Čo robiť, keď sa váš prváčik v škole nudí, nestíha alebo má zlé vzťahy so spolužiakmi?

Prvá trieda predstavuje obrovský zlom v živote každého dieťaťa.
Prvá trieda predstavuje obrovský zlom v živote každého dieťaťa. / Foto: Bigstock

Prváci sú už mesiac v škole. Niektorí si na život v škole zvykli hneď, iní sa ešte v tomto priestore hľadajú. Ako im pomôcť, keď sa vyskytne nejaký problém?

 

Prvá trieda predstavuje obrovský zlom v živote každého dieťaťa. Po rokoch života v škôlke, kde sa dieťa väčšinou hralo, zrazu musí plniť určité povinnosti. Vytvárať v deťoch očakávania nie je zlé, ale tie očakávania by mali byť realistické. Mnoho rodičov a aj príbuzní deti často strašia. Napríklad im hovoria: „Tak už ti to začne. Neboj sa, tam si už s tebou poradia!“ Inokedy situáciu zase až veľmi zľahčujú a nepripisujú škole žiadny význam. Ani jeden extrém nie je dobrý. Deti si väčšinou nevedia reálne predstaviť, čo ich čaká. Preto sa niekoľko dní pred nástupom do školy začnú správať ináč ako dovtedy. Začnú si viac strážiť svojich rodičov, zrazu sa od nich nechcú pohnúť, môžu byť plačlivejšie. Potrebujú sa v týchto chvíľach uistiť, že rodič tu pre nich je a bude, spoločne sa budú učiť a spoločne tú veľkú zmenu zvládnu. Vo väčšine prípadov našťastie všetko dobre dopadne, dieťa si obľúbi pani učiteľku, nájde si kamarátov a počas desiatich mesiacov prvej triedy sa naučí čítať, písať a počítať. Pre učiteľku je dôležité, aby si vybudovala s dieťmi vzťah, aby ju akceptovali, dôverovali jej. Dôvera je tu veľmi dôležitá a tú môžu podporiť aj rodičia. Učiteľ potrebuje, aby ju podporovali a spolupracovali s ňou, aby mali ku škole pozitívny vzťah, lebo dieťa to cíti. Najhoršie, čo môžete pre dieťa urobiť, je to, keď sa budete o učiteľke nelichotivo vyjadrovať. Dieťaťu veľmi záleží na tom, čo si rodičia o nej myslia. Väčšina detí si po určitom čase na školu zvykne, niekedy sa však môžu vyskytnúť určité problémy. Čo s tým, keď vaše dieťa toho už veľa vie a v škole sa nudí, je pozadu, nestíha alebo si s ním nikto nechce hrať?

 

Keď dieťa pracuje pomalšie

Pracovné tempo má každé dieťa iné. Niektoré dieťa by sa ešte radšej hralo, niektoré je zasnené a u ďalšieho sa môžu začať prejavovať poruchy pozornosti. Psychomotorické tempo znamená rýchlosť, s akou človek robí jednotlivé činnosti. Je vrodené, výchovou sa nedá zmeniť. Rýchle i pomalé tempo majú svoje výhody aj nevýhody. V našej spoločnosti, orientovanej na výkon, je preferované skôr rýchlejšie tempo. K tomu pomalšiemu však často patrí trpezlivosť a rozvážnosť. Ak niektoré dieťa pracuje pomalšie a jeho spolužiaci sú rýchlejší, dieťa sa postupne túži od nich odpojiť a utieka sa do svojho sveta. A niekedy je tempo v triede zbytočne nasadené rýchlo. S učiteľkou stíhajú len tí najrýchlejší. Niektoré učiteľky sa ponáhľajú preto, lebo sa porovnávajú s kolegyňami z iných tried, škôl a niekedy ich do toho nútia samotní rodičia. Rodičia v dnešnej dobe veľmi porovnávajú činnosti v jednotlivých školách a na mnoho vecí sa neustále sťažujú. Plán práce je však väčšinou nastavený tak, že nie je potrebné sa zbytočne ponáhľať, pretože nakoniec sa aj tak všetko stihne. Dôležité je, aby sa činnosť prispôsobovala tempu žiakov v triede a pre tých, ktorí sú mimoriadne rýchli, by mala mať učiteľka pripravené činnosti navyše. Ak učiteľka povie rodičom, že ich dieťa je veľmi pomalé, rodičia by mali s ňou konkrétne rozobrať tie situácie, v ktorých sa táto pomalosť prejavuje. Môžu to byť prechody medzi činnosťami, obliekanie alebo napríklad kreslenie, písanie a podobne. Každopádne sa oplatí spolupracovať s učiteľkou a pokroky dieťaťa konzultovať. Spýtajte sa, ako konkrétne môžete dieťaťu doma pomôcť. Ak je dieťa výrazne pomalé, môže mať v škole množstvo úľav. Niektorí učitelia mu ich dajú sami od seba, niektorí potrebujú potvrdenia z pedagogicko-psychologickej poradne. Učiteľka takémuto dieťaťu môže dať viac času na vypracovanie úlohy, môže mu dávať menej cvičení, dieťa môže v diktáte písať každú druhú vetu alebo môže byť hodnotené len za to, čo v písomke stihlo napísať. Niekedy môže byť viac hodnotené ústne. Je dôležité, aby učitelia nedelili deti na šikovné a menej šikovné. Každé dieťa má svoje osobné tempo, každé sa učí iným spôsobom. Nemali by tempo vyučovania určovať podľa najlepších žiakov. Stále to veľmi veľa učiteľov robí. Je to pre malé deti extrémne demotivujúce a ponižujúce. Prvý ročník je veľmi dôležitý v tom, aby sa trieda dala dokopy, aby deti držali spolu, aby sa neseparovali podľa žiadnych kritérií. Hlavne nie  na šikovné a menej šikovné. Treba si uvedomiť, že každý má čas sa naučiť písať, čítať a počítať počas prvých školských rokov. Niekomu to ide skôr, inému neskôr. To však neznamená, že je dieťa menejcenné.

 

Keď sa dieťa nudí

Problém môže nastať aj v situácii, keď prvák vie už čítať, počítať alebo písať. Nadané deti to v školách niekedy nemajú jednoduché. Často sa nudia, vyrušujú a niekedy si aj ťažko hľadajú kamarátov, ak majú vyhranené záujmy. Aj v takomto prípade môže pomôcť učiteľ. Dieťa, ktoré je nadané, môže pomáhať ostatným, môže si samostatne pripraviť nejaký projekt, učiteľka mu môže dávať rôzne kreatívne úlohy, vďaka ktorým sa niečo nové naučí a aj  sa zabaví. Pokiaľ má nadané dieťa problém zapadnúť medzi spolužiakov, rodičia mu môžu vymyslieť takú voľnočasovú aktivitu,  pomocou ktorej nájde kamarátov, ktorí majú podobné záujmy.

 

Keď si dieťa nemôže nájsť kamarátov  

Väčšina detí sa do školy teší aj preto, že si chcú nájsť nových kamarátov a kamarátky. Lenže, čo ak sa to nepodarí? Niekedy sa stáva, že do kolektívu nezapadnú deti sociálne vylúčené, deti výrazne nadané alebo sa im v učení nedarí. Základom je, aby si učiteľ tieto veci všímal a riešil ich. Môže na to využiť prácu v skupinách, hry, komunitné kruhy, kde sa môžu deti rozprávať o tom, že každý človek je originálny a niečím špecifický. V každom jednom dieťati by sme mali nájsť niečo pozitívne. Učiteľ by nemal dopustiť, aby sa niekomu trieda vysmievala alebo ho ponižovala. Ak niektoré dieťa trpí alebo si nemôže nájsť kamarátov, učiteľ by mal poukázať pred deťmi na jeho pozitívne stránky a povedať, v čom je šikovné. Pomocou rôznych aktivít na stmelenie kolektívu by sa mal pokúsiť vytvárať dobré vzťahy v triede. Učitelia by sa mali snažiť vytvoriť prostredie, kde sa cítia všetky deti vítané a šťastné.

 

Nezabúdajte, že problémy v škole  môžu spôsobovať i poruchy pozornosti

V súčasnosti to nie je už nič neobvyklé, že má dieťa niektorú z porúch pozornosti. A možno práve kvôli nejakej poruche pozornosti je dieťa v škole nespokojné. Poruchy pozornosti sa vyznačujú nedostatočnou aktivitou určitých častí v mozgu. V EEG sa táto porucha vyskytuje zvýšeným podielom theta a delta mozgových vĺn, čo sú vlny, ktoré bežne produkujeme, keď sme unavení alebo keď spíme. Tieto mozgové vlny sú normálne do určitého veku. U delty je to do 3,5 roka a u thety do 6 rokov. Ak sa vyskytujú u dieťaťa aj neskôr, ide o nedozretý mozog, ktorý funguje na pomalšej frekvencii mozgovej činnosti, ako je pre daný vek obvyklé. Poruchy pozornosti sa zlepšujú s pribúdajúcim vekom dieťaťa, ako mozog postupne dozrieva. Medzi tým je však dieťa znevýhodnené v škole v porovnaní so svojimi rovesníkmi. V dospelosti sa  tieto poruchy väčšinou vytrácajú, ale nie je to tak na sto percent. Aj niektorí dospelí ľudia môžu mať poruchu pozornosti, ale väčšinou sú to len ľahšie formy. Najrozšírenejšie poruchy pozornosti sú  ADD a ADHD.

 

ADD je bežná porucha pozornosti (Attention deficit disorder), jedná sa skôr o hypofunkciu fungovania – teda nedostatočnú aktivitu. Deti s touto poruchou bývajú viac neprítomné, pomalé, zahladené do vlastné sveta fantázie, často aj neposlušné. Majú utlmenú hlavne ľavú mozgovú hemisféru, ktorá zodpovedá za dostatočnú aktivizáciu a sústredenie. Tieto deti väčšinou majú problém s podaním dostatočného výkonu v škole, ale nemávajú výrazné problémy so správaním.

 

ADHD je porucha pozornosti s hyperaktivitou (Attention deficit hyperactivity disorder). Deti s touto poruchou bývajú nepozorné, ale zároveň veľmi dynamické a živé, nevydržia v pokoji, ich pozornosť akýkoľvek podnet odvedie iným smerom. V tomto prípade ide o utlmenie funkcie ľavej i pravej hemisféry a na druhej strane nemajú aktívne regulačné centrá, ktoré by ich upokojili a umožnili im udržať dlhšiu pozornosť.

 

Okrem týchto dvoch spomínaných porúch existuje ešte množstvo ďalších. Pri podozrení na tento problém je najlepšie sa obrátiť na odborníkov v Centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a  prevencie. Toto centrum je  školským zariadením, ktoré poskytuje poradenstvo v osobnostnom, sociálnom, vzdelávacom, kariérovom vývine, ako aj v oblasti prevencie závislostí a negatívnych prejavov správania. Väčšinou sa nachádza v každom väčšom meste.

 

Zdroj:  T.Beníšková: První třídou bez pláče
Čítajte viac o téme: Adaptácia dieťaťa v škole
Zdieľať na facebooku