Je už všeobecne známe, že emocionálna inteligencia (EQ) je rovnako dôležitá ako IQ či akékoľvek iné odborné schopnosti. Ľudia s vysokou emocionálnou inteligenciou sú zvyčajne úspešní vo väčšine vecí, ktoré robia, a preto je dobré už od detstva ju v deťoch rozvíjať.
Počas bežných dní, ale ešte výraznejšie v stresovom období, je dôležité vedieť, že náš život ovládajú emócie. A keď sa chceme dostať do harmónie, je potrebné vedieť rozpoznávať druhy emócií a postupne sa ich učiť aj ovládať a primeraným spôsobom vyjadrovať. Ideálne je, keď to učíme aj deti. Výskumy tiež ukazujú, že mladí ľudia s vysokým EQ dosahujú lepšie známky, viac študujú a rozhodujú sa pozitívnejším spôsobom.
Emocionalizácia vo výchove podľa G. Bálintovej sa chápe ako proces citového, emocionálneho zrenia a rozvíjania jedinca. Jej prvým cieľom je, aby sa dieťa naučilo prežívať šťastie a radosť, získať životný optimizmus, ovládať svoje emócie a regulovať ich. Pokiaľ to nedokáže a neovláda svoje city, stáva sa neurotikom. Druhým cieľom emocionálnej výchovy je, aby dieťa nebolo apatické, aby nepoklesol jeho citový záujem o okolie. Dôležitou podmienkou pre odstránenie apatie je podnetné prostredie, v ktorom dieťa žije. Tretím cieľom je, aby dieťa vedelo správne nasmerovať svoje city. Keď sa začína tešiť z nešťastia druhých, ide o asociálne cítenie, čo neskôr môže vyústiť do psychopatického cítenia, teda do nesprávnej orientácie citov.
Žijeme v náročnom období, a tak empatia, súcit či láskavosť môžu nielen dospelým, ale aj deťom pomôcť lepšie zosúladiť svoje konanie so zámermi a hodnotami. EQ sa dá formovať a veľa vecí sa dá naučiť. Pozrime sa na niekoľko jednoduchých spôsobov, ktoré môžete denne používať pri výchove detí.
1. Snažte sa porozumieť svojim vlastným emóciám
Je dôležité, aby deti pochopili, že byť emocionálne inteligentný neznamená odmietnuť alebo poprieť negatívne emócie. Mať vysoké EQ neznamená, že necítite hnev alebo smútok. Znamená to, že viete, ako tieto emócie rozpoznať a spracovať ich zdravo a konštruktívne. Deti musia vedieť, že je v poriadku, aby rozpoznali, čo cítia, ale môžete ich tiež naučiť, že existujú lepšie spôsoby, ako na tieto negatívne pocity reagovať, než vybuchnúť, kričať, hádzať veci na zem a podobne. Deti by mali mať istotu, že rodičia a ďalší členovia rodiny sú vždy prítomní pre ne a môžu im porozprávať o svojich pocitoch. Deti by mali mať tiež istotu, že sa im nikto nebude posmievať, že nájdu pochopenie u dospelých, keď budú smutné alebo vystresované. Aby dokázali dospelí byť takouto oporou pre deti, sami musia svojim emóciám rozumieť a v prípade potreby poznať techniky, ako s nimi pracovať.
2. Učte dieťa porozumieť sebe samému
Jeden z najlepších spôsobov, ako podporiť deti v tom, aby samy sebe rozumeli, je klásť im otázky, ktoré im pomôžu nahliadnuť pod povrch toho, čomu už rozumejú. Môžete dať dieťaťu napríklad tieto otázky:
„Čo myslíš, prečo si sa rozhodol práve takto?“
„Vďaka čomu si sa cítila takto?“
„Čo myslíš, prečo sa ti tento test (úlohu) nepodarilo napísať?“
Deti, ktoré už vedia písať a kresliť, môžu postupovať aj tak, že im kúpite denník a budete ich povzbudzovať, aby si do denníka každý deň písali alebo kreslili. Tento rituál môže zdokonaliť ich schopnosti venovať pozornosť ich vnútornému svetu a rozumieť mu. Čím viac deti uvažujú o tom, čo sa v nich odohráva, tým skôr a lepšie rozvinú schopnosť chápať a reagovať na to, čo sa deje vo vnútorných svetoch aj iných ľudí.
3. Vytvorte si rodinné pravidlá
Predtým, ako sa začnete cielene zaoberať emocionálnou inteligenciou v rodine, stanovte si základné pravidlá, ktoré budú všetci členovia rodiny dodržiavať. Porozprávajte sa, čo je dôležité pre všetkých, aby sa v rodine dobre cítili a ako konštruktívne riešiť problémy a konflikty. Názory členov rodiny môžete získať napríklad tak, že pripravíte na výkres začiatky viet, ku ktorým členovia rodiny dopíšu svoj názor.
Napríklad:
Ako rodina sa chceme cítiť ...
Aby sme mali tieto pocity, budeme ...
Pri konflikte budeme dodržiavať tieto spôsoby:...
Konfliktom predídeme tým, že ...
Keď sme smutní, tak...
Keď sme v strese, tak...
Keď sa nudíme, tak...
Keď sme veselí a šťastní, tak...
4. Zastavenie
Zastavenie znamená uvedomienie si, čo sa v určitom okamihu deje v nás a tiež okolo nás. Dôležité je tiež všimnúť si, že emócie obvykle nemajú dlhé trvanie. Aby ste sa dokázali zastaviť, je potrebné emócie zaregistrovať hneď na ich začiatku.Tam ich totiž môžete najlepšie regulovať. Keď ich intenzita dosiahne vrchol, už je väčšinou neskoro a človek sa dá emóciami uniesť. Keď ste už emóciami úplne pohltení, máte pocit, že situácia bude trvať večne a strácate nadhľad. Potom často ľutujete, čo ste urobili alebo povedali. Ak sa nechcete dostať až do takejto situácie, musíte sa už pri prvom náznaku, ktorý zaregistrujete, zastaviť. Emócie sa dajú dobre zaregistrovať v tele. Hnev môžete pozorovať ako tuhnutie čelustí alebo tlak na hrudníku, teplo v hlave, hromadiacu sa energiu v celom tele a podobne. U každého to môže byť ináč. V tomto smere môže veľmi pomôcť všímavosť (mindfulness), teda umenie prežívať prítomný okamžik.
Keď sa dieťa cíti byť nepochopené, nervózne, vystresované alebo smutné, ako prvú pomoc môžete použiť nasledujúcu techniku. Povedzte dieťaťu, aby sa na chvíľu zastavilo, zhlboka sa nadýchlo, uvedomilo si, čo cíti a vizualizovalo si, ako by mohlo situáciu vyriešiť alebo ju nejako zmeniť. Staršie dieťa naučte si odpovedať na tieto otázky:
- Akú emóciu teraz cítim?
- Kde v tele tú emóciu prežívam?
- Kto je v mojej prítomnosti?
- Aké myšlienky mám v hlave?
- Akú činnosť práve robím?
- Čo vlastne teraz potrebujem?
Môžete použiť napríklad aj túto vizualizáciu:
Dieťa si sadne alebo ľahne. Rodič môže hovoriť: „Všetky obavy a emócie si pomenuj presne tak, ako ich cítiš. Žiadna emócia nie je zlá. Uvedom si, kde v tele emóciu cítiš. Skús si predstaviť, ako asi vyzerá. Môžeš si ju predstaviť ako plesnivý citrón. Pusti von z tela emóciu. Vo svojej predstave zober ten plesnivý citrón a zlikviduj ho. Nech po ňom nezostane žiadna stopa. Prázdne miesto si prelieč. Zaplň ho napríklad bielym svetlom. Potom ešte chvíľu uvoľnene dýchaj a uvedomuj si, ako sa cítiš.“
5. Buďte empatickí a súcitní rodičia
Samozrejme, dá sa donekonečna vysvetľovať, čo je napríklad empatia, súcit alebo láskavosť. Ideálne však je, keď deti tieto prejavy vidia v bežnom živote. A pretože rodičia sú ich najväčšie vzory, dobré je, keď takéto prejavy správania vidia práve u svojich rodičov. A tak, keď máte príležitos, ukazujte silu empatie, súcitu a láskavosti. Keď deti vidia na vlastnej koži niekoho, kto sa správa tak, že využíva svoju emocionálnu inteligenciu, je oveľa pravdepodobnejšie, že sa takýmto spôsobom budú správať aj ony.
6. Tešte sa z prejavov emocionálnej inteligencie vášho dieťaťa
Keď dieťa začne prejavovať emocionálnu inteligenciu, odmeňte ho alebo mu dajte najavo, že sa z toho veľmi tešíte. Pozitívne posilnenie je oveľa silnejšie ako vynakladanie energie na pokarhanie negatívneho správania. Rovnako ako môžete oslavovať športové alebo akademické úspechy, oslavujte aj úspechy v oblasti EQ. Dajte svojim deťom vedieť, ako ste na ne hrdí, keď prejavujú láskavosť, prejavujú empatiu k druhým alebo urobia nejaký dobrý skutok.
7. Rozprávajte sa o pokroku v EQ oblasti
Občas si vytvorte v rodine priestor na rozhovory o tom, kedy, kto a pri akej príležitosti prejavil empatiu, súcit, láskavosť alebo iný pozitívny čin. Kto z rodiny urobil najväčší pokrok? Uveďte ďalšie príklady z okolia, ktoré pomáhajú rozvíjať EQ. Pokúste sa správne pomenovať emócie, ktoré ste v poslednom období prežívali. Spomeňte si a povedzte, ako ste riešili situácie, keď ste sa cítili nepríjemne. Dôležité je, aby každý najprv porozprával o sebe a potom spomenul i to, čo sa mu páčilo na správaní niekoho ďalšieho z rodiny.
Zdroje a odporúčaná literatúra:Bálintová, G.: Emocionalizácia osobnosti. Časopis Predškolská výchova, 58, 2003/2004Shapiro, L. E.: Emoční inteligence dítěte a její rozvojRenáta Migátová: Program rozvoja emocionálnej inteligencie detí predškolského vekuErika Martišová: Rozvíjanie empatie a prosocionálneho správania detí v materskej škole
