Články: Pre študentov
O projekte

 

Ako pomôcť deťom s poruchou pozornosti pri učení?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Shutterstock
Pozornosťou je označovaná schopnosť sústrediť duševnú činnosť po určitú dobu na konkrétnu vec alebo činnosť. / Foto: Shutterstock

Poruchami pozornosti rôzneho stupňa trpí mnoho detí. Poruchy pozornosti sa často spájajú s nadmernou impulzivitou. Ale nemusí to tak byť vždy. Poruchou pozornosti môže trpieť aj dieťa, ktoré je tiché a na pohľad bezproblémové.

 

Pozornosťou je označovaná schopnosť sústrediť duševnú činnosť po určitú dobu na konkrétnu vec alebo činnosť. S poruchami pozornosti sa často spája porucha sústredenia, hyperaktivita a impulzivita. Porucha pozornosti s hyperaktivitou je označovaná odborníkmi ako ADHD. Porucha pozornosti bez hyperaktivity je vnímaná ako ADD. Často prvými, ktorí na možnú poruchu pozornosti upozornia, sú pedagógovia v materskej škole. Rodičia môžu byť upozornení predovšetkým na hyperaktivitu, impulzívnosť, nesústredenosť a popudlivosť dieťaťa.

 

Poruchy v jednotlivých zložkách pozornosti sa môžu prejaviť ako:

 

  • nedostatok pozornosti pre detail – najmä pri práci v škole,
  • nedbalé, neporiadne plnenie si svojich povinností, nedostatočné premyslenie činnosti,
  • nekompletné vykonávanie úloh – preskakuje z jednej nedokončenej úlohy na druhú,
  • denné snenie – zdá sa, akoby nepočúval, alebo nesledoval rozhovor či inštrukcie,
  • problémy s organizáciou seba a svojho prostredia,
  • nedostatočné plánovanie,
  • vyhýbanie sa úlohám, ktoré vyžadujú udržanie pozornosti alebo zapojenie do aktivity,
  • neschopnosť zotrvať pri riešení úlohy,
  • ťažkosti sledovať konverzáciu, časté odbiehanie od témy,
  • ľahká vyrušiteľnosť nepodstatnými podnetmi z prostredia okolo neho.

 

To, či dieťa bude úspešné v škole, závisí od viacerých faktorov. Okrem iného to to môže súvisieť s už spomínanou pozornosťou. Spracovanie podnetov, informácií, ich zapamätávanie a následné využitie ovplyvňuje vo veľkej miere práve koncentrácia pozornosti. Kvalita pozornosti je závislá na koordinácii mnohých častí mozgu. Dieťa citlivo reaguje na najrôznejšie záťažové vplyvy. Môže to byť hluk z okolia, únava, stres, choroby  a podobne. Poruchy pozornosti sú dané osobitosťami mozgovej činnosti, prenosom chemických látok v mozgu, môžu mať genetický základ alebo ich môžu ovplyvniť aj ťažkosti pri pôrode. Väčšina porúch však nemá jasne preukázanú príčinu. Nie sú spôsobené zlou či nedostatočnou výchovou. Poruchami pozornosti rôzneho stupňa trpí mnoho školákov. Ako môžu rodičia týmto deťom pomôcť?

 

1. Pokyny opakujte viackrát

U dieťaťa s poruchou pozornosti je potrebné pokyny viackrát zopakovať. Voľte preto jednoduchšie pokyny po jednom a overte si, či pokyn dieťa pochopilo správne. Všímajte si jednotlivé kroky, ktoré dieťa robí pri plnení úloh.

 

2. Nevyžadujte, aby dieťa pri učení sedelo v pokoji 

Rešpektujte jemný psychomotorický nepokoj, pokiaľ nie je taký silný, aby odvádzal pozornosť vášho dieťaťa od učenia. Dieťa môžete skúšať aj tak, že sa prechádza po izbe alebo chodí okolo stoličky.

 

3. Využívajte rôzne typy cvičení pri učení a často striedajte činnosti

Deťom s poruchami pozornosti nevyhovujú stereotypné, nezaujímavé a dlhotrvajúce činnosti. Naopak, zaujímavé a nie dlhé činnosti im vyhovujú oveľa viac. Keď budete používať viacej druhov cvičení, úloh alebo príkladov na počítanie, budete tak aspoň čiastočne predchdázať rozkolísaniu pozornosti a predčasnej únave. Vopred si pripravte rôzne typy úloh, ktoré sa viažu k tej istej téme. V dnešnej dobe, našťastie, už veľa vecí môžete nájsť na internete. Koncentrácii pozornosti pomáha i striedanie činností. Keď často meníte činnosti, pri každej novej činnosti sa dieťa opäť dokáže naštartovať  a na chvíľu sa sústrediť. Dobu pre striedanie činností nie je možné konkrétne stanoviť, záleží vždy na momentálnej situácii. Signálom pre vás je zhoršujúca sa pozornosť, stúpajúci nepokoj, únava, zhoršený výkon a podobne.  Uplatňujte zásadu „krátko a častejšie“. Pri využívaní tejto zásady dieťa pracuje v kratších a častejšie sa striedajúcich úsekoch.

 

4. Vhodná motivácia

Motivácia hrá často kľúčovú úlohu u dieťaťa s poruchou pozornosti. Dobre pôsobí napríklad pochvala, ocenenie konkrétnych schopností a zručností, pozitívnych vlastností, vynaloženej snahy, vyjadrenie vašej dôvery. Dôvera je  cennejšia, ako keď dieťa pracuje pod nátlakom a so strachom. Využívať môžete verbálne aj neverbálne formy. Napríklad  úsmev, povzbudzujúce gestá, dotyk na ramene a podobne. Keď dáte  dieťaťu ruku na rameno, je si  plne vedomé vášho záujmu a opory, ktorú vo vás má. Zlaté výchovné pravidlo znie: Zariadiť veci tak, aby ich dieťa urobilo dobre  a my sme ho mohli za to pochváliť.

 

5. Dovoľte dieťaťu meniť polohu pri učení

Pomáha i striedanie  pracovných polôh. Dlhé sedenie dieťaťa na stoličke, kedy ho stále upozorňujete na to, aby dávalo pozor, sedelo v pokoji a podobne, odvádza jeho pozornosť od učenia. Dieťa sa potom sústredí viac na to, aby nekopalo nohami, nehralo sa s rukami ako na samotné učenie.  Dovoľte dieťaťu sa občas postaviť, kľaknúť na stoličku, môže pracovať aj v ľahu na koberci.

 

6. Pracujte s hlasom

Striedajte tempo, melódiu, dôraz, pauzy a podobne. Niekedy pomáha zmena intenzity a zafarbenia vášho hlasu. Ak často zvyšujete hlas, dieťa sa naučí reagovať až na váš zvýšený hlas.  Hlas môžete stíšiť, meniť tempo reči, mierne zrýchľovať či spomaľovať, meniť melódiu a podobne.

 

7. Eliminujte rušivé vplyvy

Prostredie, v ktorom dieťa pracuje, by malo byť prehľadné, usporiadané a pokojné. Obmedzujte nadbytočné, rušivé  podnety a poskytnite primerané množstvo podnetov. Dieťa by napríklad nemalo sedieť čelom k oknu, je potrebné eliminovať aj predmety na pracovnom stole. Odstráňte z dohľadu nepotrebné veci a hračky. V prípade, že dieťa mobil, televízor, počítač nepotrebuje na učenie, vypnite všetky tieto prístroje a odložte ich do inej izby. Pracovný kútik upravte tak, aby sa dieťa pozeralo na stenu a nie do okna, na hračky, knihy alebo iné zaujímavé veci v izbe. Z tohto dôvodu taktiež nie je dobré, aby sa učilo v kuchyni, ktorá dodáva veľa podnetov. Čo sa týka hudby, využívajte ju tiež s mierou. Pokiaľ hudba dieťa skutočne neruší, nezakazujte ju. Pri učení môže počúvať relaxačnú, inštrumentálnu, nie príliš hlasnú hudbu.

 

8. Do procesu učenia zaraďujte prestávky

Pozornosť zlepšuje aj krátky odpočinok zaradený včas, nie až v dobe úplného vyčerpania. Väčšinou je dobré, keď sa dieťa  odreaguje pohybom. Môže ísť na WC, niečo vám prinesie, poleje kvety, uprace riad alebo si položí hlavu na chvíľu na stôl, ľahne si, krátko relaxuje.

 

9. Predchádzajte pocitom menejcennosti

Pocity menejcennosti si dieťa uvedomuje vtedy, keď napriek svojej snahe nemôže dokázať to, čo dokážu iné deti. Je teda potrebné ho taktne chrániť pred príliš trápnymi a opakovanými zážitkami neúspechu, napríklad v súťažiach. Snažte sa skôr nájsť uplatnenie alebo vyniknutie v takých činnostiach, ktoré dieťa zaujímajú a robia mu radosť. Napríklad ak nie je dieťa obratné, je možné cvičiť jeho silu, naučiť ho plávať, jazdiť na bicykli, hrať šach a podobne. V školských výkonoch je potrebné hodnotiť ho tak, že hodnotíme jeho posun v čase a neporovnávame ho s inými deťmi.

 

10. V rodinnom prostredí vytvorte ovzdušie spolupráce a lásky

Dieťa by malo cítiť, že všetci ho majú radi a že sú ochotní mu pomáhať a nielen  kontrolovať a kritizovať. Musí sa vo svojej rodine cítiť spokojne a radostne. Využívajte každú príležitosť, kedy dieťa môže s niečím pomáhať, niečo dobré pre iného urobiť. Tieto deti sú spravidla veľmi snaživé a rozmanité práce v domácnosti im prinášajú uspokojenie, zvlášť ak pochválite ich snahu. Takéto pracovné úspechy môžu byť dobrou protiváhou školským neúspechom a navyše určujú veľmi často smer záujmov dieťaťa a jeho budúceho povolania. Niekedy je potrebné dôkladne prebudovať a preorganizovať chod domácnosti, aby ste skutočne mali na dieťa čas a aby bolo vychovávané v rodinnej pohode. Dieťa zo všetkého najviac potrebuje emocionálnu podporu svojej rodiny.

 


Zdroje a odporúčaná literatúra:
Michal Goetz, Petra Uhlíková: ADHD. Porucha pozornosti s hyperaktivitou
Olga Zelinková: Poruchy učení
Věra Pokorná: Cvičení pro děti se specifickými poruchami učení
Cheryl R. Carter: Dítě s ADHD a ADD doma i ve škole
Lenka Krejčová, Zuzana Hladíková: Zvládáme specifické poruchy učení

Čítajte viac o téme: ADHD - porucha pozornosti s hyperaktivitou, Problémy s učením
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.