sa opierajú o zákony a normy spoločnosti.
Naopak, ľudia s tenkými hranicami sú v niečom oveľa flexibilnejší, ale aj zraniteľnejší. Ich svet pozostáva z odtieňa rôznych farieb a mnoho vecí je nejasných a nedokážu ich jasnejšie vymedziť. Často sa nechajú ovplyvniť pocitmi druhých, myšlienky a pocity vnímajú ako neoddeliteľný celok. Vedia, čo sú normy, no dokážu ich vnímať v ich nedokonalosti a sú oveľa otvorenejší. Ľudia s tenkými hranicami sú často veľmi kreatívni a citliví.
Sú lepšie pevné alebo tenké hranice? Na to neexistuje jednoznačná odpoveď. Oba spôsoby majú svoj význam. Často si v spoločnosti ceníme pevné hranice a opomíname dôležitosť tenkých hraníc, ktoré nám umožňujú otvárať sa druhým, svetu a pokroku. Profesor Hartmann preto vysvetľuje, že ako ľudia by sme sa mali naučiť mať flexibilné hranice, ktoré sa dokážu vyvíjať. Hovorí o „princípe améby“ – type bunky, ktorá dokáže v čase ohrozenia prispôsobiť svoj povrch a spevniť ho. Rovnako aj v hraniciach by sme mali vedieť, kedy je dobré zachovať pevné hranice a naopak kedy si môžeme dovoliť naše hranice povoliť. A to si môžeme nastavovať a prispôsobovať celý život.
Zdroje:Dahlin, D., Hägglund, M. (2018). Stujte si za svým: I citliví lidé se dokážou vymezit. Praha: Portál.Hartmann, E. (2015). Hranice v nás a vo svete. Trenčín: Vydavateľstvo F
