Deti získavajú nové vedomosti a zručnosti nielen v škole, v krúžkoch, v kurzoch, v jazykových školách či v umeleckých školách. Veľa sa môžu naučiť aj v čase voľna, doma s rodičmi a so súrodencami počas rôznych hier a zaujímavých aktivít.
Rodičia majú niekedy výčitky svedomia kvôli pocitu, že sa so svojimi deťmi málo učia. Inokedy im robí problém zosúladiť voľnočasové aktivity s učením. Často si však neuvedomujú, že deti sa učia aj v čase voľna, počas hier, výletov, rozhovorov alebo iných činností. Učia sa aj vtedy, keď si myslíme, že sa ani neučia. Pozrime sa na jednoduché aktivity, ktoré deti robia takmer každý deň a my dospelí si možno ani neuvedomuje, akým obrovským prínosom pre ne sú. Sú to napríklad tieto hry a aktivity:
Spoločné rozhovory a rozprávanie príbehov
Niektorí rodičia si myslia, že keď sa dlho rozprávajú so svojimi deťmi, že tým len strácajú čas. Spoločné rozhovory však majú pre celú rodinu obrovský význam. Vďaka nim sa deti učia formulovať vety, obohacujú si slovnú zásobu, vytvárate si s deťmi silné puto a rozvíjate im aj emocionálnu inteligenciu. Vyskúšajte tiež rozprávať deťom príbehy z vášho detstva a mladosti. Potom ich motivujte, aby sa pokúsili rozprávať nejaké príbehy aj ony samy. Môžete sa rozprávať večer pred spaním, na prechádzake v prírode, v aute počas dlhej jazdy a podobne. Aktívne rozprávanie príbehov rozvíja:
- lásku k jazyku, slovnú zásobu a kritické myslenie,
- pomáha lepšie chápať život a stanovovať si ciele,
- podporuje analyticko-syntetické myslenie,
- motivuje deti k učeniu,
- podporuje záujem o čítanie a písanie textov,
- v rodinách aj v školských triedach formuje pocit spolupatričnosti, dôvery, rešpektu, porozumenia a spolupráce,
- podporuje diskusiu,
- pomáha v školách pri odhaľovaní a riešení šikanovania,
- podporuje aktívne počúvanie,
- zvyšuje schopnosť komunikovať,
- je to dobrá zábava,
- podporuje predstavivosť,
- ponúka nové informácie,
- zapája poslucháčov do emocionálnych aj poznávacích procesov, a tak rozvíja obidve mozgové hemisféry.
Čítanie kníh
Deťom, ktorým sa číta nahlas, to v škole ide výrazne lepšie a majú aj lepšiu slovnú zásobu. Keď sú staršie a čítajú si už aj samy, lepšie ovládajú pravopis. Mnohé výskumy tiež hovoria o tom, že vďaka knihám nerozvíjame u našich detí len poznanie, ale aj city, empatiu a prežívanie reálneho sveta. Prostredníctvom literárnych textov je rozvíjaná ich intelektuálna, zmyslová a i emocionálna oblasť. Umelecké slovo je nenahraditeľné v obohacovaní slovnej zásoby a v porozumení textu. Rozprávkoví hrdinovia sa často pre dieťa stávajú vzorom. V ranom období dieťa vníma knihu ako hračku. Dokáže si k nej vytvoriť prirodzený a nenútený vzťah. Aby však túto „hračku“ dokázalo vhodne využiť vo svoj prospech, potrebuje dospelého človeka, ktorý mu bude v tomto svete prirodzeným sprievodcom. Tým najvhodnejším človekom je rodič. Čítanie od útleho detstva nemusí sprevádzať len samotné čítanie kníh, niekedy sa oveľa hodnotnejšie javí práca s textom, komunikácia o ňom, analýza konania postáv, hľadania dobra či odsudzovanie zla. Dieťa sa dokáže s postavou porovnávať, nachádzať vlastné prežívanie, konanie. Práve pri spoločnom čítaní rozprávok sa nám môže dieťa otvoriť a porozprávať nám o svojich radostiach a smútkoch. A na toto všetko potrebuje blízku osobu, najlepšie rodiča. Najväčšou motiváciou pre dieťa je, keď vidí svoju mamu a otca doma čo najčastejšie s knihou v ruke. Pozitívny vzor je aj dnes ten najlepší výchovný prostriedok. A preto, navštevujte pravidelne s deťmi kníhkupectvá. Strávte tam pokojne aj niekoľko hodín. Dovoľte deťom nech si prezerajú knihy a nasávajú tú jedinečnú atmosféru. Ponechajte im dostatočný priestor na finálny výber knihy, ktorá ich zaujme. Navštevujte pravidelne s deťmi aj knižnice. Dieťa musí cítiť, že rodič čítaniu kníh pripisuje dôležitosť a nie je mu to ľahostajné.
Skladanie puzzle
Pri skladaní puzzle pracuje celý mozog. Kým ľavá hemisféra analyzuje všetky kúsky skladačky, pravá - kreatívna hemisféra, celý čas počas skladania myslí na finálny obraz, vďaka čomu dokážeme obraz poskladať. Puzzle podporuje duševný a intelektuálny rast, zlepšuje koordináciu zraku oko a ruka, pomáha rozvíjať jemnú motoriku, logické myslenie a kreativitu.
Lozenie po stromoch
Deti potrebujú testovať svoje hranice, potrebujú mať možnosť odhadnúť riziko a presvedčiť sa, čo dokážu. Už len pobyt v prírode pomáha ľuďom znižovať stresový hormón, krvný tlak a udržiava dobrú náladu. Zábavné aktivity napomáhajú deťom k získavaniu zručností, rozvíjajú ich kreativitu a posiľňujú ľudskú interakciu. Deti sú odmalička zvedavé bytosti, ktoré láka neznáme. Samy začínajú loziť, všetko chcú uchmatnúť a vyskúšať. Práve vďaka tomu sa učia vyrovnať s rizikom. Keď dieťa lezie po strome, jednak si posilňuje svalstvo, stáva sa silnejším, ale aj vnímavejším. Musí sa sústrediť na to, na ktorý konár môže vstúpiť, ako nestratiť rovnováhu a vyhodnotiť správne situáciu. Ak by sme to zhrnuli, tak vďaka tejto aktivite si rozvíja kritické myslenie, výdrž a sebavedomie. Pre dieťa je to krásny pocit, keď sa mu podarí na strom vyliezť a zrazu sa mu naskytne pred očami krásny výhľad. Tento pocit v ňom vyvoláva spokojnosť a radosť z toho, že si splnilo svoj cieľ.
Hry v piesku
Hry v piesku pomáhajú rozvíjať detskú fantáziu, kreativitu, logické myslenie, a preto by sme mali hru detí s pieskom podporovať. Deti si v piesku rady kopú rôzne jamy, stavajú hrady, priekopy, pečú koláčiky. Hranice ich fantázie sú pri hre v piesku neobmedzené, a preto by sme mali túto hru u detí podporovať. Deti sa najlepšie učia vlastnou skúsenosťou a piesok im poskytuje neobmedzené možnosti skúmať a objavovať bez ohľadu na vek a zručnosti dieťaťa. Hra v piesku je vhodná pre deti všetkých vekových kategórií a na rôznej kognitívnej úrovni. Najmenšie deti môžete do piesku len posadiť a umožniť im spoznávať jeho štruktúru chytaním do rúk, presýpaním medzi prstami. Pre staršie deti je piesok prostriedkom pre rôzne hry, skúmanie a kreativitu. Piesok poskytuje veľa možností, ktoré pomáhajú deťom rozvíjať motorické schopnosti, logické myslenie a predstavivosť. Suchý piesok, ktorý sa presýpa medzi prstami, umožňuje deťom spoznávať jeho štruktúru a nestálosť. Presýpaním či kreslením do piesku dokážu deti vytvárať rôzne obrazce a postavy podľa vlastnej fantázie. Deti majú schopnosť využiť piesok na zhmotnenie svojich predstáv. Tieto hry podporujú aj telesný rozvoj. Deti takto strávia na čerstvom vzduchu viac času. Pri naberaní, preosievaní, kopaní piesku si aktívne zapájajú do činnosti svalstvo rúk a hornej časti tela. Osvojujú si aj sociálne zručnosti. Pri hre viacerých detí v spoločnom pieskovisku sa vzájomne učia zaujať postoj k rozdeleniu hracieho priestoru, k požičiavaniu pracovných nástrojov. Učia sa hľadať kompromisy, čo sa bude v pieskovisku stavať, ako sa budú hrať, delia si úlohy. Podporuje sa tak rozvoj slovnej zásoby a celková spoločenská komunikácia. Zároveň deti pri spoločnej hre rozvíjajú svoju empatiu a vytvárajú nové priateľstvá.
Pomoc v domácnosti
Ak začnete s domácimi povinnosťami u detí včas, pomáhate im rozvíjať sebaovládanie, zodpovednosť a samostatnosť. Domáce práce tiež deti učia ako byť empatickí a ochotní voči iným. Deti, ktoré doma pomáhajú majú lepší vzťah s rodinou a priateľmi, majú lepšie výsledky v škole, úspechy v zamestnaní a sú samostatnejšie v porovnaní s deťmi, ktoré nemali žiadne povinnosti alebo s nimi začali až ako tínedžeri. Vhodné je aj to, keď sa deti starajú o zvieratká. Prečo by sa malo dieťa starať o zviera? Okrem toho, že domáce zvieratá naučia deti mnohým zručnostiam a sú skvelými priateľmi, rozvíjajú v nich ešte ďalšie vlastnosti a schopnosti. A to predovšetkým:
- zodpovednosť,
- sebadôveru,
- trpezlivosť,
- disiciplínu,
- pohybové zručnosti,
- komunikáciu,
- emocionalitu,
- empatiu,
- odburávajú stres,
- znižujú úzkosť.
Vaše dieťa rozvíja aj práca v záhradke. Ideálna je vlastná hriadka v rodičovskej záhrade. Hriadka vášho dieťaťa by sa mala nachádzať na mieste, kde máte dieťa pod dostatočnou kontrolou. Na začiatok postačí záhon v rozmeroch meter na pol metra. Neskôr ho môžete zväčšiť. Kyprenie pôdy a jej príprava na siatie by mali byť záležitosťami, ktoré urobíte spoločne s dieťaťom. Vhodné je spoločne prediskutovať, ktoré rastliny na hriadku zasadíte. Dobrou alternatívou na pestovanie je zelenina, ale aj kvitnúce rastliny. Dieťa sa v záhrade veľa vecí naučí. Napríklad sa naučí, že každá rastlina potrebuje dostatok priestoru na to, aby sa mohla dobre vyvíjať. Tiež zistí, že rastliny treba polievať, plieť, hnojiť alebo pôdu okolo nastielať alebo prekypriť. Nezabudnite dieťa zoznámiť aj s nepriateľmi živých rastliniek, ktorými sú napríklad kvetovka cibuľová alebo vŕtavka mrkvová. Včely, motýle, rôzne druhy vtákov, dážďovky, občas aj krtkovia sú neodmysliteľnou súčasťou každého spoločenstva. Dieťa môžete pomaly a postupne zasvecovať do tajov záhradného života. Naučí sa mnohé zaujímavosti zo sveta rastlín a živočíchov a bude si uvedomovať, že bez jeho pomoci a starostlivosti sa rastlinkám dariť nebude.
Hra na hudobný nástroj, počúvanie klasickej hudby
Štúdie ukazujú, že deti, ktoré sa venujú spevu alebo hre na akýkoľvek hudobný nástroj, dosahujú lepšie výsledky vo všetkých predmetoch. Nie je až tak dôležité, aby sa dieťa venovalo hudbe pod vedením profesionála, ale mali by ste sa snažiť budovať v ňom lásku k nej. Deti, ktoré sa venujú hudbe alebo spevu, sa učia oceniť krásu, ako aj rozvíjať sústredenie a dôveru prostredníctvom hudby. Spievanie prehlbuje dýchanie, okysličuje organizmus, posilňuje krvný obeh, zlepšuje koncentráciu, fantáziu, vyššie city, podnecuje originalitu, vytvára pozitívny vzťah k umeniu a k prírode, zlepšuje imunitu, pretože prepojením melódie, rytmu a tempa synchronizuje telesné procesy. A čo je tiež veľmi dôležité, pri speve dochádza k aktivizácii tých častí mozgu, ktoré ovplyvňujú vnímanie a spracovanie emócií, citovosti a empatie. Pri speve deti prežívajú uvoľnenie a hlbokú relaxáciu. Svoj význam má aj počúvanie vážnej hudby. Môžete vyskúšať napríklad Mozartovu hudbu. Niektorí vedci tvrdia, že okrem toho, že Mozartova hudba prináša poslucháčom nezabudnuteľné zážitky, robí ich aj inteligentnejšími, ba dokonca spôsobuje liečivé účinky.
Spoločný čas so starými rodičmi
Štúdia Oxfordskej univerzity tvrdí, že vnúčatá, ktoré majú nablízku starých rodičov, majú menej emocionálnych problémov, úzkostí a problémov so správaním. Ľahšie sa vyrovnávajú s traumatickými životnými situáciami, ako je napríklad rozvod rodičov alebo aj šikanovanie v škole. Starí rodičia sú akousi bezpečnou oázou pre deti, ktoré neustále potrebujú istotu v tomto chaotickom svete, ktorý ich denne zneisťuje. Starí rodičia často pomáhajú pri činnostiach a povinnostiach, ktoré pracujúci rodičia nestíhajú zrealizovať. Starí rodičia však pomáhajú vnúčatám vidieť svet šťastnejšie a pozitívnejšie. Pekné vzťahy so starými rodičmi sú pre deti dobrým odrazovým mostíkom do sveta dospelých. Sú pre ne nádejou v existenciu dobra. A dôležité je aj to, aby deti poznali svoje korene a svoj rodokmeň, Nie všetci starí rodičia sú ako z rozprávky, majú aj oni svoje nálady, vrtochy, ktoré ostatní ťažko akceptujú, ale deti to vidia ináč. Deti chcú veriť, že práve ich starí rodičia sú tí najdokonalejší. A veľmi po nich túžia.
Fotografovanie, natáčanie videí, maľovanie, písanie denníkov a príbehov
Všetky tieto činnosti vedú deti ku kreativite, k rozvoju jemnej motoriky a k atkívnemu prežívaniu voľného času. Deti absorbujú denne množstvo nových informácií a musia spracovať to, čo sa naučili, a to bezpečným spôsobom. Umenie im umožňuje skúmať vlastné pocity a zaoberať sa rôznymi významnými udalosťami. Umenie je činnosť, pri ktorej dieťa využíva všetky zmysly - zrak, zvuk, dotyk, vôňu a chuť. Detský mozog vytvára nové neurónové spojenia pri experimentovaní a vytváraní nových vecí.
Všetky uvedené činnosti môžu deti robiť kedykoľvek, kdekoľvek, bez veľkých príprav a nestoja ani veľa peňazí. Deti majú pocit, že sa hrajú a vy môžete byť spokojní, lebo viete, že sa len nehrajú, ale vo viacerých smeroch sa aj pozitívne rozvíjajú.
